Žiarlivosť

Dobry den,p.Kašáková.
Chcem Vas poprosit o Vas nazor.Svagrininej dcera,ktora ma 12 rokov,strasne ziarli na mojho 2rocneho syna,od jeho narodenia.Nema na to ziadny dovod,pretoze ona nie je jeho existenciou ziadno obmedzovana a ani nijak ukratena,prave naopak,stari rodicia a aj vlastna mama (rodicia sa rozviedli) jej plnia,co jej na ociach vidia,vratane kupovania toho,co si ona zazela.V podstate by som sa tym ani nezaoberala,ale moj syn je z nej uplne zblazneny,on ju tak lubi,ze zakazdym,ked ju stretneme a ona odchadza,strasne za nou place a cely den nic ine nepocuvam,len kde je.Nerozumiem,ze je z nej taky hotovy,ked ona sa k nemu otrasne sprava.Najskor to bolo tak,ze ked mala naladu,tak sa s nim aj chvilku zahrala,ale casom sa to stupnuje a je protivnejsia a protivnejsia.Naschval robi veci,ktore on nemoze (skace zo schodov,lezie po rebriku...),bud aby plakal,alebo aby nieco spravil a jeho napomenuli.Jednoducho ho provokuje.A ked sa nahodou v jej pritomnosti venuju stari rodicia ci mama mojmu synovi,je oduta a urazena.Spociatku som jej dohovarala aj ja,momentalne si ju nevsimam,ale mam pocit,ze absolutne nic nezabera a v nej sa to spravanie len stupnuje.Neviem,co je teda lepsie pri nej robit,ci cakat na to ze "ona z toho vyrastie" alebo to riesit nejako inak,ci maximalne sa vyhybat stretnutiam s nou,co sa na rodinnych akciach teda neda a zakazdym je z toho nervozna,podrazdena a napata situacia,co ma uz vobec nebavi.
Dakujem moc.

dobrý večer,
mám 2 dcérky. Staršia má 2 roky a 10 mesiacov a mladšia bude mať 10 mesiacov. Staršia dcérka do dvoch rokov chodila na nočníček (cikala a kakala), plienky nosila len na spanie. Po narodení mladšej dcérky asi po mesiaci sa začala pomočovať keď sme boli vonku na prechádzke. Kvôli chladnému počasiu nám doktorka odporučila na von dávať plienky, pretože mala problémy s močom. Postupne sa začala pocikávať aj doma a pridalo sa k tomu aj kakanie do nohavičiek. Pocikávanie sa našťastie rýchlo upravilo ale s kakaním máme problém doteraz. 4 mesiace trvalo kým sa konečne vykakala znova do nočníka ale úspech trval necelý mesiac. Potom nastal problém, ktorý trvá už pol roka. Nepýta sa na veľkú potrebu, ale špiní iba nohavičky. To trvá 3-4 dni, potom ju z toho už bolí bruško, asi na 5 deň sa trochu vykaká, máme zasa 2 dni "čisté" obdobie a kolotoč sa opakuje. Niekedy je to aj 8 nohavičiek za deň, má z toho úplne červený zadoček, čo ju samozrejme bolí, stolicu má mäkkú, takže problém zo zápchou nie je. Boli sme na chirurgickom vyšetrení, či nemá v konečníku nejakú fistulku, ale po chirurgickej stránke je všetko v poriadku. Ideme ešte na gastroenteorologické vyšetrenie, ale pán doktor z chirurgie nám povedal, že to bude pravdepodobne žiarlivosť na mladšieho súrodenca a odporúčil nám návštevu psychologičky. K mladšej sestre sa chová primerane jej veku, občas jej niečo urobí (stúpi jej na rúčku, slabo ju buchne po chrbátiku, berie jej hračky), ale väčšinou sa k nej správa pekne a zahrá sa s ňou. My jej vždy hovoríme, že ju ľúbime, hráme sa s ňou. Ako jej to máme ešte viac dokázať, alebo je tu dôležitý čas aby si zvykla na túto situáciu? Ďakujem

dobrý deň. prosím o radu, som skutočne zúfalá. mám 2,5 ročnú dcérku, doteraz bolo všetko ok. všetko sa ale zmenilo pred 6 týždňami mojím príchodom z pôrodnice. doniesla som jej sestričku. nedokáže sa s novou situáciou vysporiadať. odvtedy sa zmenila. neposlúcha, robí zle, robí nám napriek, keď jej niečo zakážeme urobí to aj tak. som nervózna, je to aj popôrodnými hormónmi, dcérka mi k tomu ešte pridáva. žial, zmenil sa aj jej vzťah ku mne. je vidno že sa na mna hnevá, že nepatrím celá len jej, večer pri uspávaní keď ju chcem objať, otočí sa, nedovolí aby som sa jej čo i len dotkla. často mi len tak povie že chod maminka naspať do nemocnice. je mi z toho do plaču. mám pocit že ma už tak nemá rada. snažím sa jej čo najviac venovať. využijem čas keď bábatko spinka a hráme sa spolu, hovorím jej ako ju lúbim. často ju vezmem von iba ju, urobíme si spoločný program. ale keď je bábo hore, tak sa musím venovať iba jemu. a to jej zrejme vadí. prosím, poraďte mi, čo mám spraviť, aby sa s príchodom súrodenca čo najskôr zmierila? a čo mám urobiť aj preto, aby ma mala rada tak ako pred tým? začala aj mať tiky, žmurká očami, neviem či to tiež s tym všetkým nesúvisí. som v koncoch...

Dobry den,
obraciam sa na Vas, lebo si s manzelom uz naozaj nevieme dat rady. Mam dvoch synov. Jeden ma 2 roky a 5 mesiacov a druhy 9 mesiacov. Donedavna boli vztahy oboch deti k sebe, resp. toho starsieho k mensiemu velmi pozitivne, len obcas sa vyskytlo dake skrabanie, alebo hryznutie, mala som to vsak aj s muzom pod kontrolou. Vsetko sa zmenilo po tom, ako bol starsi syn 2 mesiace mimo krajinu so svojim otcom. Manzel tvrdi, ze aj tam mal 'svoje' dni a bol trucovity a neposluchal a tak mu musel obcas dat aj na zadok. Avsak odkedy sa vratili, je problem zvladat jeho vztah k mensiemu bratovi. Neustale mu berie hracky z ruk, hoci mu hovorime, ze nie su len jeho a musi sa delit, berie mu z ruk absolutne vsetko. Bucha ho, skrabe a to aj vtedy, ked sme pri tom my a vie, ze za to dostane, alebo ho posleme do izby. Akoby mu to vobec nevadilo. Ked ho capneme po zadku, poplace si, ale za chvilu spravi nieco zle opat. Je to ako kolotoc, stale dookola.
Najhorsie je, ze jeho maly brat sa ho zacina bat a len co ho vidi prichadzat, chyta hystericky plac. Nemozem ich ani na chvilu nechat samych. Je to naozaj velmi vycerpavajuce, lebo sa mi zda, ze nerobim nic ine, len kricim, davam na zadok a utisujem kriciace dieta.
Rozmyslali sme, ci to nie je ziarlivost zo strany starsieho syna, ale snazim sa delit cas rovnako obom detom, hoci, samozrejme, mensi ma potrebuje viac.
Poradte mi, prosim.
Dakujem.

dobry den, som matka polrocnych dvojiciek - chlapca a dievcata. Chcela by som sa opytat, ci sa dvojicky vnimaju navzajom skor ako ostatne deti(napr. cudzie deti toho isteho veku) a ako by som k nim mala pristupovat, aby som nevyvolavala ziarlivost. Zda sa mi, ze dcera zacala reagovat na to, ked sa hram, maznam, lietam so synom - chvilku nas pozoruje a potom zacne mrncat. Syn to nerobi, len nas pozoruje. Je to ziarlivost? Ako ju obmedzovat - maznat sa so synom mimo pozornost dcery?

Este vas chcem poprosit o radu - mam v buducnosti (kym sa ich zaujmy nediferencuju) kupovat detom dva kusy podobnych, resp. rovnakych hraciek (napr. dve tie iste hrkalky, dve latkove knizky ) alebo spolocne hracky?

DAKUJEM.

Dobry vecer prajem.
Chcela by som s spytat,mam tri a polrocneho chlapca a 4mesacnu dcerku.Odkedy sa mala narodila,moj syn uprednostnuje otca,mna si nevsima,ked mu nieco poviem,tak ma nepocuva.Popri tom sa k malickej sprava velmi pekne,objime ju,vybozkava,hra sa s nou.Este ked malicka bola v brusku,tak som bola ja tou,ktoru moj syn uprednostnoval,pocuval ma...Je to normalne?Po case sa to dostane tak ako to bolo predtym?Je to spojene aj so ziarlivostou?
Dakkujem