plač a nervozita

Question

plač a nervozita

13. 03. 2010 (14:13) , Autor: Registrovaný používateľ

naša dcérka má 2roky a 4mesiace je veľmi živá a aktívna náš problém nastal keď sme ju začali učiť spávať samú,aby ste rozumela s manželom sme neboli zastancom tvrdého režimu máme aj 9ročného syna a toho sme ukladali večer do postele až do 6rokov robilo nám to radosť aj on bol pokojný,ale ostala som tehotná a naša dcérka si vyžadovala neustálu prítomnosť aj v noci doslova spala kým bol pri nej manžel alebo ja ináč nie hneď vycítila že je v posteli sama a nevyspal sa nikto.O 2mesiace mám rodiť vzhľadom k tomu sme prestali spávať pri nej cez deň a v noci bolo to kruté ale po 4dňoch spala v noci sama fantázia.Tu sa ale neskončil náš problém so zaspávaním plače vytrvalo stále má soplík,chce ísť cikať,piť čaj,potom zas mliečko,skúšali sme už všetko čítanie,milé dohováranie zvýšenie hlasu nepomáha nič dokonca pri mne keď sa snažím čo najmilšie a najtrpezlivejšie je to ešte horšie.Aj cez deň len aby som jej ja niečo zakázala hneď plač byť milá nepomáha a to ma ubíja pretože nechcem byť stále len prísna.Trvá to už mesiac a ja neviem čo ďalej preto vás žiadam o vašu odbornú radu ako dalej postupovať.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Deti často prežívajú úzkosť, ak majú ostať samé, či už je to pri zaspávaní alebo v noci, keď sa prebudia. Ak zistia, že pri nich nie je nikto blízky a pre ne dôležitý, majú strach a necítia sa v bezpečí. Vaša dcérka síce zvlála časť požiadavky a spí v noci sama, no jej úzkosť sa zrejme premietla do iných situácií, je neistá, lebo nevie, či ju jej ochranné krídla - teda vy a tatino, budú ešte chrániť tak dlho, ako to ona bude potrebovať... Zhruba do troch rokov a v trochu menšej miere do šiestich sú deti citlivé na nedostatok pocitu bezpečia, ktorý im dáva prítomnosť mamy alebo otca či inej blízkej osoby, ku ktorej majú veľmi blízky vzťah. Je vhodné tieto potreby dieťaťa sýtiť a uspokojovať v čo najväčšej miere. No samozrejme že je potrebná aj istá znesiteľná miera frustrácie a zaťažovania, no vždy by mali rodičia brať do úvahy reakciu dieťaťa a ak sa podľa reakcie zdá, že dieťa potrebuje čas, aby sa novej situácii prispôsobilo, treba mu ho dopriať