Dobrý večer
ešte som sa chcela spýtať dcérka na vyjadrenie svojej osoby používa výraz "JA" používa ho ale od 19 mesiacov a čím ďalej tým lepšie. Keď sa jej spýtam napr. "kto to rozhádzal?" povie "ja" a ešte na seba pekne ukáže. Alebo keď niečo chce spraviť sama tak povie opäť "ja" a pekne zas na seba ukáže. Aj keď sa akože s nami háda a chce si presadiť svoje opäť ukazuje na seba a povie "jááá" . Začína krásne používať aj slovko "moje" tiež v správnom význame. Aj "ty" používa správne. Inak nás volá menami ale občas povie "ty".
Svoje meno používať nechce a ani sa ho nesnaží opakovať. Keď jej poviem ako sa voláš? povie bambulka (rada pozerá bambulku) a keď jej poviem "nie ty sa voláš Sofinka" tak povie "ne bambulka" :o))). Chcem sa vlastne spýtať, či je možné, že už tak krásne používa osobné zámeno "JA" a úplne správne. A prečo nechce hovoriť svoje meno a radšej vždy povie že sa volá bambulka. Dcérka má 22 mesiacov.
Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,
môj syn má 5 rokov, narodil sa v 37. t.t. spontánnym pôrodom, vážil 3kg, v inkubátore nebol. Jeho zdravotný stav je vcelku dobrý, až na to že je alergik s častými obštrukčnými bronchytídami. Má o tri roky staršiu sestru. Od troch rokov chodieva na pol dňa do škôlky. V kolektíve nemá problém, nestráni sa detí, zahrá sa aj s cudzími deťmi. Je trochu hanblivý, čo sa týka cudzích dospelých. Inak sa mi zdá v pohode...
Nedávno mi povedal, že počuje v hlave hlasy a že ho to otravuje (búchal si pritom rukou do hlavy - aby to prestalo). Vraj nerozumie čo hovoria, lebo hovoria veľmi rýchlo. Podľa jeho opisu to vraj máva v niektoré dni a trvá to chvíľu, potom to prestane. Neviem či to spolu nejako súvisí, ale už nejaký čas - pár mesiacov sa pár krát stalo, že povedal, že sa mu točí hlava - bolo to naozaj, videla som, že mu je zle, tak som mu dala napiť, posedel a o chvíľu to prešlo. A v posledných mesiacoch, veľakrát akoby ma nevnímal, keď mu niečo poviem aby urobil, urobí niečo celkom iné - akoby to vôbec nepočul... Niekdy až na tretí, štvrtý krát reaguje...
Dosť nás to vydesilo, vôbec netušíme čo s tým - hlavne teda tie hlasy v hlave... Neviem či si to nevšímať... Budem vďačná za akúkoľvek radu.

Dobrý deň,
moja dcérka má už 2,5 roka a dosť málo rozpráva. Mám pocit, že aj dosť málo rozumie. Myslela som, či náhodou nemá problém so sluchom, ale pozorovala som ju a myslím, že tým to nie je.
Je to v poriadku alebo by som mala zájsť za nejakým lekárom.

Ďakujem

Dobrý deň, obraciam sa na Vás lebo mám pomaly 3 ročného syna. Ide mi o jeho správanie a chovanie. Snažím sa, ale niekedy si pripadám dosť hlúpo a trápne, hlavne na ihrisku.
Strká deti, neposlúcha, neodpovedá chová sa jak divoch. Iba uteká, nesústredí sa. Snažím sa na neho nekričať, keď viem, že ide niečo zlé urobiť, račej s ním odídem. Aj doma,keď sa hráme rozhádže mi kocky, vláčikovú dráhu ...
Čítala som hociaké knihy, aby som zmenila formu výchovy. A sme často samy, iba mi dvaja. Jeho otec je často preč. Sme bilinguálna rodina. V jazyku je dosť pozadu. Niekedy sa ho opýtam a nič nerozumie, aj keď sa veľa ucíme a si čítame. Keď sa ho ľudia pýtajú tie detské otázky, ako s máš, čo robíš, kde si bol... neodpovedá a pozerá bokom. Či sa hanbí neviem.
Možno je to temperament a chce čas, ale rozhodne mi vadí strkanie, búranie hradov na ihrisku a nevie sa hrať s inými deťmi. Čo si myslím je dosť trápne na jeho vek. Čo mám zmeniť? Ďakujem

Dobrý deň.
Mam doma 5 rocneho chlapca ktoreho neviem ako oducit aby sa pred cudzími ľudmi spraval slusne a hlavne sa nerozmaznaval.A ked sa nahodou z niekym rozpravam tak aby mi neskakal do reci,ja to uz mu vysvetlujem vseliako ale sa nedary uz fakt neviem ako na to ist ta vsak uz ma 5 rokov uz by mal byt trosku mudry a chapavy.Aj ked ideme vonku tak hned sa chvali ked dostane novu hracku,a ked ideme vonku este dnuka mu poviem ne ze to povies a pojdeme vonku a on to povie.Viem ze deti sa radi chvalia ale ze co maju nove ale trosku tajomstva by sme mohli mat:-)Niektore deti su take pyskate ze povedia hned na rovinu ale ten moj,ci ja som niekde urobila chybu uz fakt neviem?
Dakujem

Dobrý deň Pani doktorka,

chcela by som sa opýtať či je možné aby sa dieťa naučilo správne vyslovovať spoluhlásku "r", ak jeho matka jemne"ráčkuje" Moja 1,5 ročná dcéra začína práve rozprávať. No ja ráčkujem, snažím sa nepoužívať slová v ktorých sa r vyskytuje. Neviem či tomu tým pomôžem? Manžel neráčkuje, no pre zmenu šušle. Obé staré mamy majú správnu výslovnosť , mám viac prenechať komunikáciu s dieťaťom na ne, alebo mám dieťaťu púšťať CD rozprávky, rádio,...? Alebo mám s dieťaťom riadne komunikovať a potom to nechať na logopéda? Dá sa s tým niečo robiť? Čo by ste mi poradili?

Ďakujem vopred za vašu odpoveď.