Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Mám syna a začína u neho obdobie vdzoru. Niekedy, keď nieje po jeho dostane záchvát zúrivosti , niekedy vie aj udrieť. Ako sa vyhnúť takýmto záchvatom.
Niekedy sa záchvatom dá vyhnúť napr. tým, že odvediete pozornosť dieťaťa ešte pred jeho vypuknutím alebo hneď v prvých sekundách záchvatu. No niekdy sa im jednoducho nevyhnete a "musia" prebehnúť.
Dobry den Vam prajeme,
mame 28 mesacneho synceka, je to nase prve vytuzene dieta, ktore ho s laskou vychovavame. Je velmi zlaty, sikovny, dobry, velmi aktivny, ale...
Problemy s nim nastali ked sa nastalo obdobie detskeho vzdoru pred vyse polrokom ako hadzanie sa o zem, kopance, bitky, kricanie a pod, proste zachvat zurivosti. Snazili sme sa mu odviest pozornost,alebo v klude a dorazne sme mu hovorili, ze nas nesmie bit, kopat, lebo to boli a pod., dalej preco sme mu nechceli nieco dovolit. Nepomaha nic, ani pevne objatie, jedine chvilkove ignorovanie. Sice teraz sa uz nehadze o zem, ale coraz viac a silnejsie nas bije, kope, hadze vsetko co je okolo a to uz je pre nas privela aby sme museli toto znasat.
Druhy velky problem je, ze sice ma velmi rad zvieratka. Vlastnime uz starsich psov a gekonov. Rad sa s nimi hra, najcastejsie zo vsetkych im hovori, ze ich lubi. Ale mysli si ze moze sa s nimi hrat ako s hrackami, aj bit ich palicou ci podobnymi predmetmi, sticovat, gekonom buchat po skle a podobne. Milionkrat sme mu to napominali, vysvetlovali ze to nesmie robit, parkrat aj placnutim po zadku. Bohuzial bezuspesne, este viac im robi zle a uz fakt nechapeme odkial ma take spravanie. U nas medzi nami bitky vobec nie su, ani zvierata nebijeme tak preco to robi? Niektori nam povedali, ze take dieta si este neuvedomuje, ze robi druhemu zle.
Sme uz uplne zufali, niekedy musime pocuvat od rodicov, ze maleho nevieme vobec vychovavat a naopak ho rozmaznavame a dovolime mu uplne vsetko co nie je pravda. Ved ani nam sa take spravanie vobec nepaci a psov a gekonov kvoli nemu nebudeme davat prec. Ako podla Vas mame riesit tieto problemy? Dakujeme velmi pekne za odpoved.
Z vášho popisu mám dojem, že vy ste takí pokojní, mierumilovní a láskou prekypujúci rodičia a že si celkom neviete/nechcete zobrať za svoje rázne, prísne, chladnejšie prejavy voči vášmu malému synčekovi v daných situáciách. Také malé dieťa si veľa vecí neuvedomuje. No z nášho hlasu a správania veľa vycíti. Napr. aj mäkkosť alebo autoritu...
Je to podobné ako zaobchádzať so psom - prepáčte mi to prirovnanie, no moja skúsenosť je taká. Ak psovi poviete nesmieš s láskou a mäkkosťou v hlase, pomalým, rozvláčnym sladkým spôsobom, nebude si z vás nič robiť. Ak to niečo urobí aj po povele nesmieš a nebude nasledovať žiadny dôsledok, bude povel nesmieš brať ako nejaké slovo, ktoré jeho pán/pani hovoria ale vlastne si to nebude vedieť spojiť s tým, čo očakáva pán/pani. Teda ak vy svojmu malému synovi vysvetľujete namiesto toho, aby ste mu krátko a jasne dali najavo, že to nesmie a ak mu opakujete dokola, čo nemá robiť a nepoužijete dôsledok, nevie, čo odo neho chcete alebo možno aj vie, le nemá dôvod to robiť.
Ak búcha na gekoní dom, povedzte mu, aby odišiel "za (demarkačnú) čiaru". Ak to neurobí, odveďte ho do inej miestnosti. Ak stále odchádza napriek vášmu zákazu za gekonmi, zamknite dvere...
Ak vás udrie, chyťte ho za ruky, jemne a pevne zároveň, pritiahnite si ho k sebe a povedzte mu jasne a krátko, že to nesmie robiť, že to sa vám nepáči (stačí, ak mu poviete len "to nesmieš!"). Ak bije psa, treba mu zobrať palicu, odviesť ho preč, spolu aj s "povelom" "to nesmieš robiť"...
Dobry deň,mam 2,5 ročneho syna si neviem niekedy poradiť.Je hrozne hyperaktivny,musi si stale všetko presadiť,neposedi ani minutku,nič ho na dlhšie ako 3 min.nezaujme stale vymyšla niečo nové.Neviem či to môže byť obdobie vzdoru ale ked nedosiahne čo chce chyti ho doslova zachvat zurivosti...Nedavam mu všetko čo chce,v obchode ked si vyžaduje 5 sladkosti dostane len jednu,myslim že by mal poznať svoje hranice ak sa na tom doma dohodneme,no hrozne potom vyvadza.Chodi už do škôlky/od malička velmi vyhladaval spločnosť deri,rychlo sa začleni do kolektivu,nie je na nas upnuty.Nechce sa seliť o hračky,bije občas ine deti ked nedosiahne čo chce,občas nam vonku uteka...No na druhej strane je to velmi rozumny a inteligentny chlapec.Vie čo chce,doma nam pomaha,nebyť tej hyperaktivity učitelky ho v školke velmi chvalia,sam sa oblieka,vyzlieka,papa sam už dosť slho,bez plienky je od dvoch rokov nepotreboval ju ani na noc.Mame ešte jedno 2mesačne dieťa...pomaha mi,nosi čiste plienočky,cumlik,nežiarli...Ako mam k nemu pristupovať,ako skrotiť jeho hyperaktivitu?.ďakujem pekne... Anna
Toto je náročné obdobie, lebo dieťa sa učí postupne prijať fakt, že nejde všetko podľa jeho predstáv a učí sa rešpektovať pravidlá, či už v rodine alebo inom prostredí. Nejde mu to hneď a trvá to nejaký čas, kým sa tiež naučí zaobchádzať so svojím hnevom, frustráciou atď., ktoré sa objavujú ako reakcie na prekážky, zákazy rodičov či iných ľudí. S tým všetkým sa učí žiť a potrebuje na to svoj čas. Musí to byť obzvlášť náročné, keď máte druhé maličké dieťa, ktoré si vyžaduje tiež veľa pozornosti a starostlivosti. Skúste si pomôcť tým, že požiadate čas od času starých rodičov alebo dobrých priateľov, aby vám pomohli, zobrali staršieho do parku alebo mladšie dieťa pokočíkovať, aby ste mohli byť len s jedným dieťaťom.
Dobrý deň pani doktorka, mám dve detičky, a mám na vás par otázok čo sa tykaju ich výchovy. Prvá je, ked je dieťa v období vzdoru a všetko si vynucuje plačom, ako sa najlepšie zachovať v takejto situácii, treba rozlišovať pri čom mu mám povoliť a dať mu čo si pýta, alebo nikdy nepovoliť ak si to vynucuje plačom aby si na to nezvykalo , že ked zaplače všetko dostane??? Dalšia vec, ked sa mi následne hodi dieta o zem, ako mám reagovať ked leži a plače, hlavu si o zem nebucha len place a ked sa ho snažím postaviť, tak sa na mna ovesí a ani za svet sa nechce postaviť na svoje nohy , pokrči ich a čaká že mu povolím. Ako sa mám v takejto sitácii zachovať, mám si ho nevšímať, má dostať niaky trest, Neviem , lebo u starsieho som bola dost nerozhodná a ustupčiva, nemala som tolko vytvralosti a vzdy som mu povolila a to sa mi teraz vypomstuje. Ked niečo chce začne tak revať, že sa mu radsej vyhovie. Niekedy mám pociť že mi prerástli obidve deti cez hlavu a ich výchovu som na plnej ciare nezvládla. a teraz je zo mna vrestiaca mamina, ktorá na svoje deti len ziape. Nehovorím sú aj pekné dni kedy sa dokážeme spolu krásne hrat rozprávať kresliť si mojkáme sa ale tých je mám. Obidvaja sú chlapci, a bojím sa že ked vyrastú tak budem mať omnoho väčšia problémy aby ma poslúchli, ked už teraz mi starší bez akýchkolvek zábran odpapujuje, alebo sa na mna zazenie, Ked mu niečo prikázem ignoruje ma , a ked mu to poviem snád desiaty krát a so zvýšeným hlasom tak mi este povie , že on tu rozkazuje a ja ho budem posluchať a to má len 4 roky. Mám pocit ze som niekdy málo zásadová, som na nich totiž sama, otca síce majú ale výdame sa len v nedelu aj to len pol dna. Celý týžden sú len somnou, tak si viete predstaviť , že je to dosť tažké s nimi dvomi už len obyčajný nákup v potravinách je pre mna horor, a vzdy sa domov vraciam taká vynervovaná , a potom mi je luto ze som na nich kričala a velmi mato mrzi, kazdy vecer si hovorím že na druhy den budem lepsia matka a zachovám sa inak. Uvedomujem si že aj ja som niekedy nervozna a to prenásam aj na nich. ALe kto v dnesnej dobe neni. Prosím vás poradte mi niake základné pravidlá pri výchove deti, aby som z nich vychovala dobrých ludí a nie niakych kriminálnikov.MOja mama mi vravi , že málo dostávajú , ale ja vravím, keby som im za vsetko čo oni za den povystrájajú mala dávať po zadku tak by boli modri. Som však zásadne proti fyzickým trestom deti. Preto hladám inú výchovnú metodu, ktorá vy zaberala na moje deti Lebo muž mi hovorí, že mi už teraz prerastaju cez hlavu a čo bude o 15 rokov???? Starší je zas citlivejši a ked zvýším na neho hlas, tak príde za mnou a stíska sa somnou a vravíme si že sa lubime. Velmi zle to znáša. MLadší je v období vzdoru a velmi sa vie jedovať ked mu niečo nepovolím , skúšala som aj terapiu pevným objatím, ale ked dostal ten jeho záchvať zúrivosti tak som ho pevne objala a nechcela ho pustiť ale jeho to este viac dojedovala. Viem pýsem dosť zmatane ale dúfam že mi aspon trochu poradíte.
Podľa všetkého ste dobrá matka, možno až príliš dobrá. A, bohužiaľ, zrejme málo dôsledná. Myslím, že sama viete aj odpovede na otázky ktoré kladiete.
Nie je dôležité za každú cenu dieťaťu nevyhovieť. Dôležité je, aby zistilo, že vy ste tá osoba, ktorá v konečnom dôsledku rozhoduje. Teda ak si niečo vynucujú plačom, treba im v podstatných veciach dať najavo, že toto nie je možné robiť, dostať... Ak v obchode vyvádzajú a vy máte možnosť nechať ich niekomu inému na starosti, nakupujte bez nich. A ak aj ďalší raz budú vyvádzať, opäť ich nechajte doma a neberte ich do obchodu. Nie vždy sa to samozrejme dá, no snažte sa byť v tom dôsledná. Ak nemáte komu deti nechať, požiadajte ich otca, aby vám vypomohol - urobil raz za týždeň veľký nákup podľa vašich pokynov alebo deti postrážil, kým na nákup idete vy. (Je pre ich otca jednoduché byť múdry a konštatovať, že vám deti prerastajú cez hlavu, keď len líže smotanu a bežný každodenný servis zrejme nie je jeho záležitosťou.)
Ak sa dieťa hodí o zem, buď len počkajte, kým sa upokojí alebo ho vezmite na ruky a držte ho v náručí, kým sa neupokojí.
Čo sa týka pevného objatia, dieťa často začne prejavovať veľký odpor, no je dôležité držať ho, až kým sa neuvoľní, nepodvolí vášmu objatiu a nie je pokojné.
Ak deti nemajú dostatok aj otcovského vedenia a ak nevnímajú, že otec podporuje autoritu matky, je to s nimi ťažšie. No nie je to neriešiteľné. Chce to ale najmä dostatok láskyplnej, no jasnej a jednoznačnej dôslednosti.
