živé dieťa

Dobrá deň, chcem Vás poprosiť o radu. Tak, ako mnohé mamičky, aj my riešime problém s tým, že naše dieťa je príliš živé. Zdá sa mi, že je akosi vpredu pred inými deťmi. Syn má dva roky, veľmi rýchlo sa naučil chodiť, tiež sa skoro odnaučil od plienok, je veľmi bystrý, veľa hovorí, rýchlo si pamätá, vie básničky, pozná farby, písmenká...ale.... je až priveľmi živý. Mám pocit, že nepotrebuje ani spať, večer vôbec nebýva unavený, zaspáva o 22 aj to s plačom, hoci ja už ledva pozerám, od rána je v neustálom pohybe,na vychádzke celú cestu dokáže utekať. Začína byť zlostný, keď sa mu niečo nepáči, kričí, piští, plače, hádže sa o zem, rozhadzuje hračky. Niekedy som taká unavená, že už neviem, ako ďalej. Nechcem to riešiť bitkou a krikom, ale naozaj neviem ako zvládať takéto situácie.

Dobry den, mam trojrocnu dcerku a doteraz vsetko bolo v poriadku, stale som ju vedela ukludnit a nikdy som s nou nemala problem ani v obchode a a ni doma. Pred rokom sme boli castejsie chore a vtedy sme to zazili prvy krat, ze sa nam neustale a s hroznym placom budila....nevedeli sme ju utisit. Pytali sme sa nasej lekarky co to ma znamenat a vraj to boli len spomienky na chorobu a podavanie injekcii, tabletiek a pod...Po tyzdni to preslo, vvsetko bolo v poriadku. Dcerka je spokojne ale trocha zive dieta. Od septembra zacala chodit do skolky, chodi tam rada nemame s tym problem...je castejsie chora, ale to tak uz byva. Pred dvomi tyzdnami bola chora a ostala doma asi dva tyzdne, na nase prekvapenie nemala problem si dat vyfukat nos, zobrat "hnusnu" medecinku, len aby co najskor bola zdrava a mohla ist do skoly. Po tyzdni sa mi opat zacala budit v noci s takym neuvertielnym placom, ze som sa az bala co to ma znamenat....nepomohlo mojkanie a utesovanie...proste nic..Musela som ju nechat a hovorit do nej az kym som ju niecim nezaujala. Teraz uz dve noci je to v poriadku, ale cez den to spravi aj viac krat....za vsetko spusti plac. Klasicky detsky plac pridem k nej a chcem ju upokojit...vtedy spusti hystericky rev pre mna az nezrdravy a place az dovtedy kym si nieco nevydobije. Ja som zufala, nedari sa mi ju utisit a ten plac tiez nie je OK. Ako keby ju nieco bolelo, ale stale vravi ze nie. Boli sme u lekarky lebo mala zvysenu teploty, mysleli sme ze nieco na nu prichadza, ale nic sa nepotvrdilo. Dnes ju boli usko, ale ten jej plac nie je vzdy len kvoli tomu....to uz trva prilis dlho a nechce sa dat upokojit. Stale krici a kope, sem tam ma udrie a najnovsie povie ze ma nechce....mam o nu strach a vobec neviem kde som spravila chybu. Ked sa ukludni je z nej uplne uzasne dieta, ktore si da vsetko vysvetlit a je ako anjelik, ale akonahle sa jej nieco zapaci..uplna hlupost, ze lopticku chce zltu a ma cervenu vtedy zacne nas boj....Myslite si, ze je to v poriadku??? Nie je to vsak klasicky plac je to neuveritelny rev a ja si uz neviem rady. Pripada mi, akoby ju nieco bolelo a nechce to povedat....Nechapem a nerozumiem tomu. Dakujem za odpoved. Radka

prajem príjemné popoludnie...som už v zúfalom stave-náš trojročný syn nás doslova terorizuje. sme jeho otroci. je to už naše druhé dieťa,ale v živote by som neverila,že sa obrátim o pomoc na poradňu. v septmebri som nastúpila do roboty a malý do škôlky. od vtedy sa u nás po poobediach dejú hrozné veci. desím sa poobedí s mojim synom,nakoľko začal byť strašne ukričaný, jedovatý, upišťaný,všetko si vydobíja plačom-až hysterickým rebom, ak mu nevyhovieme,búcha vecami okolo seba, jeduje sa, hádže sa o zem...ako keby do neho vošiel nejaký zlý duch. sme z toho už všetci vyčerpaní a nešťastní. myslím,či to nie je náhodou tým,že je so mnou menej a do toho tá škôlka-ale tam sa na neho nesťažujú. vždy bol veľmi živé dieťa,ale čo predvádza teraz,to je doslova horor. zaspáva až o desiatej večer a to len s "maminkou". večer všetci padáme na nos-nevládzeme sa mu venovať,vyžaduje neustálu pozornosť, bije staršiu sestru-donekonečna mu vysvetľujem , že sa to nemá. som učiteľka, snažím sa využiť všetky fígle,ale strácam zem pod nohami a som bezradná. možno je to len jeho túžba byť viac s mamou. nemôžeme s ním nikde ísť,ani do obchodu,robí tam estrády, vydobíja si všetky veci,uteká nám a podobne...neviem,či nebude hyperaktívny,nevieme si s ním rady....:(ja viem,že takto sa ťažko radí,ale prosím aspoň o názor na môj problém...ďakujem

Dobrý deň, prosila by som vás o radu mám syna ktorý má 1,5 je to živé dieťa, problém mám s tým, keď ideme vonku alebo niekde a stretneme iné deti tak ich štípe, bije a kváče a keď náhodou stretne psa vonku tak mu ide rovno do očí, alebo ho kope. Musím vždy za ním utekať aby neubližoval deťom. Nechcem aby nemal kamarátov, ale on takto prejavuje radosť. Som veľmi z toho deprimovaná, lebo iné mamičky, majú deti ktoré stoja pri nich a moje to je živé striebro.
Prosila by som o radu, kde robím chybu.
ďakujem
Mária

Veľmi pekne Vás prosím o radu, mám 28mes. syna, ktorý je odmalička veľmi živé dieťa a tomu nasvedčuje aj to, že sme sa od jeho narodenia poriadne nevyspali. Budí sa nám pravidelne 2krát v noci, neskoro chodí spávať... to je len zlomok nášho problému, na ktorý sme si takpovediac "zvyklii".
Mám pocit, že nastalo obdobie vzdoru, pretože už si pravdupovediac ako matka neviem poradiť s jeho výchovou, máva strašné záchvaty zlosti, z ničoho nič začne odvrávať, doslova ma psychicky zdeptá svojimi slovami, že ma nemá rád, niečo si prosí, dám mu to a on to odmieta, prechádza to do zúrivosti a hlasitého plaču, kedy sa nedá vôbec utíšiť. Bývam so svokrou a už mám pocit, že sa na mňa pozerá ako na neschopnú matku.
Veľa som čítala, že deťom ubližuje cukor, že preto sú agresívne, takže už som zakázala každému dávať mu sladkosti, snažím sa stále upravovať režim, ale nič nepomáha. Vzdoruje, nespáva dobre... som z toho zničená a okrem toho sama dlho prežívam ťažké obdobie vo vzťahoch.
Poradťe mi prosím, treba vyhľadať nejakú odbornú pomoc, alebo bude ešte trvať dlho kým sa malý spamätá???
Vďaka, Martina

Dobry den,
dlho som vahala, ci mam vobec polozit tuto otazku, ale hovorim si, radsej teraz...
Moj 21 mes. syn je velmi zive dieta, neobsedi ani minutu, nedokaze sa sam zahrat, vsetko ho bavi velmi kratko. uz asi 2 mesiace ma vsak trapi problem, ze vzdy ked niekam prideme (ci na ihrisko, alebo do restauracie...) a je tam viacero deti, Patko bez vahania kazde zacne "bit". Ide sice o lahsie udery rukou po tvari, alebo po chrbate, ale je to velmi neprijemne, kedze ide male deti, ktore sa potom rozplacu.
Stale mu dohovarame, ukazujeme no, uz mu zaciname davat aj po prstoch... ale nic nepomaha. nechcem ist cestou bitiek, pretoze si myslim, ze ak ho budem "bit", tak to bude povazovat za normalne a bude to robit este viac.
Prosim poradte mi ako mam postupovat, ci bitkou, ci len dohovaranim... alebo nejakym zazracnym gestom???
Vdaka. A.R.