chce byť centrom pozornosti

Dobrý deň, čítal som, že viacero čitateľov má asi obdobný problém. Máme 4-ročnú dcerku, ktorá je veľmi šikovná, rada pozerá rozprávky, prírodopisne filmy a pod. Manželka bola s ňou doma do 20 mesiacov, potom sa o ňu do obdobia, kým nastúpila do školky starala babka (3 rokov). S nami, rodičmi bola po večeroch a cez víkendy. S nástupom do školky a adaptáciou nebol najmenší problém, má veľa kamáratok a učiteľky ju tiež chvália. Postupne sme si všimli, že keď sme obaja rodičia doma príp., že sme viacerí najbližší spolu s ňou doma má tendenciu predvádzať sa, uputať na seba pozornosť, čo sa prejavuje tým, že nepočúva aj na 3-4 krát. Niekedy sa stane, že dostane za to ako sa správa bitku (po zadku) resp. ju strašíme, že ju zoberú zlí ľudia - romovia do osady prip. do polepšovne, kde su deti bez rodičov. Posledne 3-4 dni (keď už nechodí do školky - prázdniny) to prerástlo pre nás do extremu, lebo sa začala tak správať ako sme ju nepoznali. Hádzať sa na zem, ležať na zemi, rozhadovať hračky, biť resp. kopať do rodičov, nadávať a pod. Žiadne bitky nepomôžu, ešte viac ju to privedie do euforie. Tento extrém však netrvá dlho a objavuje sa hlavne večer. Podarilo sa nám to zastaviť tým, že si pri danej "eufórii" ublížila, spoločnou hrou (ak prejaví záujem) príp. že som ako otec povedal, že odchádzam od takej zlej dcerky. Musím povedať, že si potom uvedomí, že čo urobila, nie je pekne, lebo sa nám ospravedlní a povie ako nás ľubí, no na druhý deň sa to opakuje v menšom resp. väčšom rozsahu. Na základe týchto informácií Vás prosím o radu ako postupovať resp. ako reagovať na daný stav, či je potrebné stále jej vysvetlovať, že sa nám to nepáčí resp. na to vôbec nereagovať,aby si nemyslela, že je centrom pozornosti všetkých nás. Za odpoveď vopred pekne ďakujem.