Reakcia dcerky hnevom a krikom

Question

Reakcia dcerky hnevom a krikom

16. 07. 2010 (09:43) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den, prosim o Vasu radu. Nasa dcerka (bud.tyzden bude mat 1 rok) - je zdrava, velmi aktivna a temperamentna,uzasna, rychlo sa uci, psychomotoricky sa vyvija vyborne. Mame vsak taky problem, ked jej poviem NIE (uz vie velmi dobre, co to znamena), alebo ak jej nedam vec, ktoru povazujem za nebezpecnu do jej ruciciek (ale ona si ju pyta, vyzaduje), a taktiez, ked sa jej nieco nedari, a tiez, ked sa obliekame... (a jej sa prave nechce), reaguje silnym hnevom a krikom (posledny mesiac je to dost casto a intenzivne). U nas doma vôbec nehovorime zvysenym hlasom, ani sa nehadame (ak aj mame vymeny nazorov, robime to ked dcerka spinka, a snazime sa pokojne), tak neviem, odkial tento hnev prameni. Ako sa ho da "skrotit"? aby si dcerka takyto navyk neniesla dalej do buducnosti? Ja na to reagujem zvycajne s humorom (hoc nie vzdy sa to da, kedze som s dcerkou casto sama a som dost vycerpana, dcerka cez den spinka malo a len vonku v kociku, takze aj domace prace...vsetko robim v noci, ked uz dcerku ulozim spinkat). Vopred vdacne dakujem za Vasu odpoved.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Na hneve nie je nič zlé. Je to pocit ako každý iný, len my sa na niektoré pocity pozeráme ako na nevhod, neprijateľné. Hnev má úžasnú funkciu - dáva nám energiu na zmenu, informuje nás o tom, že naše potreby nie sú napĺňané. Tak sa to deje aj v dieťati, hoci to "nemá odkiaľ odkukať" - prejavuje svoj hnev, lebo ono má nejaké potreby, túžby, záujmy a niekto mu v nich bráni. Samozrejme, že je úplne namieste, ak jej nedáte to, čo ona chce, ak viete, že to je nebezpečné alebo z iného dôvodu nevhodné. No úplne namieste je aj jej reakcia. Dieťa sa učí aj napodobňovaním, takže časom si všimne, ako to robíte vy, keď nie je po vašom, ako zabezpečujete, aby boli vaše potreby a predstavy a túžby naplnené, ako o tom komunikujete. No možno sa bude hnevať viac, ako sa vám bude páčiť a bude vás vyzývať, aby ste aj vy začali pozerať na hnev novým spôsobom, aby ste možno zniesli prijateľne prejavený hnev, aby ste možno dovolili, aby hnev bolo vidieť a počuť aspoň trochu.
Úlohou rodiča je učiť dieťa zaobchádzať s hnevom vhodným spôsobom, osedlať ho, nie ho potláčať Inak si energia hnevu nájde svoju cestu, kadiaľ bude prúdiť, napríklad cez telesné symptómy.