Dobrý deň pani doktorka, mám krásnu dvojročnú dcérku, ktorá je veľmi rozumná, šikovná a usmievavá. Keď jej však nedovolím robiť veci, ktoré nemôže, napr. stáť na soličke blízko sporáka keď varím, začne strašne jačať a niekedy sa hádzať o zem. Väčšinou sa jej snažím všetko vysvetliť ale keď už nervačí, nie je s ňou reč a nič nepomáha, chcem ju zobrať na ruky, vzpiera sa, nechám ju na gauči, chce ísť za mnou, pripadá mi to ako kolotoč. Najväčší problém s ňou mám, keď máme ísť zvonka už domov, robí strašné divadlo, jačí a všetko možné, prídeme tak s cirkusom až domov, kde sa ešte hádže na zem a pod. Priznám sa, že som sa už neovládla a dala jej aj na zadok a facku. Viem, že to nie je najšťastnejšie riešenie ale už neviem, čo s ňou mám robiť. Poraďte mi, ako ju dostať domov bez toľkého cirkusu. Ďakujem.

Možno by celkom stačilo byť svedkyňou jej emocionálneho výlevu. To znamená, že budete dozerať na jej bezpečnosť, ak sa hádže o zem alebo podobne, a kým sa nevyjačí, budete trpezlivo a láskavo alebo aspoň neutrálne niekde nablízku čakať. Netreba ju nejako po odoznení afektu moralizovať, len to počas záchvatu vydržať. To je primeraná reakcia na takéto správanie v tomto veku dieťaťa. Neskôr, vo veku predškolskom či školskom, je dôraz už viac smerom k usmerňovaniu dieťaťa k žiadúcemu správaniu - avšak nie počas afektu, skôr až potom.

Ako reagovať? | Obdobie vzdoru | Poradňa detského psychológa | Poradne

MAMA a Ja

Poradňa detského psychológa

Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

Ako reagovať?
19. 03. 2010 (12:33) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň pani doktorka,
mám krásnu dvojročnú dcérku, ktorá je veľmi rozumná, šikovná a usmievavá. Keď jej však nedovolím robiť veci, ktoré nemôže, napr. stáť na soličke blízko sporáka keď varím, začne strašne jačať a niekedy sa hádzať o zem. Väčšinou sa jej snažím všetko vysvetliť ale keď už nervačí, nie je s ňou reč a nič nepomáha, chcem ju zobrať na ruky, vzpiera sa, nechám ju na gauči, chce ísť za mnou, pripadá mi to ako kolotoč.
Najväčší problém s ňou mám, keď máme ísť zvonka už domov, robí strašné divadlo, jačí a všetko možné, prídeme tak s cirkusom až domov, kde sa ešte hádže na zem a pod. Priznám sa, že som sa už neovládla a dala jej aj na zadok a facku. Viem, že to nie je najšťastnejšie riešenie ale už neviem, čo s ňou mám robiť.
Poraďte mi, ako ju dostať domov bez toľkého cirkusu. Ďakujem.

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Možno by celkom stačilo byť svedkyňou jej emocionálneho výlevu. To znamená, že budete dozerať na jej bezpečnosť, ak sa hádže o zem alebo podobne, a kým sa nevyjačí, budete trpezlivo a láskavo alebo aspoň neutrálne niekde nablízku čakať. Netreba ju nejako po odoznení afektu moralizovať, len to počas záchvatu vydržať. To je primeraná reakcia na takéto správanie v tomto veku dieťaťa. Neskôr, vo veku predškolskom či školskom, je dôraz už viac smerom k usmerňovaniu dieťaťa k žiadúcemu správaniu - avšak nie počas afektu, skôr až potom.

Podobné otázky

Ako reagovat?
07. 08. 2011 (06:10) , Autor: Registrovaný používateľ

Moj syn ma 4 roky, este nenavstevuje matersku skolu,ale pri stretnuti s rovesnikmi vonku, na navsteve ...ich bije. Nepomaha dohavaranie a ja uz neviem ako mam tento problem riesit.Poradte mi prosim ako na to. Dakujem. Prajem pekny den.

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Je ťažké odpovedať, lebo to je málo informácií, ktoré ste napísala. Je totiž rozdiel, či sa vie s deťmi hrať a potom vrámci hry, napr. ak sa nahnevá, ich bije alebo je to napr. tak, že akonáhle zbadá iné deti, začne ich mlátiť hlava nehlava.
V tom prvom prípade ho treba učiť, ako riešiť spory, konflikty, ako si obhájiť svoje, ako vyjednávať... V tom druhom prípade by som sa obrátila na nejakú detskú psychologičku, ktorá by sa problémom zaoberala viac do hĺbky a v širšom kontexte.