Môj syn 5 a dcéra 2,5

Mám taký problém, že asi pred polrokom som odišla od manžela, sme momentálne v rozvodovom konaní no poslali nás do manželskej poradne, kde pôjdeme až 17.3.. Odišla som od neho kvôli dá sa povedať manipulácia, ekonomická závislosť, pedantéria, jeho závislosť na svojej pôvodnej rodine mame, sestre,..., potom sy mi vyhrážal, že mi dá čas aby som sa rozhodla či sa zmením, alebo sa mám pobaliť a ísť. Syn od 2008 liečení u psychologičky - detská neuróza, ževraj je to z prehananých nárokov na dieťa v jeho veku- pedantéria zo strany manžela i jeho rodiny. Teraz je pod liekmi, užíva Fevarin. No zdá sa mi niekedy agresívny voči svojej menšej sestre. Raz sa mojkajú, ale potom zas vie niekedy veľmi neprimerane reagovať, čo ma niekedy desí. Je pravda, že aj ja sama som z našej nevyriešenej situácii dosť nekľudná, neviem či sa vrátiť či nie. Syn počiatku nechcel ísť naspať, nekomunikoval nejak s manželom. No teraz asi dva týždne, čo už konečne sa hral s autodráhou čo dostal na vianoce od svojho otca/pretože odkedy sme preč, ani jednu hračku čo dostali na svoj sviatok, či mikuláš, či vianoce,deti nemohli doniesť so sebou domov ku mne, kde sú somnou 6dní v týždni a s ním jeden/, tak končene syn sa mohol hrať s tou hračkou, zrazu sa mi zdá že chce ísť naspať ku svojmu otcovi bývať, no doložil aže aj somnou. Neviem, teraz ako reagovať, lebo vnímam, že nie som asi autoritatívny typ, a syn akokeby nepočúval ma, nerešpektoval, viackrát mu musím niečo povedať aj to odudre, začal vyplazovať jazyk, semtam dupotať, ... a dcéra 2,5 ročná neviem či to odpozorovala ale aj ona začala vyplazovať jazyk, odvrávať,... Dosť často sa bijú medzi sebou, no zároveň sa aj ochraňujú, keďže dám napr. synovi po zadku, alebo naopak. Uvedomím si, že v tej chvíli konám asi nie vhodne, ale ma to vie poriadne vytočiť, a hlavne viem , ako sa správajú u svokrovcov, kde na všetko treba dávať pozor, i fóliu raz svokra vyložila na plávajúcu podlahu, že moje deti sa len tam môžu hrať a to isté urobila i švagriná. Ja som chcela len normálne vychovávať deti, len neviem že či to, že sme prišli preč tak prehnane perfekcionistického prostredia do normálneho, či sme to možno nezvládli ten rýchly prechod do nového prostredia. Alebo ja zle zadávam mantinely, sama totiž už som bola tak pod vplyvom ich rozmýšľania ohľadom poriadku, že som začala strácať schopnosť toho, aby som vedela posúdiť čo je normálne pre iných, len v našej rodine to bolo iné, také aké to chceli mať svokrovci i manžel. Sama tápem teraz vo výchove a myslím si, že práve možno to spôsobuje to, že ja i moje deti sme niekedy agrasívne, smutné, uzkostlivé i zo situácie, že sme v rozvodovm konaní. Viete mi prosím pomôcť, ako pokračovať Ďalej, ničí ma tá situácia, a chcem zlepšiť náš život, aby sme mali menej konfliktov a viac radosti. Ďakujem