Žiarlivosť?????

Dobrý deň,

chcela by som Vás touto cestou poprosiť o radu. Máme dve zdravé detičky. Starší chlapec bude mať tohto roku už 9 rokov a teraz v Januári sa nám narodila dcérka. Na druhé dieťatko sme sa všetci veľmi tešili. Syn bol rád, že už nebude sám a konečne bude mať súrodenca.

Môj problém spočíva v tom, že som si nie istá či zvládam dobre danú situáciu. V poslednom čase začal syn nosiť domov zo školy poznámky typu: "Udieral spolužiačku podsedákom čo má na stoličke." alebo "Opakovane sa na neho sťažujú spolužiaci, že ich chytá pod krk. Zabúda na priateľské správanie". Som z toho úplne šokovaná pretože nikdy takéto veci nerobil. To, že neustále vyrušoval to viem. Je čiastočne hyperaktívny a občas sa na hodinách nudí. Výsledky v škole dosahuje veľmi dobré. Má samé jednotky. Je šikovný, pracovitý, športovo založený. Vždy som sa s ním o tých poznámkach rozprávala a rozoberali sme tú situáciu a ja som sa mu snažila vysvetliť, že to nie je od neho pekné, keď sa takto správa k ostatným.Samozrejme, že dostal aj patričný trest ale nikdy som to neriešila bitkou. Zakázala som mu počítač alebo televízor. Doma začína tiež trošku vystrkovať rožky a to v podobe neuposlúchnutia a nedodržania pravidiel. Viacmenej som na obe deti väčšinou sama lebo manžel pracuje na odjazdovkách tak keď mi už rupnú niekedy nervy tak robím krik a vtedy sa vždy rozplače, že stále po ňom iba kričím a, že ho nikto nemá rád.
Začínam mať pocit, či to nebude zo žiarlivosti, že teraz viac času venujem malej dcérke. Aj o tomto som sa so synom rozprávala a vysvetlila mu, prečo sa musím viac venovať jeho sestričke, že ma potrebuje lebo sama by nedokázala prežiť.Všetko chápe a doma mi s ňou aj pomáha. Ak potrebujem ísť vyvesiť prádlo alebo vysypať smeti tak ju postráži. Má ju veľmi rád.
Snažím sa samozrejme venovať aj jemu, chodí s nami na prechádzky ale keď malá spí a mohla by som sa venovať len jemu tak vtedy on nemá záujem lebo je vonku s kamarátmi.

Myslíte si, že táto zmena jeho správania by mohla byť akousi skrytou žiarlivosťou alebo je to už nástup akejsi predpuberty? Viem, že byť rodičom sa človek učí celý život ale ak sa dá poraďte mi ako mám zvládať podobné situácie ktoré ma ešte čakajú aby som nemusela toľko po ňom kričať.

Ďakujem za odpoveď