Ťažko ovládateľne dieťa

Question

Ťažko ovládateľne dieťa

31. 05. 2009 (21:10) , Autor: Registrovaný používateľ

Mám syna 2,5 ročného, ktorý ma živelnú povahu a je ťažko ovládateľný. Na vyjadrenie nesmieš vôbec nereaguje, pretože si nedá povedať ani keď mu pekne vysvetľujeme, prečo sa to nesmie, alebo mu chcem odpútať pozornosť, no on trvá stále len na svojom, aj keď vie že si to nevydobije a vie že čo poviem to platí, no aj tak si urobí po svojom, potom príde narad vareška, ktorá je na stole každý deň, aj keď si myslím že to nieje správny prístup biť dieťa, ale inač to neide, pretože niekedy stačí ňou pohroziť, ale inokedy nestačí ani keď je použitá. Prečo ak dieťa vie že zato zle čo urobi dostane, aj tak si chce dosiahnúť svoje? Potom len veľký plač a krik. Poraďte mi prosím ako mam pristupovať k takej neovládateľnej povahe synčeka? Jeho pradedo pochádzal z kozákov,či nemohol po ňom zdediť nespútane gény aj keď je to už sto rokov. Ak je to v povahe, dá sa vôbec niečo zmeniť? Vopred ďakujem za radu.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Vareška vám možno pomôže niekedy zjednať dočasnú nápravu, no z dlhodobého hľadiska pestuje v dieťati strach z autority a vytvára spojenie násilie - autorita. Je otázne, či je to práve to, čo chcete svoje dieťa naučiť.
Z dlhodobého pohľadu je efektívnejšie, aby sa dieťa učilo osvojovať si pravidlá a aby zistilo, že ak niekto pravidlá poruší, nasledujú dôsledky. U detí v tomto veku to príliš nefunguje na slovnej úrovni, viac to funguje na praktickej rovine. Ak dieťa stále otvára napríklad zásuvku, do ktorej nemá chodiť, rodič by mal dieťa odviesť preč. Ak to chce urobiť znovu, mal by ho odviesť ešte predtým, ako sa vôbec zásuvky chytí a robiť to opakovane, kým dieťa neprestane (ak sa nedá odpútať jeho pozornosť k inej veci). Ak uteká preč od rodiča hneď, ako vytiahnu päty z domu a blízko je cesta, rodič by mal dieťa chytiť, odviesť ku vchodu a ísť s ním za ruku a ak sa dieťa vytrhne a uteká zas preč, mal by to znova zopakovať, kým dieťa nie je schopné ísť bezpečným spôsbom - pri rodičovi, za ruku. Vyzerá to zdĺhavo a niekedy to aj je, no ak si dáte tú námahu a pokojne buedet dieťa usmerňovať opakovane, postupne sa naučí, že platí to, čo povie rodič a ak dieťa neuposlúchne, príde nejaký dôsledok, opatrenie.
V tomto veku sú často pomerne živelné nielen deti, ktoré by to mohli mať v énoch, ale aj inak geneticky vybavené. Je to skrátka obdobie, kedy deti chcú robiť a skúmať všeličo naokolo, neuvedomujú si ale, že niektoré veci nemôžu a prečo to nemôžu, no skúšajú, či by predsalen sa nedalo. Je to náročné obdobie nielen pre rodičov, ale aj pre deti, lebo sa učia, že sa dá len odtiaľ potiaľ a to im často nevyhovuje a sú z toho frustrované.