Po pobyte v nemocnici problemy so spravanim

Dobry den,neviem si rady s dcerko(3,5 r). Je milovane,vytuzene a celou rodinou zboznovane dieta,zijeme v rodine plnej lasky. Nechapem preto chovanie dcerky,ktora robi neskutocne vystupy koli uplnym hlupostiam. Napr. Ked nemoze stisknut tlacitko vytahu cestou domov,ked niekto otvori dvere a nie ona,ked vonku deti maju cukriky a ona nema presne take iste,ked si obuje topanocky,no zisti ze v parku ma niekto krajsie a ona chce tiez..... Atd. Cize same "dolezite veci".
Tie dcerkine place ale nie su len tak ze beee!. Dcerka place silno,hlasno,az do zachripnutia(potom ma laryngitidu),place tak nahlas,ze susedia z 12.posch sa vyklonia z okna,lebo krici:Maminkaaaa,pusti maaa! Ja nevladzem chodit! To boli!
A pritom ju len jemne vediem domov,ziadne tahanie-to skor dcerka sa spusti na kolena a snazi sa zavesit na moju ruku.
Je to zdrave,vesele a normalne dieta,ked je s inymi clenmi rodiny,vzdy su nadseni aka je mila,komunikativna a hrava.
Myslite si,ze jej chovanie suvisi s mojou nedavnou hospitalizaciou( bola som tam 5 dni,operacia bola nutna,vypytala som sa na reverz domov,lebo mi uz chybala dcerka)?
Musela som ju zaciatkom tohto roka prestat dojcit( ano,dojcena bola do 3,5roka) koli tomu,ze som spontanne potratila ocakavane druhe babatko.
Bolo to prvykrat,co sme boli oddelene na viac ako par hodi,myslite si,ze mi tymto chovanim dava najavo smutok a hnev,ze som nebola s nou?
S ockom,s babkou,s nimi sa chova ako bezne dieta-obcas sa nahneva,no nikdy nie s takou intenzitou ako ked je so mnou.
Aku metodu by ste mi poradili? Som zufala,nechcem ju bit ani kricat na nu-tak zatial volim taktiku ze ju mlcky vezmem za ruku,doma sa pokusim ju upokojit,pritulit a uspat.
Len uz sa pomaly hanbim chodit po uliciach,lebo vyzeram ako matka co ine nerobi len svoje dieta mlati,ignoruje a neznasa.
Dakujem za radu,ak sa mi vobec da poradit,zelam pekny den,Sisa