zúrivosť

Dobrý deň. Mám 2,5 ročného chlapčeka s ktorým si už niekedy neviem rady. Je dosť živý aj šikovný ale niekedy veľmi nepočúvny. Keď si niečo zmyslí neviem ho od toho prehovoriť. Najhoršie je to so správaním k cudzím ľuďom a deťom. Keď sme na ihrisku začne plakať až zúriť že sa pri ňom nesmie hojdať nik iný a nijako ho neviem utíšiť. Skončí to tak že s ním idem domov lebo už je zúrivý a doma ho neviem utíšiť ešte polhodinu. Vždy to prejde do zúrivosti (niekedy to už nie je plač iba také pišťanie) a väčšinou potom zaspí. S deťmi sa vôbec nechce hrať, ani požičať hračky. Vždy musí mať čo chce a keď mu to nedovolím plače a vždy to prejde do zúrivého plaču. Keď potom zaspí tak vždy po plači s ním myká ako keby čikútkal a trvá to skoro po celý spánok. Ak nezaspí trvá to len chvíľu. Neviem ako ho od toho odnaučiť. Nedá si ani pekne dohovoriť a nepomáha ani keď na neho kričím. Ešte ma vie nahnevať keď sme von a stretneme niekoho kto sa mu prihovorí, zničohonič sa zduje a odvráva, napr. že nepozdravím sa ti, alebo príde ku nám návšteva a on ich posiela domov. Od septembra by som ho chcela dať do škôlky no s týmto jeho správaním neviem. Bola by som Vám veľmi vďačná za radu ako ho od tohto odnaučiť. Ďakujem.

Dobrý večer,
Pani doktorka chcem sa Vás spytat mam 3,5 ročneho syna do školky nechodi kedže som na materskej ale v poslednu dobu je zúrivy hlavne ked sa mu niečo nechce dat dovolit hodi sa o zem vrieska proste dostane amok zurivosti. Prve razy som to riešila bitkou čo samozrejme neuspelo teraz to riešim tak že ked dostane takyto amok pošlem ho do jeho izby a ked sa ukludni idem za nim a porozpravame sa a snažim sa mu vysvetlit že toto čo robi že to nieje pekne ani dobre a že musi proste akceptovat ked samu niečo odoprie a povie sa nie.V druhom rade s čim sa naozaj neviem pomoct je to že každemu nadava do hlupakou najhoršie je ked to povie niekomu cudziemu v meste a ked mu dam facku za to tak sa ma opyta že prečo som to urobila sadne si na zem a oduje sa a nechce pokračovat v ceste. Vobec neviem ako mam na toto reagovat najhoršie je na tom že to povie hocikomu pritom mi s manželom sa hentak vobec nerozpravame vobec neviem kde na to slovičko prišiel. Len raz som počula ked tu bola moja babka že ona mu povedala že je hlupak a že je buran čo som samozrejme sa jej hned na to pytala že prečo mu to povedala ale nepovedala mi nič na to, len mi povedala že mam nezvladnutelne dieta a pritom nikdy sa nikdo na neho nestažoval prave naopak každy povie aky je zlaty že sa pekne prehra že ani nevedia že ho maju tak ja už potom neviem kde je problem. Už som aj rozmyšlala že zajdem na nejakou detskou psychologičkou poradit sa lebo naozaj už neviem ako mam na toto všetko reagovat.
Ďakujem za odpoved

Dobrý deň,poprosila by som Vás o radu. mám 2 ročného syna (2r. a 4 mesiace), a máva často každý deň, amoky, záchvaty zúrivosti. Niekedy aj 3 - 4 krát za deň. Som tak v tejto poradni pozrela aj pár odpovedí, ktoré ste odpovedali iným maminám s týmto istým problémom s deťmi. Najčastejšie tam bolo, nehať záchvat u dieťaťa odoznieť, dať pozor aby si neublížilo a že s toho vekom vyrastie, že sa učí pracovať s emóciami. Som fakt bezradná, pri tom keď má môj syn takýto záchvat, amok, pre banalitu, napr. ideme už domov, vonku sa už schladilo a bude sa stmievať, a keď mu to nie je povôli to je ake cirkus, rev, amoky, nedávno mal na čele otlačky kamienkov čo boli na ceste, čo si čelo búchal o zem pri záchvate zúrivosti. A ak sú nablízku nejaký okoloidúci často sa stáva, že sa hlavne starší ľudia pohoršujú: no to dieťa ale vyvádza, aké rozmaznané, to my sme si v časoch keď sme boli my malý nemohli ani dovoliť, tak vystrájať, museli sme poslúchať. No popritom si ja myslým, že ho, nerozmaznávam, proste je taký, že si vynucuje svoje, a keď nie je po jeho, tak amoky a zúrivosť. Mám neterku, ktorá je rovnako stará ako môj syn, a ona odmala, bola kludnejšie, pokojnejšia, a menej výbušnejšia. Aj ona má niekedy svoju "náladičku" ale až takto nevystrája, nevzdoruje sa až tak, to môžem potvrdiť. Chcem sa teda spýtať, čo pomáha na prevenciu vzniku amokového záchvatu, lebo len prečkávať záchvaty a čakať kým dieťa s toho vyrtastie je málo efektívne. To je potom skôr na pomoc psychológa rodičovi a nie pomoc psychológa dieťaťu. Ďakujem, maťa

Dobrý deň,

chcela by som sa s Vami poradiť ohľadne mojej dcérky. Má 25 mesiacov, a už podľa mňa od narodenia je veľmi agresívna, v poslednom čase sa to stupňuje. Na začiatku sa stále hádzala do zadu a plakala. Je agresívna hlavne voči mne, spôsobila mi už nejeden úraz,( dokonca mi poškodila aj trvale oko, keď som jej odmietla v obchode kúpiť žuvačky, tak mi pichla s nimi do oka, ako som sa jej ich snažila vziať z ruky a vrátiť na miesto.), tiež je agresívna voči sebe a komukoľvek v našej rodine. Skúsila som aj metódu pevného objatia ale zatiaľ nevidím žiadne výsledky, a to ju skúšam niekoľkokrát denne. Dcéra je príliš živá, hyperaktívna, všetko musí byť po jej, a keď niečo nedovolíme, tak výstup nás neminie. Je to ťažké aj s obliekaním, pretože ona sa obliekať nechce , a tak keď ju chcem obliecť najprv nasleduje bitka mňa, potom sa od zúrivosti hodí na zem, tam si búcha hlavu, kope okolo seba, to trvá aj niekoľko minút a nakoniec s veľkým plačom sa nám podarí sa aj obliecť. Tiež sa už hanbím chodiť s ňou von, pretože v parku vyvádza ako zmyslou zbavená, keď niečo nedovolím a všetky mamičky pozerajú na mňa, ako na neschopnú matku. Dcéra je aj veľmi uplakaná, známi sa ma stále pýtajú, prečo ona tak veľa plače? Keby som tak vedela. Vyrastá v rodinnej pohode, s manželom máme pekný vzťah, a taktiež aj navzájom s rodinami a priateľmi. Tiež sa snažím stále vymýšľať nové hry, činnosti, meníme miesta, chodíme von, medzi deti ... V poslednom období síce na ňu dosť často zvyšujem hlas, ale snažím sa to eliminovať, len už som z nej taká unavená a zúfalá .... V septembri by mala nastúpiť do škôlky a neviem si predstaviť ako zvládneme ranné obliekanie, a tiež ako zvládu obliekanie v škôlke. Dcérka ešte nerozpráva, iba pár slov a tiež sa ešte nepýta na nočník, aj keď to každý deň nacvičujeme.
Ďakujem za odpoveď.

Dobry den Vam prajeme,
mame 28 mesacneho synceka, je to nase prve vytuzene dieta, ktore ho s laskou vychovavame. Je velmi zlaty, sikovny, dobry, velmi aktivny, ale...
Problemy s nim nastali ked sa nastalo obdobie detskeho vzdoru pred vyse polrokom ako hadzanie sa o zem, kopance, bitky, kricanie a pod, proste zachvat zurivosti. Snazili sme sa mu odviest pozornost,alebo v klude a dorazne sme mu hovorili, ze nas nesmie bit, kopat, lebo to boli a pod., dalej preco sme mu nechceli nieco dovolit. Nepomaha nic, ani pevne objatie, jedine chvilkove ignorovanie. Sice teraz sa uz nehadze o zem, ale coraz viac a silnejsie nas bije, kope, hadze vsetko co je okolo a to uz je pre nas privela aby sme museli toto znasat.
Druhy velky problem je, ze sice ma velmi rad zvieratka. Vlastnime uz starsich psov a gekonov. Rad sa s nimi hra, najcastejsie zo vsetkych im hovori, ze ich lubi. Ale mysli si ze moze sa s nimi hrat ako s hrackami, aj bit ich palicou ci podobnymi predmetmi, sticovat, gekonom buchat po skle a podobne. Milionkrat sme mu to napominali, vysvetlovali ze to nesmie robit, parkrat aj placnutim po zadku. Bohuzial bezuspesne, este viac im robi zle a uz fakt nechapeme odkial ma take spravanie. U nas medzi nami bitky vobec nie su, ani zvierata nebijeme tak preco to robi? Niektori nam povedali, ze take dieta si este neuvedomuje, ze robi druhemu zle.
Sme uz uplne zufali, niekedy musime pocuvat od rodicov, ze maleho nevieme vobec vychovavat a naopak ho rozmaznavame a dovolime mu uplne vsetko co nie je pravda. Ved ani nam sa take spravanie vobec nepaci a psov a gekonov kvoli nemu nebudeme davat prec. Ako podla Vas mame riesit tieto problemy? Dakujeme velmi pekne za odpoved.

mam 4 rocne dieta. koli banalnej veci dokaze sa rozculit do bezvedomia. ziape. krici. snazim sa jej vysvetlit po dobrotky, ale nepomaha. necham ju tak a po5 minutach sa ukladni. potom je vse o.k. akoby sa nic nedialo. lenze niekedy to trva aj dlhsie. ked jej nieco poviem, tak povie vzdy opak. ako by som to mala riesit?
PS:mame aj 1 rocne dieta-nelka. da sa povedat, ze zacala na nu teraz ziarlit. ale venujem sa jej stale. ked pride zo skolky robime vsetko spolu. nelka sa hra v deckej izbe pri nas. ja sa venujem emmke/4rocna/