Poradňa detského psychológa

Dobrý deň, prosím Vás o radu. Moje 5 ročné dieťa jedlo v poriadku všetky jedlá, kým nenastúpilo do materskej školy. Tam začali prvé problémy, vraj mu tam nechutí, učiteľky ho nútia a pod. Podotýkam, že keby ho nenútili tak by nezjedol nič. Polievky nechce vôbec, druhé ma len asi 2 druhy jedál, ktoré je bez problémov. Chlieb, pomazánky, vianočku papá, tekutín vypije tiež dosť. Ovocie spapá a má veľmi rád, sladkosti v norme. Z jedenia má hovovú traumu, kvôli tomu ráno plače že nechce do škôlky. Poobede zase naňho čakáme, že on sa chce ešte v škôlke pohrať. (už nebude žiadne jedlo). Doma s jedlom to isté, keď urobíme napr. cestoviny alebo hocičo iné čo nepatrí do týchto jeho obľúbených jedál tak to dokáže papať hodinu. Skúsili sme aby to jedol nasilu, skúsili sme nechať ho vyhladovať - dokázal celý deň nejesť (nedostal nič iné). Už naozaj neviem ako ďalej, najhoršie, že má naozaj psychickú traumu ísť kvôli tomu do škôlky, doma pri jedle stále plače, že to nechce a chce vedieť čo v tom je. Jeho váha a výška sú v poriadku. Raz zažil virózu - vracanie. Odvtedy sa vracania veľmi bojí, vždy keď je chorý, pýta sa či nebude vracať a pod. Hovorí, že v škôlke ho z toho jedla napína a tiež pri ňom plače. Podotýkam, že keď pri tom jedle sedí hodinu, poplače, ale nakoniec zje. Pokiaľ ho niekto kŕmi (nerobíme len sme to skúsili, aby ochutnal, že ak si dá všetky ingrediencie spolu je to chutné) tak to jedlo má zjedené bez plaču a problémov. Poraďte mi prosím, ako tomu predísť a papať normálne.

Dobry den,
mame 14 mesacneho chlapceka (narodeny 6. oktobra 2009 planovanou sekciou), ktory stale sam nelozi (aj ked naznaky su tu - pohojdava sa a 1-2 krat prekladie nozky kym sa spusti opat na zem) a najradsej sa pohybuje lozenim. Lezie uz asi od 8 mesiaca od zaciatku symetricky. Stale sa tiez nevie sam posadit. Je to zhruba mesiac co nam zacal vyliezat na nabytok (aj 1000 krat denne vylezie na skrinku-velmi ho to bavi) a chodi popri nabytku tym ze sa oboma rukami pridrziava. Neurologicka mu pred 1 a pol mesiacom diagnostikovala miernu hypotoniu, 3 tyzdne nato + hypertoniu akralne DKK (nerozumiem preco az na druhom vysetreni). Po vysetreni u psychologicky nam bolo povedane, ze chlapcek je psychologicky popredu a zaostava len po motorickej stranke. Z vazho pohladu, ak je psychologicky vyvoj v poriadku, stale sa mozme obavat a je tu riziko aj niecoho vaznejsieho (ako napr DMO)? Stretli ste sa uz s dietatkom ktore zaostavalo len motoricky a psychologicky bolo v poriadku? Coho by to mohlo byt prejavom? Velmi Vam dakujem za odpoved.

dobry vecer, chcela by som vas poprosit o nazor na odlucenie 9 mesacnych deti od matky. Idemv decembri na laparosk.operaciu pruhu, a o moje dvojicky sa postara svokra, chce si ich zobrat na 10 dni k sebe domov (110 km daleko) a chce, aby sme pricestovali az na vianoce. Bojim sa, ze deti toto odlucenie mozu zle znasat, bojim sa aby na mna "nezabudli" a nenaviazalli sa velmi na babku. Ja osobne toto odlucenie znasam zle. Este sa obavam, ze sa im narusi denny rezim a ze ich stari rodicia rozmaaznaju, ved oni budu na nich dvaja, ale ja som doma len jedna.

Prajem krasny den...
Zacnem asi tym,ze som typ cloveka,ktory nema 100 povrchnych kamaratov,ale stacia mi 2 skutocni priatelia,,na ktorych sa nalepim a k zivotu nepotrebujem dalsich.....
V praci sa stetavam s mnohymi ludmi,,,,takze obstat svoje si v kolektive viem,,ale mam urcite bloky,,napr.kvoli nadbytocnym kilam po porode,,,,atd,,,
Ale trapi ma moj 5rocny syn v skolke...ako ste mi raz odpovedali,,,,nechodi do nej s radostou,,,,,staci ,ze tam bez vacsich tazkosti vydrzi a dorastie skor na skolu....

mame tazsie zivotne obdobie,,,,2.mesiac zijem sama s detmi bez manzela,,syn po dlhsej pnke sa vratil do tej skolky,,,ale neustale spomina na skolku predtym,,kde mal jeddneho super kamarata....spomina len jeho,tu byvalu skolku,,,a v tejto novej sa podla p.uc.izoluje od deti,,,,oni sa s nim hrat chcu,,ucitelka ho zapaja do aktivit,,ale jeho prvotna reakcia je vzdy ,ze radsej ostane sediet bokom sam....ze to nezvladne .....a prave preto,som v uvode spominala mna,,,takze je syncek po mne?????mozem za to ja??taktiez mu k stastnemu zivotu neprispeiva fakt,,ze doma nema uplny vzor,ako ma fungovat a zit zivot..........mam pocit totalneho zlyhania.....syncekova ucitelka je taka "komunisticka" neviem,taka takto to ma byt a hotovo,,,na mna posobi,,,neviem´to presne popisat,,,,,,,jednoducho zvazovala som,ze si objasnim s nou,,,co sa deje s mojim synom v skolke,,,som proti rozmaznavaniu,,,ale u nej som nevidela ani naznak toho,,,,zeby sa zaujimala o citove psychicke pozadie spravanie sa deti,,,jednoducho ma v triede pripravkarov,,ktori maju splnat urcitU predstavu,,,a ona neriesi,co sa deje za tym vsetkym......takze upustila som od nejakeho zasvatenia jej do mojej zivotnej situacie.......sama sa na syna zlostim,aby sa nemaznal,,kreslil,zapajal do aktivit a nebol v kolektive nejakym outsiderom....hneva ma to,,,,a na druhej strane si hovorim,ze co ak je taky "iny" po mne......som z toho vycerpana.....nechcem sa denno denne zamyslat a riesit stale nieco,,co ,ako a preco ma fungovat ,,,,proste chcem,,aby snycek zil tak,ako sa zit ma na patrocne dieta...


srdecna vdaka za vas pohlad na moju situaciu...este raz DAKUJEM

Dobry den,p.Doktorka
Mame v rodine 4-rocne dievcatko,ktore je velmi zive a povedala by som az hyperaktivne.Jej spravanie sa prejavuje tak,ze neustale beha,skace,lozí po stole,
nevydrzi sediet,minule skoro spadla z gauca,vala sa po zemi,pri jedeni kope nohami,
spadne zo stolicky,nevydrzi pri jednej hre,jej sustredenost pri cinnosti je asi 5 minut,
chceli by sme vediet ci jej spravanie sa da povazovat za hyperaktivne
dakujem za odpoved

Dobry den, moje 2 rocne dieta ma v zivote stale zmeny. Raz cestujeme za otcom do zahranicia raz sme na Slovensku. Co sa tyka reci menej rozprava. Byva taky zamysleny. Niekto mi povedal, ze je zablokovany. No to si nemyslim.
Tak ako s nocnikom, pokial ho tam neusadim, tak mu je jedno ze cika do plienky. Raz tak, raz tak. Tak ako s nasim zivotom. Potom niekedy je fasa.
Zacinam sa bat, aky to ma vplyv na dieta. Cestovanie obnasa vela stresu, nestalost, nema asi sajnu, kde ma domov.
Nieco som aj citala o vychove, snazim sa ako sa da, ale ked ho porovnam so Slovenskymi detmi je halavejsi a v novom prostredi utiahnutejsi. Niekedy chce pozerat len televizor.
Neviem, ci mu nechybaju deti, v cudzine sme sami aj tu sme sami. Chodievame iba von. Pocuval tri reci. Ludia, co to nechapu mi povedali ze som to nezvladla. Same narazky.
A nikto nepomaha.
Hlavne chcem vediet, aky ma vplyv takyto zivotny styl na dieta. Samozrejme to nemoze byt vecne, za chvilu pojdeme do skolky a sa ustalime. Alebo mam zlu vychovu? Neviem, snazim sa robit presne ako sa ma, denny rezim, spanok, hry, jedenie...

Dobry den,obraciam sa na Vas s prosbou,môj syn bude mat v aprili 6 rokov,ale v škôloke je velmi hanblivy a utiahnuty,učitelky vravia že ho to už trocha prešlo ale nič moc,tak teraz neviem či ho davat do školy či počkam ešte rok,je hravy velmi ho nezaujimaju tie predškolse veci čo s nimi robia (sice ich urobi,ale len tak aby bolo sneha- nikde),dakujem za odpoved

moze sa babo zadusit ked ma cumloik vlastnymi slinami? A co treba urobit ak prestane reagovat?

Dobrý deň
Neviem ským by som sa mala poradiť tak to skúsim svami. Moja mala ma 2 a pol roka. Opíšem vám všetko ako ten náš problem začal. Od začiatku školskeho roka som chodila stražiť male dievčatko ktore malo rok. Bravala som aj svoju malu lebo nemala som ju kde nechať. Bola zvyknuta spavať do deviatej rána ale potom som ju musela budiť ráno o pol siedmej.Chodili sme tam 2 mesiace. Mala sa mi od vtedy veľmi zmenila. Ked sme ešte nikam nechodili bola kľudna, ked ju nejake dieťa buchlo ona ešte stala a nebránila sa a utekala zamnou s plačom. A od kedy sme tam začali chodiť strašne mi tam žiarlila nepočuvala ma stále bola nervozna. Tak som jej začala pušťak rozprávky Disney tak potom sedela a pozerala ich. Ale ked ju to omrzelo zasa bola taka zla. V posledných dňoch mi ani do auta nechcela sadnuť, obliekala sa s plačom. A potom to začalo. Spať mi poobede vôbec nechcela a ked sa nevyspala potom celý čas bola nervozna. Večer mi zaspala a po hodine sa mi zobudila vyvracala sa a potom spinkala až do rana. Tak som sa rozhodla ostať doma a nechodiť nikde. Ale doma to iste. Ked mi poobede spinka potom je aj kľudnejšia a nevyvraca sa mi. Ale ked mi poobede nechce spinkať potom je celý čas nervozna a ked mi o siedmej zaspi potom sa o hodinu zobudi s plačom vyvraca sa a potom spinka mi až do rana. Nemám z ňou žiadne problémy aby mi nejedla pekne sa mi napapa. A chcela by som sa opýtať ešte či to nemôže byť aj z rozprávok lebo cez deň ich pozera dosť väčšinou disney. A je aj dosť veľky strachoput len ked niečo niekde buchce tak hned sa zľakne. Ale nemôžem nanu povedať žeby bola nejaka zla do obeda je to zlate dievčatko, ale ked mi nepôjde spať na obed tak už je nervozna a večer sa mi vyvraca. Ale celýtýždeň som sa snažila aby mi na obed spala čo sa mi aj podarilo tak ked mi večer išla spať bola kľudna a vôbec sa mi nezobudila a spinkala až do rana. Môžete mi prosím vás poradiť čím to môže byť?

Vážená pani psychologička.

Som študentkou 2. ročníka v odbore Predškolská elementárna pedagogika na UMB v Banskej Bystrici. Rozhodla som sa vypracovať Študentskú vedecko-odbornú umeleckú činnosť na tému Zvládanie agresívneho správania u detí predškolského veku prostredníctvom canisterapie a táto práca bude súčasne aj mojou bakalárskou prácou.
Zaujímal by ma Váš odborný názor na detskú agresivitu, na príčiny jej vzniku, jej následky i možnosti jej eliminácie.
Vaše odpovede na nasledujúcich 9 otázok budú použité výhradne pre účely ŠVOUČ. Za Váš čas a spoluprácu ďakujem.
Lenka Hudecová (lenockahudecova@centrum.sk)

1. Čo je hlavným determinantom agresivity u detí?

2. Ako sa najčastejšie prejavuje agresivita u detí predškolského veku?

3. Čo najčastejšie vyvolá agresívne reakcie dieťaťa predškolského veku?

4. Aké sú rozdiely medzi detskou agresivitou a agresivitou u dospelých?

5. Dokáže vlastne dieťa predškolského veku využívať svoju agresivitu úmyselne? Prečo to tak je?

6. Akými metódami sa dá jednoducho zvládnuť agresívne správanie dieťaťa?

7. V čom robia rodičia (učitelia) najčastejšie chyby pri potláčaní agresívnych prejavov dieťaťa?

8. Aký je Váš názor na canisterapiu, ako jeden zo spôsobov eliminácie detskej agresivity?

9. Aký je váš názor na tvrdenie, že dnešné deti sú agresívnejšie, ako boli deti predtým? Čo podľa Vás vyvolalo u ľudí takéto dojmy?

chcela by som poznat vás názor na to,kedy je vhodny cas zacat ucit dieta hospodarit - napr. dostane tyzdenny pridel sladkeho a my nebudeme rozhodovat,kedy ho zje,ale ine zaroven do konca tyzdna nedostane. myslite, ze 3 roky sú prilis skoro? ak ano,kedy by sa s tym dalo zacat,aby dieta nebolo pretazene?

Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám 18 mesačného syna ešte nerozpáva, ale ukazuje na predmety, napodobńuje bežné činnosti, ako telefonovanie, česanie a pod.
Taktiež si vypýta, samozrejme len ukazuje ak je smädný ...., čo ma však znepokojuje je vytáčanie očí. Má také obdobia, keď to robí aj niekoľko krát za deń, mám pocit,že čím viac vidí na mne zdesenie, tým častejšie vytáča oči stlpkom. Mal obdobie aj 3 mesiace keď to nerobil vôbec. Ak sleduje rozprávku alebo sa hrá nevšimla som si to že by to robil, ale napríklad beží po chodbe a vyvráti oči.Upozorním ho aby niečo nerobil tak vtedy vyvráti oči.
Pani doktorka, som znepokojená. Jedná sa o tik alebo niečo horšie???
Mala by som riešiť aj to nekomunikovanie??? Nechce povedať nič, dokonca ani mama ma nevolá, aj keď to slovo občas povie, len nie cielene.
Vopred ďakujem za radu.

Dobrý deň. Mám 20mesačné dievčatko, ktoré je veľmi naviazané na mňa. Som s ňou doma a celý deň sme spolu. Nám ešte staršie 9ročné dvojičky chlapcov. Cez deň sa len obzerá za mnou, nechce sa hrať sama buď so mnou alebo s dvojčatáma a manželom. Keď idem z domu je pri manželovi tak on si robí svoje a ona sa niekedy vie aj pekne zahrať sama. No keď je pri nej starká tak už len plače "kde mama". Len ju ťahá z izby do izby. Dá sa to s ňou vydržať len keď sú dvojčatá doma. No keď som s ňou doma sama tak nemôžem ani navariť lebo má len ťahá za nohu a plače. A v noci je to niečo hrozné. Keď cez deň veľmi plačé tak aj celú noc. Prehadzuje sa plačé a všetko v spánku. Ja keď niečo potrebujem tak ju všade beriem zo sebou. A tým sa asi naviazala na mna a nevie byť bezomňa. Poradte mi prosím ako ju mám naučiť hrať sa sama, aby som ja nemusela sedieť pri nej a hrať sa s ňou. A neviem ako vyriešiť ten večerný spánok. Cez deň spí aj 3hodiny, spánok je kľudný vtedy neplače. Spí aj v noci vo svojej postelke s nami v spálni. Zaspáva tak že ona spí v postielke a ja alebo manžel na posteli počkáme kým zaspí. Ďakujem za radu.

Dobry den,

mam takmer stvorrocnu dcerku, ktra v septembri zacala chodit do skolky. spociatku sa velmi tesila kedy uz bude skolkarka, no nadsenie jej vydrzalo prve tri dni. potom, po vikende sme uz isli do skolky s placom, dokonca uz vecer zaspavala s placom, ze nechce ist na druhy den do skolky. takto fungujeme doteraz. problem vidim hlavne v tom, ze je velmi casto chora. 3-4 dni je v skolke a potom tyzden na marodke a vzdy sa tesi, ze je chora a nemusi ist do skolky.
pritom dcerka ma rada deti, rada sa s nimi hra,v skolke si nasla kamaratov, ani s cudzimi ludmi nema problem, je velmi komunikativna, rozumna, sikovna.
doteraz som s nou bola doma, travili sme spolu cele dni. asi sa na mna velmi naviazala, no predtym nemala problem ostat aj s inymi ludmi ked som sla prec, zboznuje detske kutiky, kde ju necham na hodinku ked potrebujem nieco vybavit, vzdy sa tam tesi. no skolka je ina vec:(
pritom ucitelky vravia, ze ked sa rozlucime tak do piatich minut je uz pokojna, hra sa, zapaja sa medzi deti, je vodcovsky typ, vela komunikuje s ucitelkami, akurat obcas pred spinkanim troska place a stale sa na mna pyta. chodim po nu hned po popoludnajsom spanku, no ona aj tak vyjednava aby som prisla este skor.

rano ked zacne plakat a snazi sa utiec a skryt pred obliekanim, tak sa ju snazim upokojit, uchlacholit, manzel to vsak prestava zvladat a vzdy na nu velmi nakrici, ona ma potom priam hystericky zachvat...

inokedy zas obliekanie a cesta do skolky prebehne bez problemov, no pri vstupe do triedy zacne utekat a plakat. hlavne ak tam nie je jej oblubena ucitelka, ale druha kolegyna. nezda sa mi vsak, ze by bol v tej ucitelke problem, ked som sa dcerky pytala, ci ju zbila alebo jej nejak ublizila, tak odpovedala zaporne, proste ju len asi ma menej rada a vzdy strajkuje ked ju vidi rano v triede. ked je tam ale popoludnii, ked si dcerku vyzdvihujem tak medzi nimi nevidim ziadne napatie, dcerka s nou bez poroblemov komunikuje, neboji sa jej.

neviem co robit, aby si konecne na skolku zvykla a tesila sa tam. budem vdacna za kazdu radu, ktora nam pomoze preniest sa cez toto stresujuce obdobie.

dakujem

Dobrý den,

máme 3ročného synčeka, ktorý nám robí starosti. Do 2 rokov sa vyvíjal normálne, bol vždy živé a čulé dieťa. Ked sa naučil chodiť, vonku vždy utekal napred a nerad chcel dať rúčku. Rozbehol sa svojím smerom a my sme ho vždy dobiehali. Má svoju vlastnú reč ktorou hovorí od svojich 2 rokov. Občas povie aj niečo zrozumiteľné, ale jeho slovná zásoba je malá. Je jedináčik. Nástup do škôlky prebehol veľmi dobre. Do kolektívu sa
začlenil bez problémov a pani učiteľky si ho veľmi chvália. Začal
sa tvorivo hrať. Čo sa týka reči, nastalo zlepšenie. Tiborko začal opakovať slová,
zopár z nich už začal aj používať pri komunikovaní, no zostala mu tá jeho "vlastná reč".
Čo sme postrehli v uplynulom mesiaci je to, že si začal hrýzť nechty:(
V domácom prostredí sa nám javí normálne, ale vonku je to "boj".
Tu je zopár vecí ktoré nás znepokojujú, keď s ním ideme von na prechádzku:
- vždy si to behom nasmeruje do jedného obchodu, kam musí vždy vojsť a ak mu v tom zabránim je to pre ňho katastrofa:(má rutiine zaužívaný smer kam rád chodieva
- ak zbadá skupinku ľudí alebo detí, rozbehne sa k nim a pridá sa k nim( cudzím ľudom často dá ručku a ide s nimi)
- na pokyny nezareaguje vždy/ napr. pozor auto! nie vždy zastaví/
- on určuje smer kam ideme

Neviem či som Vám Pani doktorka napísala všetko čo som chcela, ale budem Vám vdačná za každú Vašu radu.