Romanko v skolke

Question

Romanko v skolke

07. 12. 2010 (18:45) , Autor: Registrovaný používateľ

Prajem krasny den...
Zacnem asi tym,ze som typ cloveka,ktory nema 100 povrchnych kamaratov,ale stacia mi 2 skutocni priatelia,,na ktorych sa nalepim a k zivotu nepotrebujem dalsich.....
V praci sa stetavam s mnohymi ludmi,,,,takze obstat svoje si v kolektive viem,,ale mam urcite bloky,,napr.kvoli nadbytocnym kilam po porode,,,,atd,,,
Ale trapi ma moj 5rocny syn v skolke...ako ste mi raz odpovedali,,,,nechodi do nej s radostou,,,,,staci ,ze tam bez vacsich tazkosti vydrzi a dorastie skor na skolu....

mame tazsie zivotne obdobie,,,,2.mesiac zijem sama s detmi bez manzela,,syn po dlhsej pnke sa vratil do tej skolky,,,ale neustale spomina na skolku predtym,,kde mal jeddneho super kamarata....spomina len jeho,tu byvalu skolku,,,a v tejto novej sa podla p.uc.izoluje od deti,,,,oni sa s nim hrat chcu,,ucitelka ho zapaja do aktivit,,ale jeho prvotna reakcia je vzdy ,ze radsej ostane sediet bokom sam....ze to nezvladne .....a prave preto,som v uvode spominala mna,,,takze je syncek po mne?????mozem za to ja??taktiez mu k stastnemu zivotu neprispeiva fakt,,ze doma nema uplny vzor,ako ma fungovat a zit zivot..........mam pocit totalneho zlyhania.....syncekova ucitelka je taka "komunisticka" neviem,taka takto to ma byt a hotovo,,,na mna posobi,,,neviem´to presne popisat,,,,,,,jednoducho zvazovala som,ze si objasnim s nou,,,co sa deje s mojim synom v skolke,,,som proti rozmaznavaniu,,,ale u nej som nevidela ani naznak toho,,,,zeby sa zaujimala o citove psychicke pozadie spravanie sa deti,,,jednoducho ma v triede pripravkarov,,ktori maju splnat urcitU predstavu,,,a ona neriesi,co sa deje za tym vsetkym......takze upustila som od nejakeho zasvatenia jej do mojej zivotnej situacie.......sama sa na syna zlostim,aby sa nemaznal,,kreslil,zapajal do aktivit a nebol v kolektive nejakym outsiderom....hneva ma to,,,,a na druhej strane si hovorim,ze co ak je taky "iny" po mne......som z toho vycerpana.....nechcem sa denno denne zamyslat a riesit stale nieco,,co ,ako a preco ma fungovat ,,,,proste chcem,,aby snycek zil tak,ako sa zit ma na patrocne dieta...

srdecna vdaka za vas pohlad na moju situaciu...este raz DAKUJEM

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Introverzia nie je choroba. Je to len iný spôsob života, iné potreby... A váš syn je možno introvertnejší práve po vás, no neznamená to, že je chorý, nenormálny alebo niečo podobné. Navyše je v zložitom životnom období, kedy otec už nežije s vami, zmenil škôlku a tým "prišiel" o dôležitého kamaráta, ktorý mu zrejme uľahčoval život v škôlke a bol mu tam psychickou oporou, možno mu pomáhal začleniť sa viac medzi ostatné deti... Dva mesiace na také významné zmeny, najmä odchod otca, je pomerne krátky čas a treba mu dopriať, aby sa s novou situáciou vyrovnal a stabilizoval sa.
To, že má pani učiteľka nejaké predstavy o tom, ako by mal v škôlke fungovať, je namieste, no namieste je aj to, že vy nemusíte tlačiť svojho syna do toho, aby jej predstavy naplnil. Ona je taká, aká je, on je taký, aký je a bodka. Obaja si nejako musia nájsť spôsob fungovania a vy si nemusíte robiť starosti, ako to urobiť. Váš syn sa v živote bude stále stretávať s nejakými ľuďmi, ktorí sa nebudú zaujímať o jeho psychické záležitosti, nebude ich zaujímať, či prechádza nejakou krízou alebo nie a bude s tým musieť nejako zaobchádzať a učiť sa prežiť aj v takých podmienkach. No na druhej strane neurobíte snáď chybu, ak sa s učiteľkou porozprávate a trošku vysvetlíte, že je v zložitom období vzhľadom na rodinnú situáciu a potrebuje možno len trochu času, aby si zvykol v novej škôlke.
Možno by ste synovi mohli trochu pomôcť tým, že cez víkend navštívite nejakého spolužiaka alebo ho zavoláte k vám, prípadne navštívite jeho starého kamaráta zo starej škôlky. Podpora vytvárania a budovania synových vzťahov vám môže pomôcť v celom tomto procese.
Držím palce.