Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
dakujem za odpoved prave sme boli u psychiatra chodime do bratislavy na kramare a prave povedaly ze ma slabsi autizmus tak uvidime ako sa to vyjadryy dakujem za reakciu a budeme sa snazit spravyt co najvic dakujem .s pozdravom VALUCHOVA.
Držím vám palce a prajem všetko dobré a veľa radostných chvíľ.
dobry den chcela by som sa spytat alebo poradit mam chlapca ktory ma 7 rokov je strasne problemovy zacal chodit do skly do pripravneho rocnika ale uz aj ucitelky sa stazuju ze vobec sa snim neda pracovat vedia to aj lekari ze je agresivny aj sa prituli len sa mu zmenia lieky a to je vsetko snazime sa snim pracovat ale je to tazke a starsne odmieta ale zas po druhej stranke je strasne prespekulovany a spravy ked sa mu nieco slubi ale zas tak ho vychovavat nechcem aby pracoval za uplatky co by ste my poradily uz fakt neviem co snim spravit len co najhorie a je to horsie a horsie.Chodime aj na biofitbek ale tam ma take vlny ako keby sa mu mozocek byl.ak by te maly daku radu alebo kde by sme mohly este zajst a poziadat o pomoc velmi by sme to uvitaly dakujem za odpoved.
Keďže chodíte na biofeedback, chodíte k nejakému psychológovi alebo psychologičke, u ktorého tieto sedenia prebiehajú. Mali by ste hovoriť s ňou/ním, ako ďalej, čo ešte iné je možné vo vašom okolí, ako inak by sa ešte dalo s dieťaťom alebo s vašou rodinou pracovať.
Dobrý deň. Mám 4apol ročnú dcérku z DeD (v dobe príchodu domov mala 8mesiacov) a pred mesiacom som si priniesla z DeD druhé, 10m dievčatko. Som s dievčatami sama. Pred príchodom malej už bola väčšia vyrovnané dieťa, zhruba do 3-3apol roka mala dosť búrlivé obdobie vzdoru, ale už minimálne pol roka, aj viac, bola viacmenej v pohode, občas sa vyskytol problém, ale nič strašné. Na malú sa tešila, počas doby navštevovania v DeD nebol ani náznak žiarlenia. To samozrejme prišlo asi týždeň po príchode malej domov, asi týždeň bolo dosť divoko u nás, ale to sa dalo očakávať. Po tom týždni sa to naoko upravilo. Ale naozaj len "akože" Malá zostala strašne preafektovaná, ked sa teší, tak takmer doslovne skáče 2m20 radosťou aj kvôli maličkosťam, na druhú stranu behom 10 sekúnd ju môže niečo nahnevať, poraniť... a naopak vrieska akoby ju na nože brali, absolútne nepríčetne, naozaj toľko takých veľkých záchvatov ako za posledné 2 týždne si nepamätám za celé obdobie vzdoru. Priznávam, že to občas neustojím, ako by som mala, je mi to ľúto, ale našla moju slabú stránku a útočí na ňu - totiž pri afekte vyrevuje na celý dom ako ju to či ono bolí a susedia musia byť presvedčení, že ju niekto mláti. Našťastie k malej je väčšinou dobrá (občas ju skúsi sotiť, štipnúť ale viac menej nemylsím, že by tam bol úmysel jej ublížiť, nikdy sa nestalo, že by malej ostala "značka"), vie sa s ňou zahrať, besnieť. Všetku zlosť obracia proti mne. Ale desí ma hlavne to, že naozaj nikdy není "normálna", bud je rozbláznená, alebo zúrivá. Vedela si aj hodinu kresliť a pekne na svoj vek, teraz načmára jeden akože obrázok a hotovo, chodíme na logopédiu, ked sme mali robiť "úlohy" žiarila nadšením, teraz nechce a nechce a nebude...miluje písmenká, pred mesiacom ak sa sústredila vedela ľahké (4hláskové) slová vyhláskovať po počutí, pozná veľké tlačené písmená, teraz sa vôbec túto "hru" nehrá - nevediem ju k tomu, väčšinou si sama našla slovko z počutého textu, ktoré začla hláskovať sama od seba. Ešte doplním že zhruba pred rokom malej vyšlo v psychotestoch že mentálny vek má zhruba o rok vyšší ako biologický, ale viacmenej len kvôli veľkej slovnej zásobe a porozumeniu slovám, textu) a zhruba v tom období vylúčili ADHD ako p. psychologička, tak p. neurologička.
Môže byť toto všetko len reakcia na novú situáciu a časom sa to upraví do normálu, alebo máme riešiť, lebo sa v tom skrýva niečo viac?
Ďakujem Vám veľmi pekne. Lenka
Ja by som zatiaľ čakala, lebo príchod nového súrodenca je výraznou zmenou a možno ešte výraznejšou pre dieťa, ktoré strávilo istý čas v zariadení bez rodičov a blízkeho vzťahu. Nový člen rodiny vyvoláva úzkosť a pocit ohrozenia významnej vzťahovej väzby.
Ak by ťažkosti pretrvávali dlhšie, ak by nebol ani náznak upokojovania, poraďte sa s psychológom osobne.
Dobrý deň?
Môj syn Jakub bude mať v máji 6 rokov.Má syndróm ADHD.po pôrode prekonal zápal mozgových blán, bez následkov.
Boli sme na zápis do prvého ročníka kde test z 96 bodob urobil na 69 bodov.špeciálny psychológ na škole nám povedal,že do septembra Jakub ešte dospeje.
V škôlke mali tiež testy a tam detský psychológ odporúča aby sme rok počkali.
Detská neurologička zasa nevidí dôvod aby nešiel do školy.
Nevieme sa rozhodnúť čo by bolo najlepšie pre nášho syna aj z toho dôvodu,že
škôlku nemá rád od začiatku ako nastúpil, a veľmi sa tešil do školy.
Rada by som počula Váš názor...
Z tých pár vecí, ktoré spomínate, sú niektoré pre a iné proti riadnemu zaškoleniu. A keďže som vaše dieťa nevidela a ani podrobnejšie nepoznám napríklad jeho prejavy ADHD, ktoré spomínate, je ťažké sa k tomu naozaj profesionálne vyjadriť.
Avšak aj keby ste sa nakoniec rozhodli pre zaškolenie až o rok, využite ten rok na rozvoj tých jeho funkcií, ktoré sú trošku slabšie, nájdite si program pre predškolákov v pedagogicko - psychologickej alebo špeciálno - pedagogickej poradni alebo dobrú učiteľku materskej školy alebo psychologičku či špeciálnu pedagogičku, ktoré by s ním pracovali individuálne alebo by vám dávali na domácu úlohu rôzne úlohy, ktoré by pomáhali rozvíjať, čo treba (pozornosť, zrakové a sluchové vnímanie, jemnú motoriku, pamäť...).
A o takúto pomoc alebo podporu môžete požiadať aj v prípade, ak sa rozhodnete dať ho do školy už teraz.
