Predškolák

Z tých pár vecí, ktoré spomínate, sú niektoré pre a iné proti riadnemu zaškoleniu. A keďže som vaše dieťa nevidela a ani podrobnejšie nepoznám napríklad jeho prejavy ADHD, ktoré spomínate, je ťažké sa k tomu naozaj profesionálne vyjadriť.
Avšak aj keby ste sa nakoniec rozhodli pre zaškolenie až o rok, využite ten rok na rozvoj tých jeho funkcií, ktoré sú trošku slabšie, nájdite si program pre predškolákov v pedagogicko - psychologickej alebo špeciálno - pedagogickej poradni alebo dobrú učiteľku materskej školy alebo psychologičku či špeciálnu pedagogičku, ktoré by s ním pracovali individuálne alebo by vám dávali na domácu úlohu rôzne úlohy, ktoré by pomáhali rozvíjať, čo treba (pozornosť, zrakové a sluchové vnímanie, jemnú motoriku, pamäť...).
A o takúto pomoc alebo podporu môžete požiadať aj v prípade, ak sa rozhodnete dať ho do školy už teraz.

Dátum narodenia je jedna vec, pripravenosť na školu, školská zrelosť je vec iná. Niektoré deti nie sú dostatočne zrelé na školu ani v 7. roku, niektoré sú zrelé už ako 5-ročné. Poraďte sa v centre pedag.-psychol. poradenstva.

Najlepšie bude, ak sa obrátite na centrum pedagogicko - psychologického poradenstva alebo na klinického psychológa, ktorý pracuje aj s deťmi. Tí by mali intelekt vašej dcérky "odmerať" a doporučiť vám tiež, čo ďalej.
V zásade nadpriemerne inteligentné deti zvyčajne potrebujú dostatok podnetov na rozvoj a preto je vhodné zaradiť ich napríklad do krúžkov alebo výtvarnej či hudobnej školy, zapísať ich na cudzí jazyk pre predškolákov a podobne. A niekedy je vhodné (ak je dieťa pripravené aj emocionálne a sociálne), aby dieťa začalo chodiť do školy o rok skôr a tým uspokojilo svoje intelektové potreby.

Sústredenosť a vôbec pozornosť sa u detí postupne stabilizuje a zvyčajne u predškolákov dosahuje úroveň zhruba 15 minút, u niekoho menej, u niekoho viac - teda asi takýto čas dieťa dokáže venovať nejakej jednej veci, jednej oblasti a potom potrebuje zmenu.
U trojročného dieťaťa nie je 5 minút málo, je to primerané, no zrejme je vaša dcéra dosť pohyblivá a tak máte dojem, že iba strieda činnosti a hračky a podobne.
Mnohým deťom, ktoré sú pohyblivé a ťažšie držia pozornosť, pomáha šport, pravidelné pestovanie nejakého vhodného športu, pri ktorom sa aj telesne vyjašia a vydajú veľa energie a tiež sa upokoja a ich pozornosť sa trošku usadí, prehĺbi.

Mohlo by sa jednať o tikovú poruchu, no treba tiež vyhľadať lekára, či sa nejedná o záležitosť, ktorá má telesnú príčinu. Teda až keď sa vylúčia telesné príčiny, môžeme uvažovať o napríklad tikovej poruche.
Ak s tým chcete skúsiť trošku pracovať, pokojne mu ponúknite fixu alebo dobre píšucu pastelku a dajte mu veľký papier a povedzte, nech nechá ručičku kresliť tak, ako sa ona sama hýbe. Alebo ho požiadajte, aby chytil vašu ruku a ukázal vám na nej, čo to jeho ruka robí, aby hýbal vašou rukou, akoby to bola jeho ruka (ak bude moc rýchly či drsný, požiadajte ho o spomalenie). Prípadne ho poproste, aby pridal aj druhú ruku a aj celé telo a hýbal sa tak celý aspoň chvíľku alebo kým sa mu bude chcieť (dávajte na neho pozor, aby si prípadne neublížil, ak bude moc divoký, požiadajte ho, aby sa hýbal ako v spomalenom filme). Možno sa trochu vyblázni, možno sa trochu vyzúri alebo niečo iné, uvidíte.

Kresba postavy jednak odzrkadľuje vývin intelektových schopností u detí v tomto veku, no je aj odrazom ich sociálneho vývinu. Veku primeraná kresba človeka je teda pomerne komplexný diagnostický nástroj, no nie je vhodné usudzovať iba z jednej kresby, jedna kresba je iba orientačná.
Zisťovania pri zápise nie sú psychologickými vyšetreniami, hoci niekedy ich pripomínajú.
A pri zápise sa berie do úvahy celkový vývin dieťaťa, úroveň dosiahnutých schopností a zručností nielen v kreslení a iných psychomotorických oblastiach, ale napríklad aj v sociálnej oblasti.