Bojazlivosť

Dobry deň, pani doktorka,
chcela by som sa vas spytať na, podla mňa, dosť važny problem s naším 3 ročným synom. Doma je velmi živý, bije sa s nami (zo srandy), blázni sa, nevydrží na mieste, stále potrebuje vymýšlať, cez obed nespáva. Vonku, pri iných deťoch je utiahnutý, ak niektoré dieťa prejaví záujem o jeho hračku (hračky, bicykel...), tak ju hodi na zem a utečie, alebo ju poda dieťaťu, a príde ku mne, bud sa rozplače alebo len tak stojí, potom hračku vôbec nechce, vôbec nie je pribeojný (my s manželom tiež nie sme priebojní, len pri ňom ma to mrzí). A čo ma trápi najviec je, že ked niekto zakričí (zvýši hlas - a to nemusí byť ani na neho, len pri nom), tak sa strašne rozplače, bojí sa kriku. Ked sa asi pred 5 mesiacmi odnaúčal od plienok, tak som strašne, strašne po nom kričala (nikdy som ho neudrela, len som nakričala) a dodnes ked si na svoje hlupe správanie spomeniem, tak mi je to strašne luto, mam pocit, že som to u neho vyvolala ja (ten strach z kriku) a teraz neviem ako ho posmeliť a vysvetliť mu, že sa nema bať, nekričím na neho a upozornujem aj iných, aby po nom nekričali. Prosím, poradte čo mam robiť, som z toho zufala. Nechcem aby sa bal. Ako ho podporiť, ako mu to vysvetliť? Velmi pekne dakujem

Dobrý deň, dnešná bojazlivá reakcia mojej 7 mesačnej dcérky ma prinútila vyhľadať pomoc odborníka. Bojazlivé správanie už pozorujem dlhšie a nerozumiem tomu. Dcérka je veľmi bojazlivá, bojí sa niektorých hracích hračiek, naťahovacích hračiek (keď natiahnete šnúrku tak hrajú), vysávač, tichý mixér, tichý fén, dokonca keď som si lakovala vlasy (samozrejme dcérka bola ďalej). Keď bola menšia, tak pri vysavači zaspala. Ale dnešnému zážitku tiež nerozumiem. Stavali sme vianočný stromček, celý čas sa na mňa pozerala, ako sme priniesli stromček, ako sme sviečky dali, ako sme sviečky zapli, ako som vyzdobila stromček. Bolo to v pohode. Potom sme išli do kuchyne najesť sa a vrátili sme sa po čase. Mala som ju na rukách. Keď zbadala stromček, začala híkať, kukať celkom radostne, po chvíly pri pohľadne na stromček začala krčiť ústočká a mala strach v očiach a začala mrnčať. Alebo ďalšia skúsenosť, že sme začali s ňou chodiť plávať, 2x to bolo celkom v poriadku i keď nebola veľmi rozradostená. 3.x sme museli odísť už z prezliekárne, kde fučala ventilácia, boli tam deti, trochu hluk a ona veľký plač spustila, že som ju ani obliecť nemohla. A takýchto podobných situácií máme už niekoľko za sebou, čo už si ani neviem spomenúť.
Ďalšia vec, ktorá ma dosť trápi a možno súvisí s jej bojazlivou povahou je, že pri plači ju začne napínať. Veľmi ma to trápi, lebo neviem ako mám vtedy reagovať. Už sa nám stalo, že sa povracala v aute, pretože som tam nemala veľa možností utíšiť ju a išli sme po diaľnici. Neviem či som spomenula a dostatočne opísali všetky udalosti a skutočnosti, aby ste mi mohli čo najlepšie odpovedať, ale chcem pochopiť prečo sa tak bojí, prečo ju napína pri plači , aby som vedela správne postupovať. Vopred ďakujem za odpoveď