Bojazlivé dieťa

Dobrý deň, dnešná bojazlivá reakcia mojej 7 mesačnej dcérky ma prinútila vyhľadať pomoc odborníka. Bojazlivé správanie už pozorujem dlhšie a nerozumiem tomu. Dcérka je veľmi bojazlivá, bojí sa niektorých hracích hračiek, naťahovacích hračiek (keď natiahnete šnúrku tak hrajú), vysávač, tichý mixér, tichý fén, dokonca keď som si lakovala vlasy (samozrejme dcérka bola ďalej). Keď bola menšia, tak pri vysavači zaspala. Ale dnešnému zážitku tiež nerozumiem. Stavali sme vianočný stromček, celý čas sa na mňa pozerala, ako sme priniesli stromček, ako sme sviečky dali, ako sme sviečky zapli, ako som vyzdobila stromček. Bolo to v pohode. Potom sme išli do kuchyne najesť sa a vrátili sme sa po čase. Mala som ju na rukách. Keď zbadala stromček, začala híkať, kukať celkom radostne, po chvíly pri pohľadne na stromček začala krčiť ústočká a mala strach v očiach a začala mrnčať. Alebo ďalšia skúsenosť, že sme začali s ňou chodiť plávať, 2x to bolo celkom v poriadku i keď nebola veľmi rozradostená. 3.x sme museli odísť už z prezliekárne, kde fučala ventilácia, boli tam deti, trochu hluk a ona veľký plač spustila, že som ju ani obliecť nemohla. A takýchto podobných situácií máme už niekoľko za sebou, čo už si ani neviem spomenúť.
Ďalšia vec, ktorá ma dosť trápi a možno súvisí s jej bojazlivou povahou je, že pri plači ju začne napínať. Veľmi ma to trápi, lebo neviem ako mám vtedy reagovať. Už sa nám stalo, že sa povracala v aute, pretože som tam nemala veľa možností utíšiť ju a išli sme po diaľnici. Neviem či som spomenula a dostatočne opísali všetky udalosti a skutočnosti, aby ste mi mohli čo najlepšie odpovedať, ale chcem pochopiť prečo sa tak bojí, prečo ju napína pri plači , aby som vedela správne postupovať. Vopred ďakujem za odpoveď

Dobry den,
chcel by som sa informovat o problematike strachu u deti nizkeho veku... Nasa mala dcerka ma 22 mesiacov. Chapem ze deti sa boja doktorov, neznamych ludi a roznych veci, ale u nej sa jedna o uplne panicky strach, zadusavy plac az do nepricetnosti. Problem kvoli ktoremu pisem uz zacina byt vaznejsi, najnovsie kricime, chrcime a slzy a sopliky nam tecu uz aj pri navsteve obchodu (manzelka nemoze cez den ani nakupovat) a podobnych situaciach. A od soboty 19.12.09 ked nam napadol prvy sniezik nemozu ani chodit na vychadzky, sceny strachu zo snehu su nezvladnutelne, pritom boli na jedno dieta vzdy pritomny 2 az 3 dospeli, nepomohli prakticke ukazky hier v snehu, spievanie sniezik sa nam chumeli a podobne. Problem je ze dieta musi chodit von, manzelka musi este zvladat vychovu druheho dietata, 6 mesacnej dcerky ktora zas zaspi len vonku. Starsia uz v kociku sediet nechce, chodila na peso, teraz nastala patova situacia, ktoru treba urgentne riesit. Mozno to prejde samo, ale taketo panicke strachy napr. z doktorky ci pradedka uz trvaju snad aj rok. Dakujem vopred za radu.
PS: Este pre doplnenie uvediem ze bezne to nie je bojazlive dieta, naopak, je to sidielko, ma rada ludi a najme deti, prva nadvazuje kontakty, je vnimava, minulu zimu behala po snehu bez problemov.

Dobrý deň, pani doktorka,
chcela by som Vás poprosiť o radu ohľadom môjho synčeka. Má 3 týždne, narodil sa cisárskym rezom, mliečko "nabehlo" až na 4.deň, dovtedy som si ho prikladala, pričom si viac-menej spojil prsník s ukľudňovaním a už v pôrodnici ma sestričky "potešili" , že začína byť prílišne fixovaný. V súčasnosti riešime jeho "spanie" , pričom som sa najskôr domnievala, že má "len" pomýlený režim dňa a noci. Týždeň však odmieta v noci spinkať, má svoju postieľku pri našej, snažíme sa, aby mal zabezpečený kľud a ticho, je to vytúžené bábätko, po každej stránke sa mu maximálne venujeme, je milovaný. Nočné uspávanie však trvá hodiny - hladkanie, tiché prihováranie sa, nosenie na rukách, skúšanie priložiť si ho, pričom ukrutný plač sa spustí pi uložení do postieľky, kde prestáva cítiť našu prítomnosť. Najnovšie ho dokáže ukľudniť len spojenie cumlíka a čo najbližšieho fyzického kontaktu /moja ruka na jeho hlávke, pričom sa na maximum pritúli/. Je uplakaný, pästičky zaťaté, akoby citovo strádal a potreboval sa uisťovať o našej pozornosti. Som unavená, pretože cez deň má fázy ako spánku tak bdenia a noci preplače, pričom by som bola veľmi nerada, aby sa z neho stalo úzkostlivé a bojazlivé dieťatko. Mám výčitky, ak som v noci nervózna, manžel navrhuje, aby synátor spal s nami v posteli, čoho nie som prílišným zástancom. Neviem si dať rady, synčeka nadovšetko ľúbime, len neviem, ako ho v noci utíšiť bez toho, aby som mala dojem, že ho trápim, ak nezareagujem do 10 sekúnd na plač. Vopred veľmi pekne ďakujem za Vašu radu a prajem príjemný deň. Katarína