nechutenstvo

Dobry den pani doktorka. Pisem vam, kedze si uz dlhsi cas nevieme poradit s nasim 6,5 ročnym synom. Od jedneho roka s nim mame problemi pri jedeni. Teraz meria 111 cm a vazi 18 kg. Situacia sa zhorsila asi v troch rokoch, ked sme od neho vyzadovali trochu samostatnosti pri jedeni. Akonahle som pred neho polozila tanier zacal sa vrtiet a robit rukami vseliake pohyby kopkat nohami a nevydrzal sediet kludne ani sekundu. Zacal sa kolotoc vysetreni vratane detskej psychologicky. Vsetky vysledky z odbornych ambulancii mal v poriadku, detska psychologicka nas odporucila na logopediu pre rotacizmus a davala nam ulohy ( doniest kalendar ako maly jedol cely mesiac s nalepkami a pod.), robila s nim testy na logicke myslenie a pod., ale v podstate nedosiahla u neho ziadne zlepsenie stavu, ba dokonca sa mi zda, ze je to este horsie (moze to byt moj subjektivny pocit, kedze sa nam narodila dcerka a teraz nemam az tolko casu sa mu venovat). V podstate mu trva zjest polku rozku s maslom 1 hodinu, aj to v pripade, ze mu stale dookola hovorim, zahrizni si, pozuj a zhltni, tusim si na to tak zvykol, ze bez toho uz ani neje. Skolku navstevoval 3 roky, ale ani tam nedosiahli, aby sa naobedoval. Vzdy koncil medzi poslednymi a to mal zjedenu iba polievku. Teraz nas caka skola a ja mam strasne obavy o neho, aj ked ma psychologicka presviedcala, ze nevidi dovod, okrem fyzickej dispozcie, aby skolu nenavstevoval. Este by som chcela podotknut, ze maly je naozaj na skolu pripraveny okrem kreslenia, to neznasa, a aj napriek tomu, ze sa snazim s nim pracovat kazdy den s ceruzkou, ma akoby svoj svet (pocitacov a techniky), ktory je ochotny na vykresoch zobrazovat (rozne ciary akoze signaly a pod.), ale ked chcem od neho aby nakreslil nieco realne, tak to nedokaze. Namiesto toho, vzdy zacne rozpravat a rozpravat... Do dnes nema ziadne oblubene jedlo, ani nic co by zjedol s chutou (dodnes nezjedol ani raz cokoladu, zmzlinu, ani nic sladke ). Ak chcem aby sa najedol tak ho musim krmit a napominat. Uz je to vsak strasne dlho a zacinam mat obavy, ci sa u neho nevyvija nejaka psychicka porucha jedenia. Peditricka kruti hlavou, skusali sme aj rozne vitaminy, lieky povodne antihistaminika s vedlajsim ucinkom zlepsenia chuti do jedla, ale maly bol s nich strasne nervozny a chut do jedla sa nezlepsila. Psychologicka odporuca aby sme ho stale krmili, mne sa to nezda. Je to predsa uz velky chlapec. Uvitali by sme akukolvek radu, ktora by mu mohla pomoct a takisto aj nejaky navod ako postupovat aby sme rovnaku chybu neurobili aj u dcerky. Dakujeme vopred a prajem krasny den.

mame 3 rocneho syna.isiel teraz prvykrat do skôlky.vzdy rano place /viem ze je to normalne/,ked po neho pridem povie mi ucitelka ze v pohode,aj papa aj trochu porozprava,hra sa vacsinou sam,prvy den bol taky ze tak plakal az sa pozvracal.ked ho sledujem ked su vonku /vidim na nho z okna/,obcas pobehne s detmi,ale vacinou sa hra sam.trapi ma najviac ten plac ci mu nerobim zle.problem bol aj vtom ze bol uz teraz chory vyse tyzdna keby nie toho uz je zvyknuti. najviac si vycitam ci som urobila dobre a ci som ho nemala nechat este doma??? ale si myslim keby sme to odlozili na rok bolo by to take iste,lepsie ked ho hned "hodim do vody aby sa naucil plavat" poradte,prosim,mam z toho velku hlavu

Dobrý deň,

moja otázka bude trošku dlhšia.

Môj syn je narodený 14.9.2004, čiže má 4 roky a 7 mesiacov. Od septembra 2008 chodí do škôlky. Prvý mesiac sa tešil, dokonca chcel zrušiť víkendy, tak mu bolo v škôlke dobre. Potom ochorel, bol týždeň doma a začalo naše doterajšie trápenie.

Každé ráno, keď ide do škôlky, vstáva s plačom, nechce sa obliecť, neraňajkuje, vypije len kakao. Do škôlky ho vodia moje sestry (ešte navštevujú základnú školu), málokedy ho dovediem do škôlky ja. Myslela som si, že keď ho budem vodievať, tak to bude zvládať lepšie, že sa pekne rozlúčime, zamáva mi cez okienko a bude to všetko bez sĺz. No bolo to ešte horšie, tak ho radšej vodím do škôlky iba vtedy, ak nemôže s ním ísť nikto iný. Ale zase takmer každý deň ho brávam zo škôlky medzi prvými, hneď, ako sa naolovrantuje.

V škôlke je samotár, občas sa hráva skôr s dievčatami ako s chlapcami, alebo často kreslieva. Na jeho vek kreslí mimoriadne dobre, vníma detaily, pekne vymaľúva od čiary po čiaru, na očkách kreslí šošovky a mihalnice, používa viaceré farby. Dokonca, keď kreslí ženu, nakreslí ju v sukni, muža v nohaviciach (a to ja sukne nenosím, iba výnimočne šaty na ples, svadbu a pod.)

Stavanie stavebníc ho tiež baví, nemal ani tri roky, keď staval tak, ako nevedia stavať ani niektoré deti v predškolskom veku. Mama je dlhoročná učiteľka v MŠ, tak mi to povedala.

Televízor takmer nepozerá, iba občas Pat a Mat a výnimočne nejakú rozprávku, aj to tak maximálne 10 minút, viac ho to nebaví. Ani počítač ho nejako neoslovil a keď už, tak skôr logické hry alebo "píše", či kreslí.

Na mape sveta pozná viaceré krajiny, samozrejme Slovensko ukáže ako prvé, pozná veľa vlajok. Keď vidí dakú reklamu, hneď povie, že to predsa nemôže fungovať naozaj :))) O plynovej kríze vedel snáď viacej ako ja :))) A začína písať, pozná veľa písmeniek.

Dokonca spravil jeden z testov, ktorý robia prváci, myslím, že to bol test na to, či sú detičky zrelé do prvej triedy. Bola u nás jedna známa a tá mu ho dala.

Syn nasáva informácie ako špongia. Do ničoho ho nenútime, na všetko, čo sa opýta, tak mu odpovieme.

Trápi ma však to, že každé ráno plače v škôlke, že tam nemá kamarátov, chlapcov v jeho veku zaujímajú strielačky, Spidermani a podobné. Žiaľ, v jeho triede sú viacerí chlapci veľkí nezbedníci, učiteľky musia zvýšiť hlas, vtedy to syn akosi nevie spracovať, berie si to na seba. Má milión výhovoriek, prečo nemôže ísť do škôlky.

No keď ideme zo škôlky, ústa sa mu nezatvoria, čo mi rozpráva, čo všetko v škôlke robili. Viem, že mu škôlka prospieva.

Chcem sa teda spýtať, ako riešiť jeho plač, už neviem, čo mám robiť. Viem, že nie je na mňa úplne naviazaný, lebo nemá problém ísť aj na dve noci odo mňa, často chodí spávať ku mojim rodičom, keď príde zo škôlky, tak je skoro celý čas u mojich rodičov, takisto soboty, nedele tam dokonca obeduje a hnevá sa, keď ho o ôsmej večer volám spať.

A takisto sa chcem spýtať, ako mám postupovať, keď chcem, aby išiel o rok skôr do školy, čo si mám všímať, čo mám podniknúť, kam s ním mám ísť.

Ešte dodám, že som momentálne na rodičovskej dovolenke s mladším synom, ale už od januára nastúpim do práce.

Ospravedlňujem sa za dlhý mail, veľmi Vás prosím o nejakú odpoveď, ak to bude čo i len trošku možné.

A čo sa týka rodinného života - s manželom máme v podstate pekné manželstvo, i keď občas nejaká tá nezhôdka príde, no snažíme sa neriešiť pred synom. Ale zase sa hodne objímame a vravíme si, že sa ľúbime a to zvlásť pred deťmi. Manžel sa snaží venovať sa synovi čo najviac (má smenovú prácu, tak to nie vždy ide), keď sa dá, chodíme na výlety a pod. Takisto obom synom vravíme, že ich ľúbime najviac na svete a tiež, keď vyvedú neplechu, tak po treste ich vždy ubezpečíme, že ich ľúbime.

Ďakujem a prajem všetko dobré.

Ivana

Dobry den.Mam 3 ročného syna a problém mame v skolke.Prvy tyzden chodi do MŠ a po dvoch dni sa zacali problémy. Ráno plače a nechce ma pustit zo skolky.Dnes som bola ich pozriet ked boli vonku a pocula som ze velmi place ,hlada ma a bol v naručí pani učiteľke.Je tam cely den,aj zaspi,a uz potom nechce ist domov.Neviem,ze ho mam vybrat zo skolky alebo ho nechat tam na cely den.

dcerka chodi druhy rok do skolky, nastup minuly rok bol divoky ale do mesiaca si zvykla, tento rok sme boli po zimnych prazdninach v kupeloch a odvtedy je to s nou sialene, cele rana place ze nechce ist do skolky - dnes to vyvrcholilo tym ze ju ucitelka musela odniest na rukach..... dcerka tvrdi ze tam nechce spavat - lezkat - oddychovat - proste nic, je ochotna tam byt len doobeda, s mladsou dcerou som doma, nechcem jej naburavat spankovy rezim kazdy den kvoli tomu aby som bola v skolke o 12.00....
k nicomu traumatizujucemu som sa nedopracovala - ziadne zmeny ani neg zazitky v skolke ani doma.... jedine co mi napada je akasi oneskorena ziarlivost, je to mozne? na prichod sestricky ktora ma uz vyse roka si zvykla dobre, teraz je to o to lepsie ze uz su schopne sa spolu aj pohrat... za odp. dakujem

Dobrý večer!Mám 3 ročného syna,ktorý už navštevuje škôlku ale v poslednej dobe tam nechce chodiť,stále plače a hovorí že sa bojí.Učiteľky mi hovoria,že plače len ráno asi 5 minút a potom je dobre.Má tam aj problémy so spaním pretože doma bol zvyknutý,že s ním zaspávam.Ako ho mám odnaučiť bať sa.Dakujem