Deti

Dobry den ma troch synov 6 rokov,3 roky a 9 mesiacov.Problem je v tom,ze nas s manzelom absolutne nepocuvaju maju nas uplne nahaku.Nepomozu ani bitky ani krik ani zakazy.Uz sme s nervami v koncoch a nerada by som skoncila na psychyatrii.Ak nieco od nich chceme treba im to 100x zopakovat su jak hluchy a mam pocit,ze cim su starsti tym su hlupsi(napr.starsi syn zlomil pistol a s nou si prederavil pneumatike na bicykli) no to nieje normalne.A co sa tyka ich slovnika to je tiez super posledne tyzden nic nepocuvame len hovno,hovienko,hovnovy,debil,debisky,nenormalny...pritom doma tak nerozpravame v skolke ich velmi chvalia aky su zlaty,dobry,sikovny...doma to su jak vymenene deti.Este co sa tyka toho slovnika vetsinou to pouziva mladsi syn starsi mu niekedy povie povec a on ked zacne nevie skoncit.Dokonca aj nam s manzelom alebo starym rodicom povie,ze sme debili,glupy,skaredy...Dostanu bitku nezabere,krik,nezaber,po dobrom tiez nezabere,ani tresty napr Tv alebo nejaky vylet akurat tak maju nervy normalne cakam,ze ma niekedy zbiju taky mam z nich pocit neviem co to bude ked budu starsi.Uz som z nervamy na krajicku pripadam si akoby som nic nerobila len ich bila a po nich vrieskala je mi to potom luto,ale uz nevladzem.Ako mame na nich ist?Mam pocit,ze mame najhorsie deti na svete.A medzi sebou sa spravaju akoby ani neboli bratia vecne su v sebe to si nic nevedia poziciat stale sa biju natahuju zaluju na sebe nadavaju...A pritom su to velmi bystre,vnimave,sikovne deti...Dakujem za rada.

Dobrý deň,

moja dcérka má 2,5 roka a niekedy chodí po špičkách. Najmä keď je bosá.
Chcem sa opýtať, či to je v norme alebo s tým treba niečo robiť.

Ďakujem

Dobrý deň. Neviem si rady so synom. Som z jeho správania zúfalá. Má 16 rokov. Po skončení deviatej triedy sa prihlásil na strednú školu mimo bydliska, musel bývať na internáte. V škole od začiatku si na neho "sadla" učiteľka matematiky. Až tak, že na neho skoro na každej hodine vykrikovala, že čo tam chce, že tam nepatrí, že ho tam nechce vidieť, že čo iné on chce dostať ako päťku atd. atd. Správala sa vulgárne aj k iným. Doma mi o tom rozprával, ale nechcel aby som do toho zasiahla, mal strach, že to bude ešte horšie. Došlo k tomu, že sa syn posťažoval na internáte vychovávateľovi a ten začala vybavovať v škole, učiteľka bola upozornená na svoje správanie. Môj syn pred polročnou písomkou si sadol so spolužiakom, prebrali si učivo, napísal polročnú písomku na 3, napriek tomu na polroka prepadol. V druhom polroku som mu našla doučovateľa matematiky, odmietol k nemu chodiť, vraj on neprepadne. Prepadol. Napriek tomu, že bol na školskej matematickej súťaži, kde z 20 skončil ôsmy.Opravné skúšky robiť nechce, vraj ho táto škola (elektrotechnická) aj tak nebaví. Vybavila som mu prestup na inú školu, kde musí samozrejme začať od prvého ročníka, ale už aspoň sa bude učiť to, čo ho baví. Táto nová škola však nemá internát, tak sme sa dohodli s dcérou, ktorá pracuje v tom istom meste kde je jeho škola, že si zoberú spolu podnájom a budú bývať spolu. Našli sme jeden byt od 1.7. Nasťahovali sa tam. Kedže si chcel nájsť brigádu na leto, súhlasila som, že môže cez týždeň bývať tam a domou bude chodiť na víkendy. Do dnešného dňa brigádu nenašiel.Viem, že si nájsť prácu nie je ľahké, ale on ani nehľadal. celé dni sa fláka s kamarátmi (jeden má 21 rokov, má auto, vraj to chodí opravovať - to je jeho hobby. Keď mu poviem, aby bol doma do pol deviatej, tak sa stále nájde výhovorka, prečo nemohol byť. Zmeškal autobus, pokazilo sa kamarátovi auto a musel mu s tým pomôcť atd. atd. Snažím sa mu vyjsť v ústrety. Nedávno sme sa presťahovali na iné miesto, nemá tu ešte kamarátov, ja chápem, že sa cíti lepšie v mieste školy, lebo tam má kopu kamarátov. Lenže on nedodrží ani jednu našu dohodu! Nerozpráva sa so mnou, len áno, nie, jasné, dobre a tak.... rozhovor so mnou začne len keď niečo potrebuje, alebo si uvedomí, že urobil niečo zle a ospravedlní sa. Bojím sa byť k nemu veľmi "tvrdá" lebo mám strach, že by urobil niečo zlé. Ale takto to ďalej nepôjde. Neviem, či ho mám zobrať domou na prázdniny, alebo ho prinútiť ísť na brigádu (čo myslím si nemá veľký význam, lebo keď nechce, aj tak tam chodiť nebude - alebo áno?) Už sme sa x krát rozprávali, sľuboval, jasné mami, samozrejme mami, dobre mami. Ale nič nerobí. Potom sa mi prizná, že on je veľmi lenivý ale sa snaží nebyť. Čo s ním mám robiť??? Prosím poradte mi. Ďakujem.

Dobry den, asi pred dvoma mesiacmi som Vam pisala o synovi, momentalne ma 1,5 roka. Mame s nim problem so spravanim sa na detskom ihrisku. Bez problemov si dovoluje k starsim detom, napr. zdrapi ich za oblecenie a mixuje s nimi, stipe, trha vlasy. skusala som ako ste mi poradili, zobrat ho bokom, povedat, ze sa to nesmie, ale on ako keby ma ani nevnimal. Je taketo spravanie normalne jeho veku, pripadne viete mi povedat, ake spravanie spojene s agresivitou uz znaci urcity psychicky problem? Dakujem

Mám 9 ročného syna. Zhruba pred dvoma mesiacmi sa u neho vyskytol problém, ktorý sa začal postupom času stupňovať. Bojí sa ísť z domu, lebo má neustále pocit, že potrebuje na záchod, resp. len čo vyjde z domu už má pocit, že súrne potrebuje na wc. Tento pocit je sprevádzaný s neustálym plačom a strachom z toho, že sa pociká alebo pokaká. Bojí sa ísť von čo i len na pár minút. Poraďte mi prosím čo robiť.

dobrý deň,

mám syna ktorý bude mať v septembri 4 roky a má rečový a komunikačný problém ktorý riešime už vyše roka u odborníkov.Má vytvorenú svoju reč do ktorej mieša aj slovenčinu. V škôlke sa adaptoval dobre.Chodí tam veľmi rád. Jeho reč a komunikácia sa pomaly zlepšuje. Naposledy nám klinický logopéd povedal, že u syna ide pravdepodobne o sematicko- pragmatický syndróm. Vraj je to nový syndróm s krátkodobými štúdiami. Chcem Vás poprosiť o radu ako by sme mohli synovi pomôcť poprp. začať navštevovať aj nejaké centrum pre takéto deti na slovensku. Sme z malého mestečka na východnom slovensku.
Vopred Vám Ďakujeme