nervacik

Strach z lekárov v tomto veku iste nie je výnimočná. Najmä ak navštevujete opakovane rôzne ambulancie a ste opakovane vystavení rôznym lekárskym úkonom, hoci by boli aj nebolestivé. Pre dieťa je to záťaž a môže byť prechodne zvýšene citlivé na podnety súvisiace s lekárskym prostredím.
A zlostenie sa môže byť len otázkou temperamentu a mohlo by to čiastočne súvisieť aj so stresom a strachom z lekárskeho prostredia, lebo dieťa môže vtedy viac dávať najavo svoju nepohodu, nevôľu, výhrady, lebo je celkovo vo väčšom strese.

Zrejme ho niečo trápi, napríklad tie zúbky. Pokojne sa k nemu pridajte, trošku vrčte s ním, to mu dá pocit, že nie je sám, že mu rozumiete. A láskavým hlasom komentujte jeho prejavy, napríklad: Áno, len si povrč, tak, poriadne zavri tie pästičky. Veľmi dobre ti to ide. To pomôže dieťaťu viac vnímať to, čo sa s ním deje. A možno sa jeho správanie pomocou vášho sprevádzania zmení na plač a vy ho budete môcť trošku chlácholiť, túliť a vyjadriť mu svoju blízkosť.
Nebojte sa jeho prejavov, pomôžte mu s nimi.