Kupanie

Dobrý deň, mám 3-ročnú dcérku, ktorá sa bojí kúpania a ešte viac sprchovania čím ďalej tým viac. Keď len spomenieme, že sa ideme kúpať, začne kričať a uteká od nás schovať sa. Myslela som si, že sa jej to viaže s nepríjemným zážitkom z leta kedy sa v jazere vrhla na tatina, ten ju však nestihol zachytiť a ona sa na sekundu celá ponorila, potom sa už nechcela viac namočiť v jazere a hrala sa pri brehu s kamienkami. S kúpaním vo vani neboli problémy, začalo to asi pred dvoma mesiacmi, bojí sa, že jej pôjde voda do očiek a je pravda, že občas jej aj ide, lebo keď sa začne vo vani najmä pri umývaní vláskov strašne metať, tak sa tomu nedá moc zabrániť. Kúpe sa s bračekom (4roky), najskôr na ňom ukážeme ako sa poumývať, ale len čo sa jej dotkneme, že je ona na rade, spustí sa boj. Vlásky umývame len raz do týždňa aby sme jej nerobili traumu, no umývať sa jednoducho musí každý deň. Šampónik používame veľmi jemný alebo len vodu, nefunguje ani kúpanie s ňou ani pekná hračka. Spraví všetko len aby sa vyhla kúpaniu. Čo mám robiť aby som jej spríjemnila kúpeľ? Ďakujem.

Dobry den,

mam trojmesacneho synceka, a problem s kupanim. Ked bol uplne malicky tak kupanie vecer miloval, zhruba na konci druheho mesiaca zacal strasne plakat vo vanicke. Zmenili sme sposob kupania, davali sme ho do velkej vane s velkym mnozstvom vody, ktora ho nadnasala a nedotiahol ani na dno ani na boky vane - a strasne sa mu to pacilo, sa usmieval od ucha k uchu. Ale teraz na konci tretieho mesiaca je opat pri kupani plac, dokonca uz ked ho idem vyzliekat tak place ako o zivot - nieiedy aj pri vymene plienky, co si mysli ze ideme do vody. Prosim poradte, ako zabezpecit, aby sa z kupania opat tesil? dakujem

Dobrý deň pani psychologička, chcela by som sa opýtať, či je normálne, že sa ex partner kúpe s dcérkou? Dcérka bude mať tri roky a jej otec sa s ňou začal od narodenia až teraz po súdnom rozhodnutí stretávať / bola u neho asi 3x/ . Napriek tomu, že mu vždy poviem, že je dcérka okúpaná, vždy keď príde domov mi povie, že si ju otec zobral k sebe do vane a kúpal sa s ňou. Neviem či je to normálne, možno len ja choro uvažujem, ale tým že ma po pôrode nechal, voľáko mu už v ničom nedôverujem, jasné že by jej neubížil, ale už len to, že ju stále bozkáva a ohladkáva...možno sa tak snaťí dohnať ten stratený čas, čo s ňou dva roky nebol...
ďakujem vopred veľmi pekne za odpoveď.pekny deň

Dobry deň,
máme 18mesačnú dcérku, s ktorou sme boli dnes popoludni na prechadzke a velmi sa zlakla vlastneho tiena. Hranie, kupanie, zaspavanie, vsetko bolo potom v uplnom poriadku, ale ked mala prejst po rozsvietenom byte (kde zas bola konfrontovana s tienmi), tak strasne plakala. Pri tancovani s tatkom sa cely cas divala na svoj tien na jeho tricku :), ale neplakala. no na zem stúpit odmieta. neplace ani z tiena, ktory je na stene - hrali sme si s nim "babkove divadlo" o psickovi a macicke. vecer pred spanim sa zvykneme rozpravat (vzhladom na vek rozpravam viac ja a ona odpoveda :) ) o tom, aky sme mali den, spievame si a tak sme sa dnes vecer pred spanim rozpravali o tom, ze sa bojime tienov, lebo su nove, ale ze sa postupne s nimi budeme kamaratit, co ju opat rozplakalo. ako by sme mali postupovat? bude sa to postupne zmiernovat tak, ako sa bude s tienmi oboznamovat? existuju nejake hry, ktore by jej toto zoznamovanie sa mohli ulahcit a ulahcili jej pochopit, ze tiene jej neublizia? dakujem

Dobry den, mame 12mesacneho syna. Dokial sam nesedel, nemal rad vanicku a tak sme ho, tak ako nas ucili v porodnici, iba sprchovali. Ked uz sam sedel, zacali sme ho davat do vane. Tam sa mu velmi pacilo, rad si hral s hrackami a cvachtal sa. To trvalo pat mesiacov. Ibaze minuly tyzden sa nieco zlomilo. Bol ockovany a z toho dovodu sme sa rozhodli dva dni ho nekupat (ako sme to ale urobili pri vsetkych predchodzich ockovaniach), umyla som ho iba zinkou. Treti vecer, ked sme ho dali do vane, zacal strasne vyvadzat, krical a jacal, tak sme ho okamzite vytiahli von. Myslela som si, ze problem bol s teplotou vody, i ked ani mne ani manzelovi sa ta voda nezdala horuca, a i podla teplomera bola teplota v poriadku. Druhy vecer som mu napustila pre istotu o nieco chladnejsiu vodu, ale maly zacal vyvadzat, len ked sme sa k vani s nim priblizili. Treti vecer zacal hrozou kricat este skor, nez sme sa k vani priblizili. Skusali sme potom raz kupat v iny cas nez normalne, ale ani to nepomohlo. Nie sme si vedomi jedinej zlej skusenosti syna s vodou ci vanou, nikdy sa mu tam nic nestalo a posledne pokojne kupanie pred ockovanim prebehlo v klude a pohode. Rozhodli sme sa teraz ho pre istotu nekupat vobec, ani sprchovat (ani to uz neznesie), a umyvat ho len zinkou. Dalsiu kupel chceme vyskusat az po nejakej dobe, povedzme po dvoch tyzdnoch. Nechceme jeho nahly strach z vody zbytocne prehlbovat. Chcem sa teda opytat, co este mozme urobit, aby sa syn prestal kupela bat, poipripade ako dlho si myslite, ze mame vydrzat maleho nekupat vobec? Podotykam, ze vody ako takej sa neboji, vo vode z vodovodu si rad umyva ruky aj si necha umyt tvar po papani. A nema ani vyznam davat ho spat do detskej vanicky, tam ten strach pocituje tiez. Predom dakujem za odpoved.

dobrý deň. Mám 22 mesačnú dcérku a za posledný týždeň sa jej správanie nápadne zmenilo. Narodená bola v termíne vákuovou pumpou, vždy bola veľmi šikovná, začala veľmi skoro rozprávať, vnímavá,odvážna ale posledný týždeň máva záchvaty paniky napr. z vody - kúpanie bolo jej najoblúbenejšia činnosť, a pre mna nevysvetliteľný strach z podlahy na určitých miestach, z detskej stoličky, vo výťahu, keď jej chcem dať plienku, začne strašne plakať, brániť sa a hovorí, že sa bojí, ale nikdy nepovie čoho. Vždy zaspávala sama v postieľke bez problémov, teraz cez deň nechce spať vôbec, začne hystericky vyvádzať a drží sa ma ako kliešť, trhá mi vlasy a štípe ma, zaspí už len večer úplne vyčerpaná na mojich rukách. Vôbec si to neviem vysvetliť, vôbec ju nespoznávam.
Je to veľmi živé dieťa a nevie sa veľmi sústrediť, stále je v pohybe a stále rozpráva.
ďakujem za radu. Monika