surodenci

Dobry den,prosim Va o radu ohladne dvoch synov:nevedia sa spolu zahrat,stale sa biju,jeden druheho obvinuje,ze jeden toto spravil a pritom to spravil druhy-neviem kde je pravda.Ako ich riesit aby to nerobili,napr.aj na prechadzke vedia posluchat,teda su aj dni kedy neposluchaju,ale ked stretneme dake deti,hned zacnu byt ako odtrhnuti z retaze a vobec na mna nereaguju.Mozem im hovorit co chcem,vyhrazat sa,kricat,samozrejme dohovorat,ale nic nepomaha.starsi ma 6rokov a mladsi bude mat 4roky.Pritom ani neobsedia a ani po dobrom,ani po zlom to nefunguje,skusala som uz aj dobre a zle body,odmeny,ale mam pocit,ze na nich asi naozaj nic nezabera...Snazim sa byt aj tvrdsia,ked zakazem,je zakazane,ale uz nevladzem a neviem co robit.Dakujem pekne.

Dobrý deň,
trápi ma problém mojej sestry. Sestra má 11 a pol roka (je narodená v septembri) a posledné cca dva mesiace má takmer nepretržite zvýšenú teplotu, cca od 37,2 po 37,8 stupňov C.

Sestra je najmladšia, je šiestym dieťaťom. Traja súrodenci sme už vydané, ženatý, traja žijú ešte s rodičmi. Rodičia majú pekné manželstvo, setra žije v harmonickej rodine. Moji dvaja chlapci (zatial iba dve vnúčatá maju moji rodičia) ju milujú, ona im dá všetko.Čiže čo sa týka rodinného prostredia, je, myslím si, všetko v poriadku. A aj kamarátky má, podľa jej slov, veľmi dobré.

Čo sa týka tých zvýšených teplôt, tak bola aj hospitalizovaná, dali jej infúzie, teploty klesli, ale po čase (cca 2 týždne) sa znova objavili a trvajú prakticky dodnes (čo je najprv 16 dní, potom 12 dní). Urobili jej všetky možné vyšetrenia, zistili jej na očnom akurát astigmatizmus a to je všetko, čo jej zistili. Všetky výsledky sú v poriadku. Akurát sú ešte objednaní na vyšetrenie štítnej žľazy (dodávam,že máme v rodine problémy so štítnou žľazou).

Ja si myslím, že zvýšené teploty v jej prípade môžu byť prejavom toho, že "vchádza" do puberty a nevie sa s tým inak vysporiadať, ako tým, že keď povie, že jej je zle, že ju hlava bolí, tak jej rodičia hneď merajú teplotu, prikážu jej ležať, čiže sa v momente stáva absolútnym stredobodom záujmu. Pritom to nie je potrebné, naši sa jej venujú, nemá nedostatok pozornosti, lásky, záujmu a pod.

Myslíte si, že to tak môže byť? že chce zvýšenou teplotou získať pozornosť? Alebo sa jej nechce nič robiť, chce jednoducho leňošiť a jedinou "záchranou" je zvýšená teplota? Naši sa o ňu boja, znepokojuje ich to, chodia s ňou po doktoroch, šetria ju.

Myslíte si, že to môže byť psychického pôvodu, že si dokáže vyvolať potrebu mať zvýšenú teplotu, aby na seba upútala? Sestra je veľmi citlivá, je veľmi pozorná k ostatným ľuďom, keď niekoho niečo trápi, tak to prežíva s ním.

Vidím, že to trápi aj rodičov, nevedia jej pomôcť, sú však "stará škola" a keby som im navrhla osobnú návštevu psyhológa, tak by ma tam samú poslali, asi to poznáte.

Preto Vás prosím o názor, ja momentálne neviem, čo by som pre ňu mohla viacej urobiť. Ďakujem

Dobrý deň pani doktorka, poprosím vás o názor, vopred Vám veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
čakám druhé dieťatko. Keď sa narodí, druhý synček bude mať tak 2 roky 4 mesiace.
Je to dosť malý rozdiel? Aký je ideálny rozdiel vekový pri deťoch.? Bojím sa že sa to odzrkadlí. Budem sa viacej starať o to druhé chcem či nechcem. Teraz ma také obdobie, za všetko sa durdí, hádže sa od zlostí, nepočúva vôbec.Je živý, šikovný, rozpráva dosť. Nechce ale chodiť na nočník.
Bojím sa, že mu nebudem môcť dať toľko času, venovať sa mu. Trápi ma to.
ďakujem za názor a radu.S pozdravom Michaela

Dobrý den,
chcela by som vas poprosit o vas nazor pripadne odporucanie v nasledovnom probleme.
Mame v rodine dvoch chlapcov -súrodencov, starsi vo veku 6 rokov a mladsi vo veku 4,5 roka. Starsi chlapec je taky pokojnejsi, vyrovnanejsi, avsak mladsi je taky maly "zloduch". Samozrejme ako to medzi súrodencami v takom veku chodi, hasteria a natahuju sa o hracky a pod. Mladsi chlapec vsak v takychto situaciach dost nevhodnym sposobom ublizuje starsiemu a to tak, ze ho velmi surovo skriabe nechtami. Obidvaja chodia do jednej skolky a o tychto skrabancoch vedia aj vychovavatelky v skolke ktoré mu obcas povedia ze skriabe ako kocur. Rodicia deti sa snazia samozrejme usmernovat toho mladsieho chlapca avsak v ostatnom case sa u neho vyskytla porucha obcasneho nepretrziteho zmurkania ockami, co v nich vyvolalo obavu, ze tento problem moze byt vvyvolany nespravnym pristupom k rieseniu tohto jeho zlozvyku. Absolvovali uz aj ocne vysetrenie a to dopadlo dobre.
Mne sa vsak zda, ako nestrannemu pozorovatelovi, ze taketo surove skriabanie nie je standartne spravanie sa 4,5 rocneho chlapca. Mohli by ste mi prosim zaslat vas nazor na uvedeny problem, resp. ako by ste navrhovali postupovat dalej. Vyzaduje si to nejaky zasadnejsi odborny pristup?
Dakujem pekne.

Dobry den Chcela by som vas poprosit o radu Som slobodna matka mam 8mesacneho synceka ktory ma meno po mne. Ide o to že s otcom dietata sme sa rozisli este ked som bola tehotna Ja byvam u rodicov on so svojou noovou priatelkou a s jej 4rocnou dcerkou.Za synom chodil na zaciatku castejsie od kedy sa prestahoval s priatelkou už tu vobec nechodi ale stretli sme sa u jeho mami ciže synovej babky par krat po dohode..... do kopy ho vydel možno 10 krat. Chce si syna bravat k sebe no pokial synceka kojim tak to respektuje ale ja sa obavam ako to bude vplivat na syna ked sa s otcom stretava minimalne nie je na nho zvyknuty a takym sposobom si asi ani nezvykne ako tomu napomoct pre dobro dietata? ako postupovat? Dalsi problem vydim v tom že EX prietel ma s prvehio manželstva 2 deti 5 a 3-rocních chlapcov ktorych si pravidelne berie každy druhi vykend k sebe od piatku do nedele a chlapci sa vobec nevideli mna deti poznaju kedže Vyse roka som fungovali ako "rodina" no ties som ich nevidela od kedy nežijeme spolu cca 1rok, ten mladsi už možno aj zabudo:-(..... Neviem si pomoct z myslienkami ako to spravit aby to mali jednoduche vsetki deti moj syncek ale aj synovia mojho Ex a je tu este jeden hacik delia nas od seba vyse 60 km takže je to dost komplikovane potrebovala by som aspon trosku neaku napoveda velmi pekne vopred dakujm

Mila pani doktorka, znovu sa na Vas obraciam s prosbou o dobru radu. Tentokrat ide o problem v skolke. Som 4. rok na rodicovskej dovolenke. Mame tri deticky: Tamaru (3,5 roka), Jonasa (2,5 roka), Kristofa (5 mes.). Tamara v septembri oslavila 3 rocky a zacala chodit do skolky. Prve tyzdne boli tazke, uplakane. Bala sa, ze tam ostane navzdy. No manzel ju kazdy den ubezpecil, ze pre nu vzdy-vzdy pride a tak aj bolo. Celkove to bolo tazke obdobie pre celu rodinu, ja som bola dvakrat hospitalizovana, napokon ma cakal predcasny porod. No postupne tie uplakane dni vystriedali vysmiate a vytesene a my s manzelom sme sa velmi tesili, ze si pekne zvykla. Dokonca cez vikendy plackala, ze kedy uz otvoria skolku, lebo uz sa tam tesi a lubi pani ucitelku a deticky. Ja sama som sa cudovala, ze uz niekolko tyzdnov po nastupe poznala mena a priezviska vsetkych deti a bola som stastna, ze je jej tam dobre. Poobede, ked prisli s manzelom domov, bola ako nabita energiou, santila, vystrajala, hovorila nam, ktory spoluziak ako robi pri papani, ako beha, ako skace atd. Musim pripomenut, ze ona je v triede najmladsia, najnizsia a najutlejsia. V nasej skolke je spojena stredna a mala trieda, cize je tam momentalne 22 deti od 3 do 5.5 roka. Zlom nastal priblizne zaciatkom decembra. Odrazu vecer co vecer zacala fnukat, ze nechce ist do skolky, lebo ju zatvoria do kotolne a hodia do pece. Spytala som sa jej, ze kto jej take veci hovori. My svoje deti totiz nikdy nestrasime takymito a podobnymi vyhrazkami, takze od nas to nemoze mat. Vraj jej to povedala spoluziacka (5-rocna). A ze preco jej to povedala? Vraj lebo plakala za nami. Ubezpecili sme ju, ze jej tam nik neublizi a ze pani ucitelky by to nedovolili. A ze jej moze byt v skolke smutno za nami, ze to nevadi. Cim dalej, tym viac plakavala a uz k tomu pridala aj to, ze tato spoluziacka ju bije po zadku. Prisli takmer trojtyzdnove vianocne prazdniny a bola som zvedava, co bude. Prve dni doma plakavala, ze ona nechce ist do skolky. No v druhej polke prazdnin uz zacala spominat na skolku aj v dobrom, az sa napokon zas tesila. Po nastupe v novom roku zase zacali ranne place, ze nechce ist, lebo sa boji, ze ju tam budu bit a zatvoria ju do kotolne. Po prichode bola zase vesela a vpohode, iba vecer a rano plakavala. Po 5 dnoch ochorela a bola doma 2,5 tyzdna. Zase asi po tyzdni doma zacala spominat skolku v dobrom. Teraz je tam treti den a zase velmi place vecer pred spanim a rano. Ked nastupila po chorobe pred 3 dnami, manzel sa rano porozpraval s pani ucitelkou a povedala, ze ju tam nik nebije a poprosili sme ju, aby dohliadla trosku na nu. Este jedna vec. Vcera vecer, ked plackala, spomenula si na oslavu Mikulasa v skolke a vtedy tam boli vsetky mamicky a mohli ist aj surodenci. Vsetci dostali balicky. Bolo to rano a ja som tam sla aj s Jonasom. A ked som potom odchadzala s Jonasom domov, ona tiez chcela ist a plakala. No nechala som ju az do poobedia v skolke s ostatnymi detmi. Moze sa to aj s tym spajat. Priblizne vtedy zacala plackat. Neviem, ako to riesit. Cele dni nad tym premyslam. Bol nastup v septembri pre nu este skoro? Alebo jej je proste lepsie doma (hlavne v tomto usmoklenom pocasi) a rada by ostala? Mozno to vyriesi jarne slniecko? Dat ju len na pol dna a od septembra by sla spolu s bratom na cely den? Premyslali sme uz aj nad tym, ze by sme zmenili skolku, kde by bolo menej deti v malej triede a kde by neboli spolu s vacsimi detmi. No v nasej dedine je to jedina skolka. Ale keby to pomohlo, mozno by sme boli ochotni ju aj odvazat do nedalekeho mesta. Alebo bude to iste nasledovat aj v novej skolke? Neviem, co by bolo najlepsie. Iste je to tazke, no skuste nam poradit. Vopred velmi pekne dakujem.