Velke problemy maleho dievcatka so skolkou.

Mila pani doktorka, znovu sa na Vas obraciam s prosbou o dobru radu. Tentokrat ide o problem v skolke. Som 4. rok na rodicovskej dovolenke. Mame tri deticky: Tamaru (3,5 roka), Jonasa (2,5 roka), Kristofa (5 mes.). Tamara v septembri oslavila 3 rocky a zacala chodit do skolky. Prve tyzdne boli tazke, uplakane. Bala sa, ze tam ostane navzdy. No manzel ju kazdy den ubezpecil, ze pre nu vzdy-vzdy pride a tak aj bolo. Celkove to bolo tazke obdobie pre celu rodinu, ja som bola dvakrat hospitalizovana, napokon ma cakal predcasny porod. No postupne tie uplakane dni vystriedali vysmiate a vytesene a my s manzelom sme sa velmi tesili, ze si pekne zvykla. Dokonca cez vikendy plackala, ze kedy uz otvoria skolku, lebo uz sa tam tesi a lubi pani ucitelku a deticky. Ja sama som sa cudovala, ze uz niekolko tyzdnov po nastupe poznala mena a priezviska vsetkych deti a bola som stastna, ze je jej tam dobre. Poobede, ked prisli s manzelom domov, bola ako nabita energiou, santila, vystrajala, hovorila nam, ktory spoluziak ako robi pri papani, ako beha, ako skace atd. Musim pripomenut, ze ona je v triede najmladsia, najnizsia a najutlejsia. V nasej skolke je spojena stredna a mala trieda, cize je tam momentalne 22 deti od 3 do 5.5 roka. Zlom nastal priblizne zaciatkom decembra. Odrazu vecer co vecer zacala fnukat, ze nechce ist do skolky, lebo ju zatvoria do kotolne a hodia do pece. Spytala som sa jej, ze kto jej take veci hovori. My svoje deti totiz nikdy nestrasime takymito a podobnymi vyhrazkami, takze od nas to nemoze mat. Vraj jej to povedala spoluziacka (5-rocna). A ze preco jej to povedala? Vraj lebo plakala za nami. Ubezpecili sme ju, ze jej tam nik neublizi a ze pani ucitelky by to nedovolili. A ze jej moze byt v skolke smutno za nami, ze to nevadi. Cim dalej, tym viac plakavala a uz k tomu pridala aj to, ze tato spoluziacka ju bije po zadku. Prisli takmer trojtyzdnove vianocne prazdniny a bola som zvedava, co bude. Prve dni doma plakavala, ze ona nechce ist do skolky. No v druhej polke prazdnin uz zacala spominat na skolku aj v dobrom, az sa napokon zas tesila. Po nastupe v novom roku zase zacali ranne place, ze nechce ist, lebo sa boji, ze ju tam budu bit a zatvoria ju do kotolne. Po prichode bola zase vesela a vpohode, iba vecer a rano plakavala. Po 5 dnoch ochorela a bola doma 2,5 tyzdna. Zase asi po tyzdni doma zacala spominat skolku v dobrom. Teraz je tam treti den a zase velmi place vecer pred spanim a rano. Ked nastupila po chorobe pred 3 dnami, manzel sa rano porozpraval s pani ucitelkou a povedala, ze ju tam nik nebije a poprosili sme ju, aby dohliadla trosku na nu. Este jedna vec. Vcera vecer, ked plackala, spomenula si na oslavu Mikulasa v skolke a vtedy tam boli vsetky mamicky a mohli ist aj surodenci. Vsetci dostali balicky. Bolo to rano a ja som tam sla aj s Jonasom. A ked som potom odchadzala s Jonasom domov, ona tiez chcela ist a plakala. No nechala som ju az do poobedia v skolke s ostatnymi detmi. Moze sa to aj s tym spajat. Priblizne vtedy zacala plackat. Neviem, ako to riesit. Cele dni nad tym premyslam. Bol nastup v septembri pre nu este skoro? Alebo jej je proste lepsie doma (hlavne v tomto usmoklenom pocasi) a rada by ostala? Mozno to vyriesi jarne slniecko? Dat ju len na pol dna a od septembra by sla spolu s bratom na cely den? Premyslali sme uz aj nad tym, ze by sme zmenili skolku, kde by bolo menej deti v malej triede a kde by neboli spolu s vacsimi detmi. No v nasej dedine je to jedina skolka. Ale keby to pomohlo, mozno by sme boli ochotni ju aj odvazat do nedalekeho mesta. Alebo bude to iste nasledovat aj v novej skolke? Neviem, co by bolo najlepsie. Iste je to tazke, no skuste nam poradit. Vopred velmi pekne dakujem.