Trvalý problém

Dobrý deň, potrebovala by som sa poradiť ohľadom synovho správania. V decembri bude mať 7 rokov. Trápime sa neustále s jednou vecou, ani neviem ako ju nazvať. Ide hlavne o obliekanie, rannú hygienu a raňajky. Rannú hygienu som s ním od malička vykonávala spoločne aj ja, mal pri tom doprovod, pomoc, aj obliekanie sme dlho praktizovali formou hry, nie rozkazom. No od určitého veku, neviem presne od kedy, prirodzene sme od týchto foriem ustúpili a očakávame od neho, aby tieto veci robil sám. Má s tým neskutočný problém. Ráno vstane a začne sa ihneď hrať, buď už v posteli, alebo zlezie na zem, alebo ide do izby kde má hračky. Keď mu povieme, aby sa prezliekol a išiel umyť, ignoruje to. Povieme mu to asi aj 50x. Keď sa aj začne napr. prezliekať, ide mu to neuveriteľne pomaly, vždy ho niečo zaujme a začne robiť úplne niečo iné a je mu jedno, či má momentálne holý zadok, alebo je celý nahý, len s jednou ponožkou... atď. Na upozornenie nereaguje. Treba ho neustále napomínať a chodiť za ním, aby pokračoval v obliekaní. Už sme vyskúšali všetky alternatívy, ale nič nepomáha. Ak ponechám situáciu na neho, nedokončí tieto povinnosti, ostane nedoobliekaný a hladný. Mám zásadu, že ku raňajkám musia deti prísť prezlečené a umyté. Keďže on tieto podmienky nesplní, ostane niekedy bez raňajok. Takže toto nie je správna cesta. Nepomohlo mu ani to, že kvoli tomu ostal bez nejakej výhody, napr. ocko zobral dcéru do obchodu, lebo bola "hotová" a syn ostal doma. Niekedy mi prasknú nervy a kričím, na čo sa urazí a začne mi robiť "napriek". Nepomáha ani dohováranie, ani pozitívna motivácia. Stalo sa už, že ho ocko tak motivoval, že syn urobil všetko rýchlo a potom bol so sebou spokojný, ale na druhý deň bolo všetko po starom. Prakticky všetky metódy majú len jednorazový, alebo krátkodobý účinok. Občas pomáha, keď mu nastavím nejaký čas, pričom musí byť hotový, keď časovač zazvoní, samozrejme inak mu niečo hrozí... toto mi tiež nevyhovuje, lebo to pociťujem ako vyhrážanie z mojej strany. Pritom sa stáva, že to nestihne a ja mám dilemu, či svoje vyhrážky splniť, lebo nakoniec to negatívne vplýva na jeho správanie. Takže väčšinou to vyzerá tak, že popri rannom chaose chodím za ním a neustále mu pripomínam, čo má urobiť. Párkrát ho musím bez slov "prebudiť" a dôrazne mu naznačiť, čo má robiť, napr. chytím ho za ruku a odvediem do kúpeľne, alebo mu strčím do ruky kefku, alebo postavím ho zo zeme, zoberiem mu hračku (alebo inú rušivú vec) a vložím mu do rúk oblečenie... atď. Niekedy mu tieto ranné ceremónie trvajú aj dve, tri hodiny. Ja som z toho dosť nervózna. A v skutočnosti aj on, je z toho podráždený, lebo ho to otravuje a ide mu to na nervy, keď ho neustále vyrušujem. Veľakrát som si hovorila, že sa na neho nebudem hnevať, že ho musím prijať takého aký je, lebo zrejme je to jeho povahou a nezmení sa to. Ibaže napriek tomu ma to "vytáča" a vždy zlyhávam. Teraz, keď začal chodiť do školy, viac na neho ráno "tlačíme", lebo nemáme toľko času. Podobne sa správa aj pri iných nezaujímavých činnostiach, napr. keď sa učí angličtinu, alebo keď má upratovať hračky, keď sa má vychystať von... Pripadá mi to tak, že veciam, ktoré ho nebavia, sa jednoducho nebude venovať, ani keby traktory padali. Občas mám pocit, že to robí naschvál, aby nás nahneval, ale to asi tak nie je. Veľa vecí, ktoré mu hovorím, jednoducho nepočuje, lebo je zahĺbený do svojich činností a moje požiadavky sú pre neho nezaujímavé. Aj to často hovorí, ak mu niečo vyčítam, že ma nepočul... Inak je dosť samostatný, šikovný a veľmi nezbedný chlapec, len je trochu viac tvrdohlavý, ako by trebalo, už v tomto veku má na veci svoj názor (väčšinou absolútne odlišný od môjho) a moje rady nechce veľmi prijímať. Možno ešte jedna dôležitá informácia, syn je najstarší z našich 4 detí. Ďakujem za Váš názor a radu, aj za Váš čas, ktorý tu investujete. Lucia