Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Príjemný deň! Mám dvojročného synčeka a od septembra nastúpil do škôlky, zatiaľ na 4 hodiny. Prvý deň zvládol hrdinsky, ďalšie už s plačom, no v noci sa začal budiť a kričať, stále sa iba túli, pred spánkom rozpráva, že do škôlky už nejde. Budí sa aj pri obedňajšom spánku a plače, stále ma hľadá, či som pri ňom. Je dosť šikovný, tak som si myslela, že by bolo dobré ho dať medzi deti, aby sa niečo nové naučil, no teraz neviem, či som spravila dobre.
To, že dieťa je šikovné a veľmi dobre prospieva, môže byť práve známkou toho, že má všetko čo potrebuje. Dieťa ale nemusí byť o rok popredu aj v emocionálnych a sociálnych vývinových úlohách, hoci rozumové schopnosti môžu byť.
Je pravdepodobné, že to bolo ešte priskoro. Aspoň podľa prejavov, ktoré popisujete, nebol zrejme ešte pripravený tráviť toľko času bez vás, mimo známe prostredie, mimo svoje "hniezdo". Ak by tieto ťažkosti neustúpili do konca septembra alebo sa výrazne nezmiernili, uvažujte nad tým, že škôlku odložíte na budúci rok - ak teda máte takú možnosť.
Dobry den, poprosila by som vas o radu lebo uz neviem ako dalej. Synček ma 3,5 roka,chodi do skôlky uz. Plienky uz nema,ani na noc, skôlka nam vlastne pomohla aj co sa týka plienok aj cumlika,ale len v skôlke. Akonahle prisiel domov tak ho mal stale. Nepomohlo ani to ked sme povedali ze deticky v skôlke uz nenosia cumlik. Teraz sme v stave kedy cumlik nemusi mat v skôlke, niekedy ani ked pride domov si na neho nespomenie,ale niekedy ho ma cele poobedie. Poradili by ste mi ako sa ho zbavit? Robime v niecom chybu? Uz mi skusali ine mamicky poradit ze ho ma niekomu darovat,nejakemu babätku alebo mikulasovi,ale u nas to nefunguje, lebo on ho dat nechce. A ked mu ho jednoducho nedam spusti taky plac, ze z placu aj vracat zacne. Ma mladsiu sestricku ktora ma 2 roky a ona tiez nosi cumlik, mozno aj preto sa ho nechce vzdat. Poradite mi?
Ja myslím, že je to dobrý začiatok, ak bol schopný vzdať sa cumľa v škôlke. A píšete, že už niekedy aj doma chodí bez neho, čo je ďalší krôčik, ďalší pokrok. To je dobré znamenie, lebo to znamená, že postupne bude schopný sa ho vzať, resp. si ho nahradí nejakým primeranejším zaobchádzaním so stresom, napätím, nepohodou.
Dobry den, moje 2 rocne dieta ma v zivote stale zmeny. Raz cestujeme za otcom do zahranicia raz sme na Slovensku. Co sa tyka reci menej rozprava. Byva taky zamysleny. Niekto mi povedal, ze je zablokovany. No to si nemyslim.
Tak ako s nocnikom, pokial ho tam neusadim, tak mu je jedno ze cika do plienky. Raz tak, raz tak. Tak ako s nasim zivotom. Potom niekedy je fasa.
Zacinam sa bat, aky to ma vplyv na dieta. Cestovanie obnasa vela stresu, nestalost, nema asi sajnu, kde ma domov.
Nieco som aj citala o vychove, snazim sa ako sa da, ale ked ho porovnam so Slovenskymi detmi je halavejsi a v novom prostredi utiahnutejsi. Niekedy chce pozerat len televizor.
Neviem, ci mu nechybaju deti, v cudzine sme sami aj tu sme sami. Chodievame iba von. Pocuval tri reci. Ludia, co to nechapu mi povedali ze som to nezvladla. Same narazky.
A nikto nepomaha.
Hlavne chcem vediet, aky ma vplyv takyto zivotny styl na dieta. Samozrejme to nemoze byt vecne, za chvilu pojdeme do skolky a sa ustalime. Alebo mam zlu vychovu? Neviem, snazim sa robit presne ako sa ma, denny rezim, spanok, hry, jedenie...
Dieťa má domov tam, kde má rodičov. Takže ak vy ste tá osoba, s ktorou trávi čas nepretržite, pravdepodobne má domov tam, kde ste aj vy. Kto mu môže chýbať, je otec vášho dieťaťa, s ktorým ste len v určitých obdobiach. Je to také niečo ako novodobý nomádsky spôsob života - raz ste tu, potom v cudzine, putujete.
Píšete, že nemá kamarátov. No to sa dá ľahko napraviť napríklad tým, že si nájdete niekoho napríklad v nejakom blízkom materskom centre alebo tam, kde bývate - určite vaši susedia majú nejaké deti a pravdepodobne by im nevadilo, keby ste išli spolu s nimi na ihrisko. Prípadne môžete chodiť do škôlky na dvor hrať sa so škôlkármi v čase, keď aj oni sú vonku... Takisto nejaké krúžky pre malé deti s rodičmi - pohybové, výtvarné... Možnosti sú, hoci záleží aj od miesta, kde bývate (na Slovensku alebo aj v zahraničí).
Ak by ste potrebovali "povŕtať sa" v tom viac, vyhľadajte konzultáciu psychológa osobne.
Dobry den,
mam takmer stvorrocnu dcerku, ktra v septembri zacala chodit do skolky. spociatku sa velmi tesila kedy uz bude skolkarka, no nadsenie jej vydrzalo prve tri dni. potom, po vikende sme uz isli do skolky s placom, dokonca uz vecer zaspavala s placom, ze nechce ist na druhy den do skolky. takto fungujeme doteraz. problem vidim hlavne v tom, ze je velmi casto chora. 3-4 dni je v skolke a potom tyzden na marodke a vzdy sa tesi, ze je chora a nemusi ist do skolky.
pritom dcerka ma rada deti, rada sa s nimi hra,v skolke si nasla kamaratov, ani s cudzimi ludmi nema problem, je velmi komunikativna, rozumna, sikovna.
doteraz som s nou bola doma, travili sme spolu cele dni. asi sa na mna velmi naviazala, no predtym nemala problem ostat aj s inymi ludmi ked som sla prec, zboznuje detske kutiky, kde ju necham na hodinku ked potrebujem nieco vybavit, vzdy sa tam tesi. no skolka je ina vec:(
pritom ucitelky vravia, ze ked sa rozlucime tak do piatich minut je uz pokojna, hra sa, zapaja sa medzi deti, je vodcovsky typ, vela komunikuje s ucitelkami, akurat obcas pred spinkanim troska place a stale sa na mna pyta. chodim po nu hned po popoludnajsom spanku, no ona aj tak vyjednava aby som prisla este skor.
rano ked zacne plakat a snazi sa utiec a skryt pred obliekanim, tak sa ju snazim upokojit, uchlacholit, manzel to vsak prestava zvladat a vzdy na nu velmi nakrici, ona ma potom priam hystericky zachvat...
inokedy zas obliekanie a cesta do skolky prebehne bez problemov, no pri vstupe do triedy zacne utekat a plakat. hlavne ak tam nie je jej oblubena ucitelka, ale druha kolegyna. nezda sa mi vsak, ze by bol v tej ucitelke problem, ked som sa dcerky pytala, ci ju zbila alebo jej nejak ublizila, tak odpovedala zaporne, proste ju len asi ma menej rada a vzdy strajkuje ked ju vidi rano v triede. ked je tam ale popoludnii, ked si dcerku vyzdvihujem tak medzi nimi nevidim ziadne napatie, dcerka s nou bez poroblemov komunikuje, neboji sa jej.
neviem co robit, aby si konecne na skolku zvykla a tesila sa tam. budem vdacna za kazdu radu, ktora nam pomoze preniest sa cez toto stresujuce obdobie.
dakujem
Vaša dcérka bola dlho zvyknutá užívať si vás do sýtosti a teraz nastala pre ňu veľká zmena. Musí bez vás vydržať nie hodinku, ako v detskom kútiku, ale až niekoľko hodín. A teraz je to pre ňu priveľa. Snaží sa tomu vyhnúť, ako vie, no pobyt v škôlke podľa vášho popisu zvláda v podstate dobre, bez väčších ťažkostí.
Vzhľadom k tomu, že je často chorá, sa zrejme adaptačný proces predlžuje a tieto prerušenia sťažujú vašej dcérke prispôsobiť sa novej situácii rýchlejšie.
V prvom rade je na mieste trpezlivosť. Doprajte dcére toľko času, koľko potrebuje, aby si zvykla na veľkú zmenu v živote. V prípade, že by sa zhoršilo zvládanie pobytu v škôlke alebo by sa objavili prejavy, ktoré sú vážnejšie - pomočovanie, zajakávanie, znížená chuť do jedla, skleslosť, prílišná dráždivosť, zhoršenie spánku..., uvažujte na skrátení pobytu v škôlke na 4 hodiny.
Dobrý deň, chcem sa spýtať ohľadom môjho synovca. Má 3 roky, teraz nastúpil do škôlky. Prvé dni boli ťahšie. Potom 2 týždne bolo všetko v poriadku. Po týchto 2 týždňoch si začal svoju malú aj veľkú potrebu vykonávať do slipieki keď vie, kde sa v škôlke WC nachádzajú. Sestra a učiteľky sú zúfalé, vraj ak to pôjde takto ďalej tak ho zo škôlky vylúčia. Zo začiatku sa nechcel ani obuvať, vyzliekať ..... a teraz to pokračuje zase.
Je strašne lakomý, nikomu nič nechce požičať, ak mu niekto niečo povie, tak sa oháňa, reve je nadutý a sem tam aj schytáme. Ak mu dohovárame, vôbec nepočúva, ako keby mu to išlo jedným uchom dnu a druhým von a ani sa nepozrá do očí. Pekné slovo naň vôbec nezaberá. A keď človek zvýši tón hlasu , tak sa mu to nepáči.
Sestra sa ide rozvádzať, s manželom nežijú v spoločnej domácnosti už asi 2 roky. Sú zobratí 3 roky a z toho bol doma asi pol roka, asi aj toto pôsobí na neho zle.
Napríklad aj teraz učiteľka v škôlke povedala, že má rozum 1,5 ročného dieťaťa, ale predtým ho chválila, že je šikovný.
Sestra sa pýtala aj od pediatričky k psychologovi, ale doktorka povedala, že v škôlke a to ešte môže zmeniť.
Ďakujem za radu
Váš synovec je malý chlapec a potrebuje čas, aby si na škôlku zvykol. Navyše, ak sú v rodine napäté pomery a medzi rodičmi sú nezhody, môže to oslabovať jeho schopnosť prispôsobiť sa alebo lepšie povedané, škôlka ho ešte viac zneisťuje v už aj tak neistej rodinnej situácii.
Samozrejme, že ak bude mať dostatok času a vhodné vedenie, postupne sa s novou situáciou vysporiada a na škôlku si zvykne, ustúpi aj špinenie.
Dobrý deň,môj syn má 4,5 roka.Do škôlky sme začali chodiť v januári,keď mal Samko 3 roky,celý polrok sme chodili do škôlky s plačom.Po 5 dňoch mi pani učiteľka povedala,že Samko sa pýta kakať a pišať každých 5 minút,tak sme sa dohodli,že ho na chvíľku zo škôlky vyberieme,aby sme mu nespôsobili nejakú psychickú traumu.Asi po 3 týždňoch sme ho začali dávať na 4 hodiny,ako tak to vyzeralo,že už si zvykne.Neskôr sme ho dávali na celý deň ale v podstate ráno plakával každý deň a niekedy aj večer spomínal,že do škôlky ísť nechce.Ja ho vodím každý druhý týždeň a to znamená aj to,že ho v podstate nevidím lebo potom idem poobede do práce a prichádzam až o 11 večer.Druhý školský rok to bolo podobné,najprv hrôza,že on tam nechce ísť a neskôr tam chodil s tým,že aj keď ráno pravidelne plakal,tak potom vraj tam už neplače.Tento školský rok sa začal tak,že ráno keď sme išli tak bolo všetko v pohode,ale akonáhle sme prišli do škôlky tak plakal,brala som to za normálne po dlhej dobe zase v škôllke,druhý týždeň išiel s babkou a vraj neplakal.To že ráno plače,na to som si už v podstate zvykla a aj keď ma to trápi tak ešte viac ako to ma trápi,že Samko skoro vôbec v škôlke nerozpráva.Za rok a pol povedal vraj len pár viet aj to po dlhom čase a teraz sa to nejak veľmi nelepší,sem-tam vraj niečo povie.Trápi ma to lebo akonáhle sme spolu,či doma alebo inde tak sa mu pusa nezatvorí,stále rozpráva a je veľmi hravý.Má výbornú pamať,je veľmi šikovný,vie už písať čísla aj písmená,pričom sa to v podstate naučil sám ale keď od neho niečo pani učiteľky chcú tak on to neukáže,že to vie.Nemá ani veľmi kamarátov,pretože nikdy nepotreboval veľa ľudí okolo seba,vždy mu stačil jeden kamarát.Proste nemá veľmi rád veľké kolektívy a s cudzími ľudmi v podstate vôbec nekomunikuje.Prosím poradte mi,či je to normálne a či to nemôže mať nejaký zlý vplyv pre jeho budúcnosť.Myslíte,že sa časom osmelý a že máme byť len trpezlivý?Ďakujem pekne za odpoveď
Ak má Samko v škôlke aspoň jedného kamoša, s ktorým trávi čas alebo sa s ním vie zahrať či porozprávať, je to dobrý signál. Ľudia sme rôzni - niektorí smelší a otvorenejší, majú radi viac ľudí okolo seba a nerobí im problém aj kontakt s cudzími. A druhí sú zase akoby opační - plachí, stačí im jeden dvaja kamaráti, často im nevadí, keď sú aj sami, potrebujú čas na spoznanie sa... A obe skupiny sú tzv. normálni ľudia.
Samko je asi skôr z tej druhej skupiny a neznamená to, že to nie je normálne. Má len iné potreby, iné schopnosti. Zvyčajne si ale takéto dieťa do určitej miery rozvinie aj schopnosti potrebné pre podporu, budovanie a rozvoj vzťahov v skupine. Uvidíte v predškolskom veku a na začiatku školskej dochádzky.
