kamarátky

Dobrý deň

Prosím poraďte čo robiť, keď moja 6 ročná dcérka, ktorá chodí do 1 ročníka často ráno plače, že ona v škole nemá kamarátky. Nechce sa s ňou nikto hrať, pretože je "tučná".
Je pravda že má nejaké kilo naviac - váži 29 kg. Donedávna nemala s tým problém, začalo to asi pred dvoma týždňami a vidím, ako ťažko sa jej odchádza do školy. Je mi jej ľúto, deti k sebe dokážu byť poriadne kruté. Mám to riešiť s pomocou jej pani učiteľky? Prosím ako postupovať? Ďakujem

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, kedy by dieťa malo začať samo jazdiť na bicykli bez pomocných koliesok....dcérka má päť a pol roka, no zatial ešte nevie, i keď sa snažíme. Pritom je celkom šikovná. Všetky jej kamarátky, ktoré sú približne v jej veku už dávno jazdia...len jej sa to nejak nedarí. Viem, že u každého dieťaťa je to individuálne, ale aspoň také to približné obdobie. To isté je i s kolieskovími korčuľami....i keď jej to už ide celkom pekne, bojí sa ma pustiť, nemá odvahu a pritom ešte ani raz nespadla, takže nemá dôvod sa nejak veľmi báť. Pravdu povediac dosť ma to trápi...nechcem, aby bola najlepšie, no tiež nechcem, aby za ostatnými deťmi zaostávala. Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, ešte nikdy som nemala takýto problém a ešte nikdy som svoje problémy neriešila so psychologičkou. Mám 14 rokov, chodím do 8.ročníka ZŠ. Mám o rok staršiu kamarátku, ktorej sa rozvádzajú rodičia. Otec si našiel novú priateľku. Mama je nezamestnaná, na invalidnom dôchodku a psychicky tiež nie je OK. Moja kamarátka tento stav v rodine veľmi zle znáša, na začiatku vraj už bola na pohovoru u nejakej psychologičky, neviem s akým výsledkom. Nechce o tom hovoriť. Teraz sa uzavrela do seba a svoje problémy chce riešiť sama, často rozmýšľa nad smrťou, vlastne nad sebevraždou. Aj teraz nedávno keď prechádzala cez cestu a videla auto chcela sa pod neho hodiť. Ale potom si povedala, že ona ešte smrť nechce. Jedinou oporou v jej živote som ja. Mne sa zdôverí aj so svojimi pocitmi. Jej stav sa stále zhoršuje, už počuje aj nejaké hlasy, nejaké syčanie a bojí sa toho. Dokonca mi nedávno povedala, že sa boji sama seba nevie čo ma čakať od seba. Keď som s ňou vonku je úplne v pohode nemyslí na to čo prežíva doma odreaguje sa. Ale ako náhle príde domov je jej do plaču. Tieto hlasy počuje iba keď je doma. Dnes mi dokonca povedala, že tie hlasy počuje od rána ako vstala a k tomu sa pridalo aj nevoľnosť v bruchu, prirovnala to k tomu že sa jej chce zvracať. Je jedináčik a otec ju nechce, babka žije s otcom. Odmieta akúkoľvek pomoc, nechce sa zdôveriť ani triednej učiteľke, nikomu, len mne sa občas vyrozpráva. Chcela by som jej pomôcť, ale bojím sa, že jej tým nejako ublížim. Viete mi prosím Vás pomôcť ako s ňou ďalej. Viete mi dať nejaké kontakty na ľudí, ktorí by jej vedeli pomôcť? Prípadne mi napíšte čo mám s ňou ďalej robiť? Ako ju dostať k odborníkovi. Viem, že najprv musí chcieť ona a ja ju tam nechcem dostať násilím. Sme zo Zlatých Moraviec. Ďakujem. S pozdravom Monika

Dobrý deň,
trápi ma problém mojej sestry. Sestra má 11 a pol roka (je narodená v septembri) a posledné cca dva mesiace má takmer nepretržite zvýšenú teplotu, cca od 37,2 po 37,8 stupňov C.

Sestra je najmladšia, je šiestym dieťaťom. Traja súrodenci sme už vydané, ženatý, traja žijú ešte s rodičmi. Rodičia majú pekné manželstvo, setra žije v harmonickej rodine. Moji dvaja chlapci (zatial iba dve vnúčatá maju moji rodičia) ju milujú, ona im dá všetko.Čiže čo sa týka rodinného prostredia, je, myslím si, všetko v poriadku. A aj kamarátky má, podľa jej slov, veľmi dobré.

Čo sa týka tých zvýšených teplôt, tak bola aj hospitalizovaná, dali jej infúzie, teploty klesli, ale po čase (cca 2 týždne) sa znova objavili a trvajú prakticky dodnes (čo je najprv 16 dní, potom 12 dní). Urobili jej všetky možné vyšetrenia, zistili jej na očnom akurát astigmatizmus a to je všetko, čo jej zistili. Všetky výsledky sú v poriadku. Akurát sú ešte objednaní na vyšetrenie štítnej žľazy (dodávam,že máme v rodine problémy so štítnou žľazou).

Ja si myslím, že zvýšené teploty v jej prípade môžu byť prejavom toho, že "vchádza" do puberty a nevie sa s tým inak vysporiadať, ako tým, že keď povie, že jej je zle, že ju hlava bolí, tak jej rodičia hneď merajú teplotu, prikážu jej ležať, čiže sa v momente stáva absolútnym stredobodom záujmu. Pritom to nie je potrebné, naši sa jej venujú, nemá nedostatok pozornosti, lásky, záujmu a pod.

Myslíte si, že to tak môže byť? že chce zvýšenou teplotou získať pozornosť? Alebo sa jej nechce nič robiť, chce jednoducho leňošiť a jedinou "záchranou" je zvýšená teplota? Naši sa o ňu boja, znepokojuje ich to, chodia s ňou po doktoroch, šetria ju.

Myslíte si, že to môže byť psychického pôvodu, že si dokáže vyvolať potrebu mať zvýšenú teplotu, aby na seba upútala? Sestra je veľmi citlivá, je veľmi pozorná k ostatným ľuďom, keď niekoho niečo trápi, tak to prežíva s ním.

Vidím, že to trápi aj rodičov, nevedia jej pomôcť, sú však "stará škola" a keby som im navrhla osobnú návštevu psyhológa, tak by ma tam samú poslali, asi to poznáte.

Preto Vás prosím o názor, ja momentálne neviem, čo by som pre ňu mohla viacej urobiť. Ďakujem

Dobry den kedy sa dievca stane zenou?? Je to ta magicka hranica osemnast roko?? ja mam sedemnast a citim sa este ako dieta -teenager a nie ako zena .. Apochybujem ze sa to do osemnastky zmeni?? je to normalne??

Dobrý deň,chcela by som sa opýtať,mám dcéru ktorú som od plienok odnaučila vo veku 15tich mesiacov,s tým že ešte občas spravila mokré koleso na gaťkách,no má s tým problém doteraz.Má tri roky a ide do škôlky,niekedy má aj tri krát denne takéto gaťky.Cikávať chodí vždy zásadne na poslednú chvíľu.Staršia dcéra bola taká istá a mňa by zaujímalo v čom je problém,či je to výchovou alebo sú deti v tomto veku proste také,lebo mám kamarátky ktoré majú deti a odkedy sa od plienok odučili nemajú s týmto problém.Staršia dcéra mala s týmto problém do veku štyroch rokov,resp.do druhej triedy v škôlke.Mladšiu aj napomeniem,že si musí dávať pozor,ale bezvýsledne...Mohlo to byť spôsobené aj prebalovaním v nižšom veku?Ďakujem