neviem ako dalej

Som mamou dvoch chalanov. 1 a 3 rocnych, mladsieho v pohode zvladam, ale starsi mi robi vrasky .... Nedokazem sa ovladat a uz neviem ako dalej. Asi 10x mu vravim,nech napr. prestane hadzat hracky, neprestane a potom sa k nemu prida aj mladsi. A mna ide vystrelit na mesiac, vrieskam ako nepricetna, vzdy ho schmatnem za ruku, az sa sama seba desim. A samozrejme to konci bitkou.Vidim,ze je vystraseny a nechape, co sa deje,ja si slubim,ze na dalsi den k nemu bude mila a trpezlivejsia. A znovu, nerozumiem si, nechcem byt taka, nenavidim sa za to. Ani vlastne neviem, ci tato otazka smeruje spravnym smerom. Ak mate cas, prosim poradte, co mam so sebou robit? Vcera som mala pocit,ze od nich musim utiect, niekam daleko a nemat ich uz nikdy pri sebe. Je toto normalne? Asi nie a ja sa za to nenavidim. Nemozem sa zverit ani manzelovi, lebo sa hambim. Hambim sa za to,ze to vsetko nezvladam, deti, domacnost, seba. Dakujem.

Dobry den, poprosila by som vas o radu lebo uz neviem ako dalej. Synček ma 3,5 roka,chodi do skôlky uz. Plienky uz nema,ani na noc, skôlka nam vlastne pomohla aj co sa týka plienok aj cumlika,ale len v skôlke. Akonahle prisiel domov tak ho mal stale. Nepomohlo ani to ked sme povedali ze deticky v skôlke uz nenosia cumlik. Teraz sme v stave kedy cumlik nemusi mat v skôlke, niekedy ani ked pride domov si na neho nespomenie,ale niekedy ho ma cele poobedie. Poradili by ste mi ako sa ho zbavit? Robime v niecom chybu? Uz mi skusali ine mamicky poradit ze ho ma niekomu darovat,nejakemu babätku alebo mikulasovi,ale u nas to nefunguje, lebo on ho dat nechce. A ked mu ho jednoducho nedam spusti taky plac, ze z placu aj vracat zacne. Ma mladsiu sestricku ktora ma 2 roky a ona tiez nosi cumlik, mozno aj preto sa ho nechce vzdat. Poradite mi?

Dobrý deň,
obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc, lebo už skutočne neviem ako ďalej...Mám jediného 5 ročného synčeka (vytúžené dieťa-druhé žiaľ nemôžme mať)...Je veľmi šikovný na svoj vek sám sa naučil čítať tlačené písmenká, počítať do 1000, odčítavať a sčítavať...Náš problém však spočíva v jeho neustálom používaní slova "piča"(ospravedlňujem sa za vulgarizmus ale inak Vám to vysvetliť nedokážem) a jeho neustálom skloňovaní. Niekedy už mám pocit, že toto slovo syn už použije aj namiesto pozdravu.Proste hrá sa s hračkami, osloví ho napr. manžel s tým, že nebuď bosí a obuj si papučky načo mu syn povie "pičiarsky otec"...a nie je to len pri nejakých príkazoch či zákazoch...S nadávkami začal cca pred 2 mesiacmi keď po 6 mesiacoch opäť nastúpil do škôlky kde mal prerušenú dochádzku (bola som doma ja na dlhodobej PN a do škôlky ho nemal kto nosiť)....Prosím poraďte mi ako ďalej inak s ním problémy nie sú...rád sa ku mne túli...tvdí, že som jeho najlepšia kamarátka a vzápätí mi vulgárne nadáva...

Dobrý deň, prosím Vás o radu. Moje 5 ročné dieťa jedlo v poriadku všetky jedlá, kým nenastúpilo do materskej školy. Tam začali prvé problémy, vraj mu tam nechutí, učiteľky ho nútia a pod. Podotýkam, že keby ho nenútili tak by nezjedol nič. Polievky nechce vôbec, druhé ma len asi 2 druhy jedál, ktoré je bez problémov. Chlieb, pomazánky, vianočku papá, tekutín vypije tiež dosť. Ovocie spapá a má veľmi rád, sladkosti v norme. Z jedenia má hovovú traumu, kvôli tomu ráno plače že nechce do škôlky. Poobede zase naňho čakáme, že on sa chce ešte v škôlke pohrať. (už nebude žiadne jedlo). Doma s jedlom to isté, keď urobíme napr. cestoviny alebo hocičo iné čo nepatrí do týchto jeho obľúbených jedál tak to dokáže papať hodinu. Skúsili sme aby to jedol nasilu, skúsili sme nechať ho vyhladovať - dokázal celý deň nejesť (nedostal nič iné). Už naozaj neviem ako ďalej, najhoršie, že má naozaj psychickú traumu ísť kvôli tomu do škôlky, doma pri jedle stále plače, že to nechce a chce vedieť čo v tom je. Jeho váha a výška sú v poriadku. Raz zažil virózu - vracanie. Odvtedy sa vracania veľmi bojí, vždy keď je chorý, pýta sa či nebude vracať a pod. Hovorí, že v škôlke ho z toho jedla napína a tiež pri ňom plače. Podotýkam, že keď pri tom jedle sedí hodinu, poplače, ale nakoniec zje. Pokiaľ ho niekto kŕmi (nerobíme len sme to skúsili, aby ochutnal, že ak si dá všetky ingrediencie spolu je to chutné) tak to jedlo má zjedené bez plaču a problémov. Poraďte mi prosím, ako tomu predísť a papať normálne.

Dobry den,pred par tyzdnami ste nam velmi dobre poradili s problemami so spankom,zato vam dakujem a preto sa opat na vas obraciam s prosbou o radu pri cisteni zubkov. Moj syn ma 17mesiacov a nechce si dat umyt zubky. Tym myslim,ze on ani neotvori usta.pri prvych zubkoch som mu dala do rucicky kefku,aby sa oboznamil,ale vzdy len spapal pastu a viac usta neotvoril. Zubky este nema vsetky,aj dnes ked vidi,ze berem kefku a pastu on sa tesi,ale rychlo olizne pastu a viac sa mu do ust nedostanem.Skusila som aj na silu,ale to bol krik a trosku mu aj krvicka tiekla,tak teraz neviem ako dalej,uz si umyvame zubky vsetci traja aj s tatinom,aby sme ho motivovali ze aj my si umyvame,ale ani to nezabera. Trva to uz niekolko mesiacov a on na tych zubkoch-prednych ma uz povlak a toho sa obavam,velmi mi zalezi natom,aby mal pekne zubky.prosim o radu ako postupovat.

Dobrý deň.

Mám na vás viac otázok. Mám dve dcérky. Jedna oslávila teraz tri roky a druhá má 1,5 roka.
Obe teraz dosť medzi sebou bojujú, robia si zle, ale obe odvrávajú keď ich napomeniem, nepočúvajú ma a ja som už dosť z toho unavená. Mladšia sa stále vyzlieka a keď ju chytím (uteká predo mnou), že ju oblečiem, tak sa začne rozčuľovať, reve a hádže sa o zem. Neviem ako mám postupovať, nechcem ju nechať behať holú po byte, aj keď máme teplo.
Ďalšia vec čo ma trápi, je že tá staršia sa začala pocikávať. Bola naučená cez deň bez plienky a potom aj cez obedňajší spánok. No a ako sa ochladilo, tak sme museli dať plienky aj cez obedňajší spánok. Teraz cca 1-2 týždne do zadu sa to zhoršilo. Pred tým ako ideme preč z domu, alebou od mojich rodičov, tak ju dám na záchod, ona sa tam vyciká, ale kým dôjdeme domov, tak je celá pocikaná. Aj cez deň ju stále prezliekam a už neviem ako ďalej. Teraz od pondelka nastúpi do škôlky a neviem, či jej mám dávať plienky, alebo ako mám postupovať. Keď sa jej opýtam, či chce plienku tak razantne odmieta. Na noc máme stále plienku, lebo ešte nemala ani jednu noc suchú.
Ďakujem za odpoveď