prosím o radu

Dobrý deň.

Mám na vás viac otázok. Mám dve dcérky. Jedna oslávila teraz tri roky a druhá má 1,5 roka.
Obe teraz dosť medzi sebou bojujú, robia si zle, ale obe odvrávajú keď ich napomeniem, nepočúvajú ma a ja som už dosť z toho unavená. Mladšia sa stále vyzlieka a keď ju chytím (uteká predo mnou), že ju oblečiem, tak sa začne rozčuľovať, reve a hádže sa o zem. Neviem ako mám postupovať, nechcem ju nechať behať holú po byte, aj keď máme teplo.
Ďalšia vec čo ma trápi, je že tá staršia sa začala pocikávať. Bola naučená cez deň bez plienky a potom aj cez obedňajší spánok. No a ako sa ochladilo, tak sme museli dať plienky aj cez obedňajší spánok. Teraz cca 1-2 týždne do zadu sa to zhoršilo. Pred tým ako ideme preč z domu, alebou od mojich rodičov, tak ju dám na záchod, ona sa tam vyciká, ale kým dôjdeme domov, tak je celá pocikaná. Aj cez deň ju stále prezliekam a už neviem ako ďalej. Teraz od pondelka nastúpi do škôlky a neviem, či jej mám dávať plienky, alebo ako mám postupovať. Keď sa jej opýtam, či chce plienku tak razantne odmieta. Na noc máme stále plienku, lebo ešte nemala ani jednu noc suchú.
Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň , moc by som vás prosila o radu . Len tak v skratke rozpoviem môj príbeh aby ste lepšie vedeli čo a ako.Som vydatá , manžel od nás odyšiel , ja už 15 rokov trpím a aj sa liečim na úzkostné stavy.Mám dve deti , chlapec má 18 rokov dievča 7 rokov.Keď som otehotnela s malou musela som vysadiť antidepresíva, malá ma od narodenia občasne predstavy že po nej lezu muchy alebo vydí hady.Od narodenia trpí atopickým ekzémom , potravinovou alergiou , vonkajšou alergiou a astmou.Manžel od nás odyšiel pred pol rokom.Už rok to u nás nefungovalo.Vždy keď išiel na pár dní preč tak malej povedal že sa vráti že ide len za kamarátom.Mala je na neho moc naviazaná.Keď odyšiel navždy tak malej nič nepovedal,len odyšiel.Mala ho mesiac vyčakavala pred dverami,neustále hovorila že ju by tatinko neopustil.Nepovedala som jej že sa už nevráti , nemala som to srdce.Myslela som že časom to prejde a bude to lepšie ale mýlila som sa.Momentálne sa mi za posledný mesiac zhoršila v škole,nedokáže sa sústrediť a učiť.Za jeden týždeň mala dve poznámky a koncoročne testy všetky zle,pritom je len prváčka.Syna sa stále vypytuje kedy sa jej tatinko vráti a len nech jej nehovorí že sa už nikdy nevráti,kreslí mu neustále obrázky a pomaly denno denne hovorí že jej chýba a keby ju vidí aka je už veľká a plače pri tom.Je toho veľmi veľa,jedným slovom povedané je to pre ňu veľka bolesť pri ktorej sa jej horší aj astma.Moc by som vás chcela poprosiť o radu čo mám spraviť aby sa už toľko netrápila a ako jej mám povedať že už navždy zostaneme sami bez tata.Som úplne bezradná , moc vás prosím o radu.ďakujem vám veľmi pekne a prajem príjemný deň.

Dobrý večer,
mám 5 ročnú dcérku, ktorá nevyslovuje správne samohlásku "r" - račkuje. Vzala si vzor so mňa, kedže ja mám tiež túto rečovú chybu. Ostatní v rodine - otec, starí rodičia vyslovujú správne. Začali sme chodiť do logopedickej ambulancie.
Môj problém je v tom, že v ambulancii sa snaži a ide jej cvičenie, ale doma robi všetko možné len nie aby sa sustredila na cvicenie. Samozrejme uz mi aj praskli nervy a dostala na zadok. Takýmto spôsobom to vsak riešiť nechcem, nakolko si myslim, ze ju musim zaujat inym spôsobom, ale uz naozaj neviem ako.
Prosím o radu.
Dakujem

Dobrý deň,
Veľmi by som Vás týmto chcela poprosiť o radu: mám 7a pol ročného syna. Je to zlaté, milé , dobré dieťa, v škole ho pokladajú za najlepšieho v triede, má samé jednotky. Je nekonfliktný typ. Problém je v tom, že podľa môjho názoru si veľmi neverí, hlavne v kolektíve detí. Do hier sa zapája, spolupracuje, len občas sa stáva, že ostane sedieť bokom a premýšľa nad inými vecami. Zdôveril sa mi, že veľmi často myslí na zlé veci, ktoré počul alebo videl v TV, ktoré sa stali niekde vo svete, má strach, aby sa jemu alebo niekomu z blízkých čosi nestalo, je na mňa veľmi citovo naviazaný. V škole nemá s nikým žiadny problém, som sa o tom informovala, navštevuje súkromnú základnú školu. Aj keď na druhú stranu, do školy rád chodí, vždy sa tam teší, nikdy neprotestuje, keď tam má ísť. Vidím na ňom, že sa dosť trápi, keď mu poviem, že nech nemyslí na niečo zlé , tak povie, že to sa nedá, že on chce myslieť na pekné spomienky a tešiť sa z pekných vecí a zážitkov, ale nejde mu to, že má v hlavičke hrozný zmätok.
Chcem podotknúť, že sme ucelená rodina, nebijeme ho (nikdy), keď sa aj vyskytne nejaký problém, vždy sa snažíme o tom v kľude porozprávať, sme finančne dobre zabezpečení, takže po materiálnej stránke mu nič nechýba, pracovne nie som maximálne vyťažená, takže sa mu snažím maximálne venovať. Často chodíme na výlety, dovolenky, cestujeme, čo ho nesmierne baví, rád fotografuje, hrá šach a společenské hry, hráva futbal, golf.S deťmi je v kontakte aj mimo školy, rád sa hrá. Keď má takého „smutné obdobie“, málo je, sťažuje sa na bolesť hlavy a bruška.
Veľmi pekne Vás týmto prosím o radu, prípadne o nejake odporúčania, ako to riešiť. Srdečná vďaka.

Dobry den, prosim Vas o radu ako pomoct synovi kamaratke. Jej syn chodi do prvej triedy, uci sa dobre, je sice moc zivy, sem tam neposlusny a taky rojko ,ale raz za cas sa mu vracaju take stavy, ze si bucha do hrude pastami a vydava pritom zvuky. Ked ho vidia iny ludia, vyzera to smiesne, ale mne sa zda, ze je to psychickeho povodu. Nieco nemoze byt v poriadku. Jeho rodicia s tym nechcu nic robit, ze vsak to vzdy prejde po case. Ale mne sa zda, ze nejake to vysetrenie by potreboval, lebo sa mu budu vsetci posmievat a to by mohlo zhorsit jeho stav. Prosim o radu. Dakujem

Dobrý deň, pani Kašáková.

Veľmi pekne Vás prosím o radu. Mám 7 ročnú dcérku, v sept. nastúpila do 1.triedy ZŠ. Dcérka je krásne dievčatko, ukecané, ale aj citlivé a náladové. Náš problém spočíva v tom, že pani učiteľky sa sťažujú, že je zvláštna a drzá. Nedáva si pozor na jazyk, dnes sa napr.stalo, že bola dcérka prvýkrát na počítačovom krúžku, ktorý vedie iná pani učiteľka (nie ich triedna). Dcére sa pravdepodobne niečo nepáčilo, bola nervózna a údajne drgla naschvál do počítača a ten sa následne vypol. Keď k nej p.učiteľka prišla a povedala jej, že musí dávať väčší pozor, lebo počítače sú drahé a ak by ho rozbila, maminka by musela platiť. Na to jej dcéra odvrkla,citujem: "a vy budete potom musieť kupovať veniec, lebo my zomrieme" (myslela tým asi,že nebudeme mať peniaze na jedlo, nakoľko jej dosť často opakujem, že na jej výmysly nemáme peniaze). Doma sa dcéra vyjadrila, že sa jej nepáčilo veľké znamienko, ktoré má pani učiteľka na tvári. So svojou triednou p.uč. vychádza dcéra dobre, rešpektuje ju a táto sťažnosti nemá. Viem ale, že dcéra je výbušná a náladová, stačí úplná drobnosť a dokáže byť neznesiteľná ku komukoľvek, nezáleží na tom, či je to dieťa alebo dospelý. S ignoráciou okolia tiež nemá problém..... V škôlke na ňu nikdy sťažnosť nebola..... S manželom spolu nežijeme tri roky ale deti si sporadicky bráva (máme túto dcérku 7 ročnú a syna- jej bračeka 4,5 ročného). Problémy v správaní nastali asi niekedy v čase, keď som sa zoznámila so svojim terajším priateľom, kvoli dcére sme sa prednedávnom rozišli (iniciátorom rozchodu som bola ja, nakoľko sa domnievam, že na dcéru jeho prítomnosť veľmi zle vplýva a veľa sme sa kvoli nej hádali (priateľ sa od začiatku snažil byť autoritou a dcéru zlomiť, ale nikam to neviedlo- len k ďalšiemu rozchodu)), ale narodil sa nám tiež syn, ktorý má 5 momentálne mesiacov. Ja som nadmieru vyčerpaná, trpím depresiami, som na všetko sama. Myslím si,že na dcéru doliehajú všetky tieto skutočnosti. Prosím Vás o radu, ako toto dcérine správanie riešiť, či navštíviť psychológa a ak áno, akým spôsobom jej môže pomôcť. Veľmi pekne Vám vopred ďakujem!
Petra