žiarlivosť

Dobrý deň,
mám 18 mesačného syna. Dojčila som ho 17 mesiacov a ešte nebol chorý. Teraz začína hovoriť, je veľmi šikovný, pozná veľa slov a veľa riekaniek a básničiek. Veĺa mu spievame.
Náš problém spočíva v tom, že minulý týždeň sme dvakrát mali návštevu s deťmi v jeho veku. Predtým než prišla návšteva som synovi povedala, že príde chlapček a že sa budú hrať, ale on na to povedal NIE, a povedal, aby ostali NA MIESTE (aby neprisli). Samozrejme prišli a hneď ako vkročli do jeho izby malý začal plakať, a keď sa dotkli jeho hračiek začal nekontrolovatelne plakať, nič sa s ním nedalo robiť. Aj vtedy plakal, keď sa malý chcel hrať s takou hračkou, čo si on normálne ani nevšíma. Cítila som sa veľmi trápne, lebo inak je veľmi múdry a správa sa dobre. Ale teraz som sa až hanbila. Riešili sme to tak, že jeho otec ho zobral do kuchyne, on tam plakal, kým náš malý hosť, jeho mama a ja sme boli v izbičke a hrali sme sa.Keď prestal plakať, asi po polhodine, prišli, a sadol si ku mne, prezeral si knižku a už bolo ako-tak dobre. Potom, keď odišla návšteva, jednoduchými slovami som mu povedala čo sa stalo, a že takéto správanie nie je pekné.
Nechápem, prečo sa tak správa a neviem, ako by sme to mohli riešiť. Napadlo ma, že tak, že k nám budú chodiť pravideľne, aby si syn zvykol, ale nemyslím, že by to niekto vydržal (ani ja by som na také miesto nerada chodila).
Čo je zaujímavé, že od septembra chodíme do materského centra asi raz za týždeň, a tam sa správa dobre, nežiarli na ostatné deti, ale myslím si, že preto, lebo tam ani jedna hračka nie je jeho.
Prosím Vás, poraďte mi, prejde to? A kedy? Moja mama hovorila, že ja som sa tak nikdy nesprávala, no ja som mala 3 bratrancov v približne mojom veku a mladšiu sestru. On je náš prvorodený, a má 5ročného bratranca, ktorý na neho veľmi žiarli. A aj manžel hovoril, že keď bol malý, nemal rád návštevy, a dodnes nie je veľmi spoločenský. Je to niečo, čo je geneticy dané, alebo dá sa tu pomôcť výchovou?

Dobrý večer. Moja 5-ročná dcérka veľmi často močí. Až 23x za deň. V noci len 1x, alebo vôbec, nepomočuje sa. Tento stav trvá asi 1 mesiac. Podľa urológa je to na 90% psychického pôvodu. Dostala liek Mictonette na upokojenie močového mechúra a o 3 týždne kontrola. Neviem, kde hľadať príčinu tohto stavu. Do škôlky chodí celkom rada, tanečnú zbožňuje. Pred polrokom sa jej narodil braček. Najprv chcela sestričku, ale bračeka miluje podľa jej slov "najviac zo všetkých". Predtým som sa jej venovala na 100%, možno až priveľmi. Teraz je tu bábo, ale i tak sa snažím zapájať ju a venovať jej každú voľnú chvíľu na úkor všetkého ostatného. Navonok nežiarli , ale možno je to skrytá žiarlivosť v srdiečku. S manželom nevieme, ako sa k nej správať. Má on s ňou podnikať nejaké aktivity bezo mňa a bez syna (aby mala pocit,že je tu len pre ňu), alebo všetci spolu? Alebo ona len so mnou (i keď neviem, čo so synom, keď stále dojčím)???Manžel je totiž veľa času v práci, a tak sú obe deti so mnou a okolo malého je dosť práce a na dcérku tak zostáva menej času. Pritom jej veľmi často opakujeme, ako ju ľúbime. Prosím Vás, poraďte ako sa zbaviť tohto cikacieho problému, lebo v tejto situácii je ťažké aj niečo podniknúť, keď sme pripútaní k záchodu. Inak dcérka je veľmi inteligentná- spája písmená do slov, sčítava a odčítava, hrá šach. S manželom sme obaja učitelia, tak sme sa jej naplno venovali. Možno sme to až prehnali?! Ďakujem za odpoveď. Daniela

7 rokov som žila s dcérou a mojou starou matkou po rozvode sama. Teraz mám priateľa, ale dcéra pred ním uteká a ignoruje ho, mňa tiež nepočúva a nerešpektuje. Ked si vymyslíme spoločný program, ona nikam nechce s nami ísť. Moja dcéra rešpektuje len moju starú matku, ktorá ma pred ňou neustále len zhadzuje. mala by jej vysvetliť, že dieťa má v prvom rade poslúchať rodičov. Neviem, ako si mám s týmto poradiť.

Dobry den. Mam 6 rocnu dceru, ktorej sa za posledny rok velmi casto robia afty. Imunitu ma v poriadku a berie aj probiotika a vitamini. Od mala je velmi citliva a bojazliva. Boji sa hlavne novych veci a lekarov. Ked sa nam narodila druha dcera pred 20 mesiacmi, tak to brala celkom v pohode, tesila sa na nu. Ale v poslednej dobe na nu velmi ziarli a tak je doma obcas viac nervozity a stresu. Je mozne, ze afty ma prave z tohto stresu a z novych veci, ktore vie ze pridu, ako je napr. nastup do skoly, planovana dovolenka a pod.? Ak je to jedna z moznych pricin tvorbi aftov, ako sa to da liecit? Za odpoved vopred dakujem.

Dobry den, rada by som vas poziadala o radu. Mam syna, ktory mal 2 roky a narodili sa nam dvojicky. Bojujeme so ziarlivostou starsieho dietata. Uz v tehotenstve sme ho pripravovali na prichod babatiek, velmi sa tesil, ked prisli, neustale ich pusinkoval a mal ich velmi rad. No teraz, dva mesiace po porode zacal za kazdu drobnost plakat a vynucovat si pozornost. No a co je horsie, zacal sa znovu pocikavat a pokakavat do plienky, i ked v decembri mu to uz pekne islo s zacal nam hovorit o svojich potrebach. Mam pocit, ze sme nabrali spätny chod vo vyvoji. Neviem ako sa mam k nemu chovat, nepomahaju ani kriky, ani trpezlive vysvetlovanie. Mam z toho obavy aj kvoli tomu, ze sme ho chceli zapisat do skolky. Este by som rada podotkla, ze sa snazim zapajat ho napr. do kojenia, ale stretavam sa u neho s neochotou. Prosim, ak mate nejake dobre rady, dajte mi vediet. Dakujem.

Pekný večer prajem pani doktorka, chcela by som Vás poprosiť o radu. Máme doma 3ročnú dcérku Kristínku, ktorá je od narodenia našej druhej dcérky Ivanky, (Ivka má teraz pol roka) dosť neposlušná. zrejme to bude aj žiarlivosť.
druhá vec je že ma nepočúva vôbec čo jej kážem urobiť a už keď na niekoľký krát nereaguje tak na ňu pokričím a až potom poslúchne. Ja už nechcem na ňu kričať, ale ma tak vyprovokuje niekedy že to nezvládnem a kričím. Ale ide o to, že začala kašľať aj po chorobe a mám podozrenie na psychogénny kašeľ, začala si obhrýzať aj nechty (to sa naučila od sesternice ) a robí to neustále, aj keď sa ide hrať hneď si nájde chvílku aby si ich ohrýzala alebo sa schová pod stôl. neviem ako mám na to všetko reagovať, ako ju nabudiť aby ma počúvala a prestala si ohrýzať nechty a hlavne kašľať. Keď sa jej opýtame prečo kašle tak povie že nevie.je šikovná na svoj vek, keď mam chvilku čas tak sa jej venujem, nechám všetko tak a hráme sa spolu ale neviem čo by som ešte mohla urobiť. Som z toho zúfala.
Prosím poraďte mi čo mám robiť, viem že musíme hlavne začať u seba spolu s manželom ale ako???
Dakujem za odpoveď.
Andrea