Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť, či by ste mi vedeli poradiť niekoľko dobrých kníh venovaných výchove? Mám záľubu v čítaní a je to na materskej dovolenke môj jediný relax. Chcem spojiť príjemné z užitočným, pokiaľ ležím pri dcérke. Inak mi nespí, musím jej cez deň robiť "svedka". Dočítala som teraz jeden titul, veľmi ma to zaujalo, preto by som chcela viacej kníh s touto témou prečítať.
Ďakujem vopred veľmi pekne.
Skúste napríklad
Cloud, Townsend- Deti a hranice (Návrat domu, Praha 1999) alebo
Rogge - Rodiče určují hranice (Portál, Praha 2004) alebo
Dreikurs R., Grey. L.: „Logické dôsledky“. Psychoprof Artus, 1997.
Za nahliadnutie stoja určite aj mnohé ďalšie.
Potrebovala by som poradiť a pomôcť ako sa mám správne venovať svojmu 1,5 ročnému synčekovi, ktorý patrí medzi hyperaktívne deti. Jeho detská lekárka mi vždy povie, že sa mu musím viac venovať a niečim ho zaujať. Lenže ja a manžel sme už v koncoch, lebo venujem sa mu celý deň, hračky ho bavia tak 3 min. aj to je veľa, knihy detto a farbičky sú len na rozhadzovanie. Dávam ho do jasličiek, tam je veľmi vraj veľmi zlatý, upratuje hračky, pekne je a hrá sa. My doma také nepoznáme, jedenie je pre nás nočná mora. On je veľmi šikovný a múdry to na ňom vidieť, lenže ako správne ho máme motivovať a venovať sa mu, keď doma ho nič nebaví. Vonku s ním chodím stále, pokiaľ neprší, ale to viac pobehuje ako sa hojda a šmýka na šmýkalke.
Deti v tomto veku potrebujú hlavne veľa pohybu. Mnohé z aktivít by preto mali byť zamerané na pohyb a zároveň by dieťa pri pohybe malo mať čo najmenej "organizovanosti" a čo najviac možností skúšať a hýbať sa tak, ako je mu to najprirodzenejšie. Je celkom samozrejmé, že by to malo byť v bezpečnom rámci, rodič by mu mal "dávať záchranu", posúdiť, či je to aktivita vhodná pre dieťa v tom veku a s tými schopnosťami atď.
Aktivity cielene zamerané na rozvoj určitých zručností, ktoré súvisia s jemnejšími pohybmi, sú zatiaľ trochu predčasné, no deti ich môžu skúšať; zvyčajne ale pri nich pre ich náročnosť nevydržia dlhšie ako pár minút. Vhodnejšie sú aktivity, ktoré dieťa môže robiť celým telom, alebo takmer celým - maľovanie celými dlaňami, prstami, hrubými štetcami na veľké formáty papierov, trhanie papierov namiesto strihania atď.
Dobry den pani Mgr.Ing. Kašáková,
ako som uz uviedol v predmete spravy pisem Vam ohladom nasho 13.mesacneho drobca. Sice mu hyperaktivita nebola diagnostikovana priamo od nejakeho doktora, ale nam tak niekedy pripada. Hlavne ked lezime o 9:00 vecer v posteli a nas maly Benjaminko poskakuje v postielke ako by sa prave zobudil. Uz od malicka bol velmi aktivny. V 6.mesiaci sa zacal stavat na nohy a v 8.uz chodil. Neustale ma potrebu nieco skumat, badat a vymyslat. Specialne tie veci, ktore nemoze. Jedina vec, ktora ho na chvilu ukludni a moze sa aspon v klude najest su jeho oblubene kreslene videoklipy. Neexistuje u neho prechodna nalada. Bud sa smeje, alebo place. Nepocuva na nase upozornenia, ze nieco nemoze, aj ked podla mojho nazoru to vie. Skusame ho ucit, aby uz pomalicky sam jedol, ale povacsine jedlo skonci vsade naokolo len nie v jeho puse. A o nocniku sa nam zatial moze len snivat :) Je mi jasne, ze je v podstate taky isty ako ostatne deti len ma trosku viac energie a chute vymyslat. Napriek tomu sme velmi stastny, ze ho mame. Je krasny a hlavne zdravy. Len mam niekedy problem ako ho usmernit, ako ukazat spravnu cestu. Nechcem to riesit len striktnou cestou zakazov a kriku, aj ked niekedy sa tomu zrejme nevyhnem.Chcem vas preto poprosit o radu a kedze mi je jasne ze to nieje otazka, ktora sa da zodpovedat v jednej sprave, popripade aj o typ na nejaku odbornu literaturu ktora sa zaobera touto temou.
Vopred dakujem.
Peter
Váš syn je ešte maličký a usmerňovanie funguje viac na telesnej rovine, než na slovnej. To znamená, že ak chcete, aby niečo nechal tak, je lepšie to odložiť z jeho dosahu, ak niekam nemá vyliezať, treba mu zamedziť prístup a podobne. Krik vám v zásade nepomôže v takých bežných situáciách a sám o sebe.
Teda ak mu beriete vec, ktorú si zobral a ktorú mať nesmie, vždy mu povedzte jednoslovný pokyn - nono, nesmieš - a malo by to byť aj povedané prísnejším hlasom, no nie s krikom...
Knihy o výchove a prístupe k deťom, ktoré sa mne páčia, sú od Jana-Uwe Roggeho.
Dobrý večer, chcem sa spýtať, čo robíme nesprávne, ak sa náš 2,5 ročný syn nevie (nechce) sám zahrať. Najradšej len pozerá rozprávky na DVD. Volám ho do jeho izbičky hrať sa, hovorím mu ako za ním jeho hračky plačú, nechce ísť. Keď sa s ním hrajem, za chvíľu mi zničí napr. vežu z kociek a ide si po inú hračku, ale ani s tou sa nevydrží hrať dlhšie ako minútu. Stále hovorí: Ty sa hraj! A on sa pozerá a potom sa na chvíľu pridá a zasa odíde. Alebo povie, že ho to nebaví. Ja mu nechcem stále vymýšľať ako sa má hrať. Čítala som, že to by nebolo správne, nenaučil by sa sám hrať. Nemá žiadnu trpezlivosť, hneď sa rozčúli, ak sa mu niečo nedarí.Kresliť ešte nevie, strihá si, nalepuje, číta knihy, ale len chvíľočku, hneď niečo vyvedie, zničí, odbehne... V marci sa mu narodila sestrička, tak možno to bola pre neho veľká zmena, ale zdá sa mi, že už to prekonal. Najradšej je, keď som pri ňom, stále ma volá, aby som s ním pozerala rozprávky, čítala mu, ... Ale nie vždy sa to dá, nemám len jeho. Dávali sme ho aj do škôlky, ale bol často chorý, tak už ho nedávame. Ale nechcel tam chodiť, nemá akosi rád iné deti. Je na mňa dosť naviazaný už od narodenia, aj mladšia dcéra.Manžel sa mu venuje, rád sa s ním jaší. Len ja by som bola radšej, keby sa hral aj sám, keď ja na neho nemám vždy čas.
Niektoré deti sú také - nevedia, čo majú robiť, keď s nimi nie je niekto iný, potrebujú stále spoločnosť a niekoho do partie. Pre rodiča - teda pre vás je to náročné, najmä akmáte na starosti aj ďalšie dieťa. Je to rozhodne náročné zadeliť si čas tak, aby bolo postarané o obe deti.
Mimochodom, kreslenie sa neobjaví naraz - treba nechať dieťa, aby "čarbalo" odkedy udrží ceruzu a aby si tým precvičovalo svaly na ruke či oboch rukách. Spočiatku je dôležité, aby dieťa malo veľkú plochu a mohlo robiť naozaj veľké pohyby celou pažou. Dôležité tiež je, aby ceruzky alebo fixy, s ktorými kreslí, boli dobre viditeľné, aby dobre videlo "výsledok svojej práce". Kreslenie môžete kombinovať s otlačkami (zemiakové pečiatky, kúpené pečiatky...), s otláčaním nafarbených prstov, s nalepovaním vystrihnutých alebo poobtŕhaných obrázkov a podobne.
A skúste aj rozprávky na počúvanie nahraté na cédečku. Prípadne rozprávanie príbehov, ktoré vy samy dvaja vyskladáte - jeden povie jednu dve vety a druhý pokračuje a striedajú sa, až kým rozprávka neskončí.
Dobrý večer som mamičkou dvoch deti, dcérka ma 3 roky a chlapček 21 mesiacov. Dcérka je veľmi šikovná a bystrá do škôlky nechodí. No môj problém spočíva v tom, že keď sa spolu hráme "diriguje " našu hru. Chce aby som povedala to čo ona chce, chce aby som akože plakala (bábika plače), chce aby som napodobňovala jej nevhodné správanie ako vzdor, hnevanie sa: Je to správne? Mám ju nechať celkom riadiť našu hru? Je vhodné napodobňovať detský vzdor? Keď to robím s hračkou, obe deti sedia takmer nedýchajú. Keď im poviem že aj oní sa takto nevhodne správajú, ostanú prekvapení. Poradte mi ako správne viesť detskú hru, prípadne mi môžte odporučiť aj knižnú publikáciu ktorá sa zaoberá touto témou. Ďakujem
Pokojne nechajte vašu dcéru, aby hru režírovala. Deti v hre obvykle a často vyjadrujú to, čo je pre ne dôležité a prehrávajú si to, experimentujú s tým, vyrovnávajú sa s tým.
Knihy o deťoch nájdete bežne v kníhkupectvách, či už sa týkajú výchovy alebo rozvoja tvorivosti či hier. Mnohé sú podnetné a zaujímavé. Stačí si len vybrať. Nájdete ich zvyčajne v oddelení psychologickej literatúry, najmä Grada vydáva všeličo dobré.
Dobry den, pani doktorka.
Mam 18 mesacneho syna. Nas "problem" spociva v tom, ze maleho vobec nezaujimaju detske knihy a akekolvek "vzdelavanie sa". Myslim tym, ze ked si vezmeme knihu a ukazujem mu v nej zvieratka (zretelne pomenuvam), vydavam zvuky ako prislusne zvieratko, jeho to vobec nezaujima, len rychlo otoci par stranok, hodi knizku a uteka prec. Pri knihe vydrzi asi tak 15 sekund a to neprehanam. Ked chcem aby mi v knihe ukazal psika, macicku, vtacika...on tieto veci jednoducho neovlada. Tak isto je to s ukazovanim auticka, ocko, usko a podobne. Nevyzadujem od neho aby to povedal, ale vediet ukazat by asi uz v jeho veku mohol...
Inak je velmi zivy, chvilku neposedi. Rozprava zatial len par slov, ale to ma zatial netrapi.
Myslite, ze su v jeho veku tento nezaujem a "nevedomosti" normalne? Ako by som ho mala jemne a nenasilne zaujat a nieco naucit?
Dakujem pekne za radu.
Nenúťte ho, ak nemá záujem sa baviť s knižkami. Svet sa dá spoznávať aj priamo. Môžete ho učiť ukazovať, kde má očko on sám alebo maminka, môžete sa priamo hrať na psíkov alebo iné zvieratká a štekať alebo vydávať zvuky, aké vydávajú, pohybovať sa ako ony a podobne. Zrejme mu pozeranie sa na obrázky neprináša to, čo ho teší a zaujíma jeho "cesty poznania" sú možno skôr cez pohyb, zážitok, vzťahy...
