Záchvaty zúrivosti

Dobrý deň. Môj dvojročný syn začal mať akési záchvaty zúrivosti, zlosti. Ani neviem, či tie výrazy sedia. Keď niečo nieje ako chce, začne dupkať, skákať, prípadne sa mi aj jedna ujde. Ale beriem to ako obdobie vzdoru a myslím, že to zvládame. Aj keď ma občas mrzí, keď sa namiesto pozdravu s kamarátom, naňho zaženie, alebu mu capne. Problém vidím v inom. Asi pred mesiacom sa malý v noci dožadoval mliečka. Pár krát som mu ho aj dala, ale nechcela som aby si na to zvykal a tak som mu ho raz odmietla dať. Začal plakať, kopať nohami, zvíjať sa a hádzať sa v postielke. Keď som ho vzala na ruky, bolo to ešte horšie. Takmer som ho neudržala. Vôbec sa nevedel upokojiť. Kričal ako o dušu. Opakovalo sa to ešte niekoľko krát Mliečka sa prestal dožadovať, ale niekedy len tak zničoho nič sa v noci zobudí a všetko to prežívame znova. Neviem prečo, či sa mu niečo sníva, alebo ho bolí. Nereaguje na nič. Na otázky, hračky, svetlo - nič. Včera sme išli z von a on nechcel - najprv len trucoval a dupal a potom znova ... Mám pocit, že sa potom len nevie upokojiť. Všimla som si aj akoby mu omodrelo okolo pusinky. Bojím sa, či sa mu nemôže niečo stať. Zlyhanie srdca, plúc, alebo či nemôže dostať epilepsiu. Ako mám reagovať. Je takéto správanie normálne? Inak je celkom dobrý, milý, veselý, stále ma bozkáva a objíma. Myslím, že je to šťastné dieťa. Prosím poraďte mi. Ďakujem

dobry vecer.syn lukasko bude mat v auguste styry roky.poledne mesiace je strasny "nervak".napriklad ked mu vypnem televizor,alebo mu nieco zakazem zacne strasne kricat ze on nechce mamu,ze odide prec z domu.......,zacne trieskat o zem,o dvere niekedy si bucha aj hlavu o zem.niekedy sa fakt bojim aby si neublizil.vzdy sa mu snazim kazdu situaciu vysvetlit,ale nepomaha to.po 5 az 10 minutach sa ukludni a pride ako vymeneni.ked mava taketo zachvaty zurivosti tak ho zavrem do izby.chcela by som vediet ci je to normalne spravanie v jeho veku.dakujem.

Dobrý deň.Veľmi by ma zaujímal Váš názor,a aj dobrá rada,pretože sama už občas neviem ako sa zachovať...
Dcerka má 3 a 1/2 roka.Ja som bola na MD do jej 2rokov,potom bola doma s babkou,v 3 rokoch nastúpila do MŠ.Teraz som opat na MD,termín v januari,malá je vacsinou doma-soplíky a kašle atď....Čiže to vyzera asi tak že 3dni školka,2 týždne "maród"...
A čo ma trápi? Jej ZÁCHVATY ZÚRIVOSTI A HNEVU.Mna aj manžela to likviduje...on to dáva za vinu mne-že som ju "rozmaznala,že vždy mala všetko...." Ja sa samozrejme bránim,že to nie je moja vina,a nakoniec sme "na nervy" všetci 3: vreštiace dieťa na zemi,a neurotický rodičia (tiež vreštiaci...) Problém je aj v tom že ja som proti fyz.trestom,a manžel mi to vyčíta:že ked jej on dá po zadku a ja nie,vždy on bude ten zlý.Lebo sa stáva,že malá ho akoby niekedy odmietala-hlavne teda v tých stavoch afektu na neho kričí "choď preč,chcem maminku...." a potom aj mna pošle :-)
Myslím že nerozmaznávam,len sa snažím veci riešiť "po dobrom",snažím sa jej dohovoriť a pod.Snažíme sa ju veľa túlť a hladkať,myslím že lasky a pozornosti sa jej obaja snažime dať čo najviac... a aj tak veľmi často vybuchuje pre "hovadinky" a mne je to neskutočne ľuto...TAK KDE ROBíME CHYBU ?????