zachvat zurivosti

dobry vecer.syn lukasko bude mat v auguste styry roky.poledne mesiace je strasny "nervak".napriklad ked mu vypnem televizor,alebo mu nieco zakazem zacne strasne kricat ze on nechce mamu,ze odide prec z domu.......,zacne trieskat o zem,o dvere niekedy si bucha aj hlavu o zem.niekedy sa fakt bojim aby si neublizil.vzdy sa mu snazim kazdu situaciu vysvetlit,ale nepomaha to.po 5 az 10 minutach sa ukludni a pride ako vymeneni.ked mava taketo zachvaty zurivosti tak ho zavrem do izby.chcela by som vediet ci je to normalne spravanie v jeho veku.dakujem.

Milá pani doktorka, moja dcérka má dva roky a osem mesiacov. Skúsim Vám najprv opísať situáciu a spomeniem, čo mi napadá o nej, pretože neviem, čo všetko môže mať súvis s jej momentálnymi obrovskými výbuchmi hnevu. Má mladšieho bračeka, ktorý má rok a osem mesiacov. Som s nimi doma na rodičovskej dovolenke. Tamara sa narodila predčasne o jeden mesiac, ako zdravé dieťa. Prvé tri mesiace veľa plakávala, niekedy aj 4-6 hodin. Bola to vraj kolika. Potom to už bolo lepšie. Len zvykla zaspávať s plačom asi do 7 mesiacov. Vždy zaspávala na rukách. Asi od 15 mesiacov zaspávala v kočíku už bez plaču a od dvoch rokov, keď sa sama rozhodla, zaspávala v postieľke v spálni. Asi od dvoch rokov a 5 mesiacov zaspáva bez problémov v našej prítomnosti vo svojej izbe. Braček spí ešte v postieľke v spálni. Vždy bola citlivejšia a uplakanejšia, mávala aj nočné desy a výbuchy zlosti, ale to, čo sa deje v posledných asi 5 dňoch, mi naháňa strach. Preto Vás prosím o radu. Asi pred 12 dňami som jej navrhla, aby svoj cumlík už vyhodila von oknom (od narodenia spáva s cumlíkom), lebo už je veľká slečna. Ona, na moje počudovanie, cumlík chytila a s radosťou ho vyhodila. Povedali sme, že prišiel bocian a odniesol ho malým deťom, ktoré veľmi plačú a potrebujú cumlík. Zmierila sa s tým, dokonca bola hrdá. Bála som sa, čo bude, keď príde k zaspávaniu. Ešte asi dva dni občas hľadala dudušku, ale som jej vysvetlila, kde je, a zdalo sa, že to prijala. Zaspala vpohode. Aj nasledovné noci boli pokojné. Na druhý deň však ochorela. Začala zvracať. Zistili jej angínu a o niekoľko dní na kontrole gastritídu. Mala brať antibiotiká a sirup proti zvracaniu. Prvé dva dni to šlo, ale večernú dávku vždy odmietala vziať. Už bola asi unavená a mávala aj zvýšenú teplotu. Tak som ju nenútila. Ale raz jej manžel dal nasilu do úst sirup a pozvracala sa z toho a vtedy mala aj menší výbuch zlosti. Neviem, či to vtedy začalo. Potom už aj cez deň odmietala vziať antibiotiká. Tak som sa na to vykašľala a na kontrole mi povedali, že nevadí, už má hrdlo vporiadku. Len ju bruško pobolievalo, tak sme držali bezmliečnu diétu niekoľko dní. Veľmi sme sa s manželom čudovali, ako dobre zvláda chorobu s bolesťami bruška a naraz aj odobratie cumlíka. Problém prišiel pred asi 5 dňami. Zrazu dostala taký záchvat zúrivosti, hnevu, aký som ešte nezažila. Na zemi sa zvýjala, kričala, revala, vydávala zvuky ako zviera, pritom si buď silno šúchala rukami spodnú peru alebo si pchala naraz obe ruky do úst a hrýzla si ich. Bolo to strašné. Trvalo to asi 15 - 30 minút. Pritom sme sa jej nesmeli dotýkať. Keď sme ju zdvihli, začala ešte šialenejšie kričať a metať sa. Tak sme ju dali na zem. Ale ani vankúš sme jej nesmeli dať pod hlavu, aby si neublížila. Všetko, čo mala v blízkosti rúk, rozhadzovala. Potom sa sama upokojila. Vtedy už prišla k nám na ruky. Chvíľu bola smutná a tichá a potom bola opäť normálna a veselá. Určite to neviem poriadne slovami opísať, ale vy určite máte s tým skúsenosti. Stávalo sa to viackrát denne. Buď keď sa jej niečo nepáčilo, alebo keď prišla na ňu únava alebo hlad. Alebo mala výbuch, vždy, keď sa zobudila. Zaspávala pritom kľudne. Nikdy nespomenula cumlík. Včera poobede sme to už nevydržali a dali sme jej náhradný cumeľ. No aj tak už poobede dostala takýto záchvat či výbuch a dnes ráno dvakrát. Nevieme si rady. Neviem, kde sa stala chyba. Či to cumlík znova vráti do starých koľají. Inak máme doma pohodovú atmosféru, aj s manželom máme dobrý vzťah. Ďeťom sa s láskou venujeme každú voľnú chvíľu od malička. Ešte podotkem, že čakáme tretie dieťa začiatkom novembra. Toto sme dcérke povedali hneď, keď sme sa to v marci dozvedeli. Vypadalo, že to berie vpohode. Už aj iným spomenula, že budeme mať doma malú bábiku a bude ju kočíkovať. Takže myslím, že s tým to nebude súvisieť. V septembri má nastúpiť do škôlky. Bude to veľa zmien pre ňu. Máme sa dovtedy pokúsiť ešte raz vziať cumlík, alebo až keď všetko prehrmí? A ako chápať tieto strašné výbuchy? Prejde to časom? Ďakujem vopred za každú radu. Viem, že som tu toho veľa a chaoticky popísala, no sme z toho zúfalí a nechceli by sme niečo pokaziť. Ešte raz ďakujem.