nocny spanok

Dobry den, chcela by som sa opytat na Vas nazor na ns problem. Moja dcera (v auguste bude mat 3 roky) mala uz doteraz dost tazke obdobie (teda tazke pre mna) - proste nepocuva, vsetko jej mozem opakovat aj x-krat, aj tak ma nepocuvne, kym nezvysim hlas, nech sa jedna o hocico - ukladanie hraciek, jedenia, skakania, hrania - proste vsetko spravi az po niekolko nasobnom upozorneni, aj to urobi zakazdym sceny a krik, v poslednom case na vsetko hovori NIE! staci ked ju zavolam, ozvem sa k nej, proste vsetko je NIE! viem ze deti maje takto obdobia takze vacsinou sa to snazim ignorovat, riesit s kludom, chvalim ju ked posluchne... no ale teraz uz je to asi tyzden, co ma problemy s nocnym spankom a neviem, ci to moze suvisiet s tymto obdobim. vecer odmieta spat v svojej posteli. nedostanem ju tam nijako, lebo zacne plakat a kricat /kedze mame 5 mesacnu dceru, ktora v tom case uz spi, radsej ju nenecham robit krik a ustupim aby nezobudila aj malu/. kym zaspi cely cas sa ku mne tuli, doslova je na mne nalepena, drzi ma za ruku ja ju musim objat, v noci sa potom casto budi, je nervozna, rozprava zo sna, je vystrasena. Ale acalo sa to presne v den, ked bol u nas na navsteve kamaratkin syn (9 rokov), hrali sa spolu v izbe, ked zrazu mala pribehla, lebo on ju vystrasil tym, ze na nejakej hracke je krv, ze je to mrtvola!!!! (bolo to papierove vystrihnute tricko, na ktorom bola rozliata cervena fixa). ja som jej to vysvetlila, to tricko sme spolu vyhodili do smeti, ale presne od vtedy je zmenena.. aj cez den sa boji chodit do izby sama, stale zazera na smetny kos, fixky od vtedy nechce ani vidiet, raz si chcela kreslit, sama si pytala fixy, ale este ani nedokoncila vetu a normalne som videla ako ju az striaslo a odvtedy vobec nechce kreslit. Mohlo to na nu az takto zaposobit? Lebo skutocne to zacalo presne v ten den /minuly utorok/ a trva to stale. Ked sa jej pytam ci sa niecoho boji, tak NIE, nechce mi na to odpovedat, uz 100x som jej vysvetlovala, ze to krv nebola, teraz sa uz o tom ani nerozpravame, nepripomonam jej to ale je to hrozne. Hlavne tie noci, mne je z toho az do placu ked vidim aka je vystrasena a ja jej neviem pomoct. Svoju postel ma pri nas v spalni, ale nechce tam vojst ani za nic (vtedy sa hrali prave tam). PROSIM, PORADTE MI.
Dakujem
Tatiana

Dobrý deň. Mám 20mesačné dievčatko, ktoré je veľmi naviazané na mňa. Som s ňou doma a celý deň sme spolu. Nám ešte staršie 9ročné dvojičky chlapcov. Cez deň sa len obzerá za mnou, nechce sa hrať sama buď so mnou alebo s dvojčatáma a manželom. Keď idem z domu je pri manželovi tak on si robí svoje a ona sa niekedy vie aj pekne zahrať sama. No keď je pri nej starká tak už len plače "kde mama". Len ju ťahá z izby do izby. Dá sa to s ňou vydržať len keď sú dvojčatá doma. No keď som s ňou doma sama tak nemôžem ani navariť lebo má len ťahá za nohu a plače. A v noci je to niečo hrozné. Keď cez deň veľmi plačé tak aj celú noc. Prehadzuje sa plačé a všetko v spánku. Ja keď niečo potrebujem tak ju všade beriem zo sebou. A tým sa asi naviazala na mna a nevie byť bezomňa. Poradte mi prosím ako ju mám naučiť hrať sa sama, aby som ja nemusela sedieť pri nej a hrať sa s ňou. A neviem ako vyriešiť ten večerný spánok. Cez deň spí aj 3hodiny, spánok je kľudný vtedy neplače. Spí aj v noci vo svojej postelke s nami v spálni. Zaspáva tak že ona spí v postielke a ja alebo manžel na posteli počkáme kým zaspí. Ďakujem za radu.

Dobrý deň, dcérka bude mať 18 mesiacov, a asi tak 2-3 týždne sa bojí. Bojí sa hocičoho, napr. dám ju do postieľky, začne hovoriť bojí, bojí, bojí. Poviem - čoho? Ukáž prštekom. Ukáže na plafon. Inkody na lampu. Inokedy na stenu. Zo začiatku to bolo len tieto veci. Aj pri prebalovaní - polahla som ju na postel (v inej izbe ako v spálni, kde je jej postieľka), okamžite sa otočila a kričala bojí, bojí, bojí. Momentálne sa to už trošku zlepšuje, ale napr. včera sme boli vonku, stretli sme sa s dievčatkom jej veku, ktoré už viackrát videla, napriek tomu sa jej včera začala báť, stále mi chcela byť len na rukách. Ked sa bojí, vždy ju ubezepčujem, že sa nemá čoho báť, ak je to možné, tak si ju vždy pritúlim. No napriek tomu denne v rôznych situáciách kričí - bojí, bojí, bojí.
No a druhý problém - dcérka má problém večer zaspať. Každý deň robíme takmer to isté, približne v rovnaký čas sa kúpkame, v rovnaký čas papáme, v provnaký čas chodíme cez deň spinkať. Cez deň väčšiou zaspinká sama a rýchlé, vo svojej postielľke, no večer - nie a nie zaspať. Dáme si ju aj do našej postele, a aj tak neveie zaspať. Cca o 20-tej sa ju snažím ukladať na spánok, kým zaspí je aj 22 a niekedy aj viac - raz to bolo až o pol noci. Inak je to kludné, hravé dieťa, cez den si pospinká cca3 hodiny, cez noc cca 9 hodín, inak ked už zaspí, tak spí až do rána, cca do 7.30. Mám sa s tým zmieriť, že sa jej nechce večer spať, alebo jej nejako pomôcť zaspať? Inak vždy si večer pýta zapnúť rádio. Cez deň spí cca od 12.30 do 15.30.

Dobry den, citam, ze problemov so spankom maju rodicia a deti viac nez dost, napriek tomu sa chcem opytat aj ja, kedze odpovede sa tykaju skor mensich deti.
Syn ma 5 a pol roka. Vecer odmieta spat v izbe sam, resp musi mat dvere dokoran, celu noc zasvietene svetlo / stolovu lampu /, napriek tomu sa niekolkokrat za noc budi. Niekedy chodi po byte, potom sa zrazu akoby preberie a zacne plakat, fnukat, je to bez slz. Inokedy na mna, mamu, vola ked mu zo spalne odkricim nazad aby spal, je opat ticho a spi dalej.
Manzel casto cetuje, vtedy sa syn automaticky pyta ku mne do postele, ked tam som spokojne prespi celu noc. Ak ho ale poslem spat s tym ze pridem nezaspi kym nejdem spat aj ja. Chodi sa napit, cikat, cita si, pyta sa ci este dlho, kolko je hodin, pripadne fnuka. Priznam sa dost ma to v poslednej dobe vytaca.
Ako babatko sa budil aj 10x za noc, vzdy bol min. 15 min hore, zaspaval vyhradne hojdanim v kociari / babkin zlepsovak /, potom som to asi v 10 mesiacoch vyriesila tak ze spaval so mnou v posteli. Napriek tomu sa do 2 rokov budil 5-7x za noc. Teraz ma 5 a pol budi sa 3-5x uz to nieje take zufale, stale vsak place "ze mu je smutno", ked sa trochu preberie slubuje ze uz nebude plakat. Je velmi inteligentny snazili sme sa viackrat to riesit rozhovorom, hovori ze nevie preco place, a stale zdoraznuje ze to uz nebude robit. Napriek tomu sa situacia opakuje kazdu noc.
Teraz sme sa stahovali do vacsieho bytu, on ma svoju izbu, ja o dva tyzdne cakam druhe dieta, mam strach ze dve po nociach placuce deti neutesim. Bojim sa pripadnej nocnej ziarlivosti, aj ked syn sa na babo tesi. Pokial sa snazim si ho nevsimat, dokaze sa rozplakat tak ze ho napina, kasle, zvracia, dusi sa. Skusala som po dobrom, skusila som aj sokovu terapiu, dostal na zadok, vsetko pomoze len na dany vecer.
Som uz unavena z tejto situacie, ak je syn s manzelom sam nic z toho sa nedeje, ani pri starych rodicoch, pri nikom len pri mne. Teda ak sme doma s manzelom obaja tak vtedy tiez. Ak je s nim sam nie. Zacinam nadobudat pocit, ze som za to zodpovedna, a mam aj strach ze sa to pri druhom dietati bude opakovat.
Pomoze navsteva detskeho psychologa? Je to bezny jav? Mam ho nechat aby sa splakal? / bojim sa ze sa zadusi/
Chodi spat o deviatej, ak som pri nom zaspi takmer okamzite.

Dobrý deň!Chcela by som vás poprosiť o radu. Náš syn má 2 roky a od mala je veľmi aktívny, neposedný, stále behá-a energia akoby mu vôbec nechýbala. Počas dňa spáva jedenkrát a aj nočný spánok je v pohode. Trápi ma však jeho správanie sa voči iným deťom. Často sa stáva, že na ihrisku sa pokojne hrá s cudzími deťmi a zrazu niekoho capne po predlaktí, dokonca raz buchol aj menšie dieťatko po hlavičke, alebo hodí po niekom hračku, hrsť piesku. Vždy mu pokojne vysvetlím, že sa to nerobí, že to chlapčeka bolí a on mi povie:No,no bac baba. keď nepomôže, vezmem ho preč.Niekedy sa stane že sa na nejaké dieťa-kamaráta vrhne a doslova ho zhodí na zem, alebo ho akoby objíme a pritom uhryzne. Robí to aj nám, aj keď sme mu vysvetlili, že sa ľudia nehryzú, že to veľmi bolí. Priznám sa, že občas mi vyletí ruka, dostane po zadku, čo ma potom mrzí. Spočiatku som si myslela, že sa tak snaží upútať pozornosť detí na seba. Hovorila som, že ak sa chce s niekým hrať, nech ho pohladká po ruke, povie ahoj. Skúšame aj hladkanie po rukách, hlávke, nožičkách...Ale som z toho dosť nešťastná a hlavne frustrovaná, že ho neviem vychovať. A ďalší problém máme s odúčaním od plienok. Asi od 18 mesiacov ho dávame na nočník-po zobudení ráno, popoludní, pred spanín. Toto leto sme skúšali aj byť bez plienok vonku, ale vždy sa pocikal, al.pokakal. Keď vidím, že už asi bude cikať, za ten svet mu nemôžem stiahnuť nohavice-jačí, plače, bráni sa. Potom je mokrý. Zašlo to tak ďaleko, že už sa nevyciká ani do nočníka-max.pár kvapiek.Tak som skúsila teraz nočník úplne vynechať. Nič mu nepripomínam, má stále plienku.Bojím sa, že už sme v ňom tým stálym dohováraním,aj hanbením vybudovali nejaký blok.Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, naša 10 mesačná dcérka spí cez deň ešte trikrát, dokopy cca 4 hod., v noci ju ukladám okolo 20,00 a spí tak do 05,30, ale s tým, že sa zvykne budiť, mechriť, vrtieť a pod. Myslela som, že spí horšie v noci preto, že spí veľa cez deň, ale ako to zariadiť inak, keď mi vydrží bdelá 2,5 hod. a keď ju uložím spať, zaspí. Keď ju neuložím spať, je nervózna, podráždená, nič ju nebaví, šúcha ši očká... Aj keď spala menej cez deň, aj tak nespala dobre v noci. Čo s tým?