5 a pol a nocny spanok
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobry den, citam, ze problemov so spankom maju rodicia a deti viac nez dost, napriek tomu sa chcem opytat aj ja, kedze odpovede sa tykaju skor mensich deti.
Syn ma 5 a pol roka. Vecer odmieta spat v izbe sam, resp musi mat dvere dokoran, celu noc zasvietene svetlo / stolovu lampu /, napriek tomu sa niekolkokrat za noc budi. Niekedy chodi po byte, potom sa zrazu akoby preberie a zacne plakat, fnukat, je to bez slz. Inokedy na mna, mamu, vola ked mu zo spalne odkricim nazad aby spal, je opat ticho a spi dalej.
Manzel casto cetuje, vtedy sa syn automaticky pyta ku mne do postele, ked tam som spokojne prespi celu noc. Ak ho ale poslem spat s tym ze pridem nezaspi kym nejdem spat aj ja. Chodi sa napit, cikat, cita si, pyta sa ci este dlho, kolko je hodin, pripadne fnuka. Priznam sa dost ma to v poslednej dobe vytaca.
Ako babatko sa budil aj 10x za noc, vzdy bol min. 15 min hore, zaspaval vyhradne hojdanim v kociari / babkin zlepsovak /, potom som to asi v 10 mesiacoch vyriesila tak ze spaval so mnou v posteli. Napriek tomu sa do 2 rokov budil 5-7x za noc. Teraz ma 5 a pol budi sa 3-5x uz to nieje take zufale, stale vsak place "ze mu je smutno", ked sa trochu preberie slubuje ze uz nebude plakat. Je velmi inteligentny snazili sme sa viackrat to riesit rozhovorom, hovori ze nevie preco place, a stale zdoraznuje ze to uz nebude robit. Napriek tomu sa situacia opakuje kazdu noc.
Teraz sme sa stahovali do vacsieho bytu, on ma svoju izbu, ja o dva tyzdne cakam druhe dieta, mam strach ze dve po nociach placuce deti neutesim. Bojim sa pripadnej nocnej ziarlivosti, aj ked syn sa na babo tesi. Pokial sa snazim si ho nevsimat, dokaze sa rozplakat tak ze ho napina, kasle, zvracia, dusi sa. Skusala som po dobrom, skusila som aj sokovu terapiu, dostal na zadok, vsetko pomoze len na dany vecer.
Som uz unavena z tejto situacie, ak je syn s manzelom sam nic z toho sa nedeje, ani pri starych rodicoch, pri nikom len pri mne. Teda ak sme doma s manzelom obaja tak vtedy tiez. Ak je s nim sam nie. Zacinam nadobudat pocit, ze som za to zodpovedna, a mam aj strach ze sa to pri druhom dietati bude opakovat.
Pomoze navsteva detskeho psychologa? Je to bezny jav? Mam ho nechat aby sa splakal? / bojim sa ze sa zadusi/
Chodi spat o deviatej, ak som pri nom zaspi takmer okamzite.