Nevhodne spravanie

Dobry den pani doktorka,

chcela by som vas poprosit o radu,co sa tyka mojho skoro 4 rocneho syna.Velmi ma trapi jeho chovanie sa k "ostatnym" ludom.Napriklad k mojej mame,alebo jeho krstnej mame.Spociva to v tom,ze je neprimerane odmerany,dotycni ho nesmu ani oslovit,dokonca ani odpovedat na otazku,ma nemiestne poznamky na ich adresu.Napriklad,ze chce aby zomreli (prekonali sme v rodine smutnu udalost,zomrela mi svokra,takze uz rozumie zhruba slovu zomriet),alebo povie,ze "ty k nam nepatris",nemusim ani dodavat,ake bolestive je to pre moju mamu,ktora ho nadovsetko lubi.
Myslim,ze kamenom urazu je aj to,ze vyrastal izolovane,zijeme v zahranici a vyrastal iba somnou,muz vela pracuje,ostatnu rodinu vidi iba na vianoce a pod.Moja otazka znie,ako sa zachovat k tymto jeho vystupom,moj muz sa rozculuje a chce mu davat na zadok,ja zase vysvetlujem do omrzenia a nic nempomaha,ako sa mame zachovat,ako reagovat??,aby konecne pochopil,ze druhych zranuje,je to pre mna otravne a unavujuce,tapi ma to,hlavne voci druhym,ktory sa mu chcu venovat,ale nemozu.
a este jedna otazka,preco sa takto chova??rodinu mame usporiadanu,lubim ho nadovsetko,nebijem ho,nezakazujem prilis,snazim sa mu davat dostatok lasky a vsetkeho co potrebuje - mozno aj preto???
Vopred vam dakujem za vas cas a odpoved.

ako postupovať pri opakovanom psychyckom ,,deptaní ,,dieťaťa zo strany učitelky ,pretože som si dovolila sťažovať sa na jej nevhodné správanie voči mojej staršej dcére riaditelovi.Nezhody medzi nami rieši cez dieta,ktore za nič nemôže ....

Dobrý večer som mamičkou dvoch deti, dcérka ma 3 roky a chlapček 21 mesiacov. Dcérka je veľmi šikovná a bystrá do škôlky nechodí. No môj problém spočíva v tom, že keď sa spolu hráme "diriguje " našu hru. Chce aby som povedala to čo ona chce, chce aby som akože plakala (bábika plače), chce aby som napodobňovala jej nevhodné správanie ako vzdor, hnevanie sa: Je to správne? Mám ju nechať celkom riadiť našu hru? Je vhodné napodobňovať detský vzdor? Keď to robím s hračkou, obe deti sedia takmer nedýchajú. Keď im poviem že aj oní sa takto nevhodne správajú, ostanú prekvapení. Poradte mi ako správne viesť detskú hru, prípadne mi môžte odporučiť aj knižnú publikáciu ktorá sa zaoberá touto témou. Ďakujem

Momentálne som na materskej dovolenke s dvoma dcérami. Staršia bude mať vo februári 3 roky a mladšia mala v novembri 1 rok. U staršej sa nm objavujú hysterické často krát nezvládnuteľné záchvaty. Ak jej ja niečo zakážem ako napríklad večer cukríky a pod... samozrejme jej to svokrovci povolia nakoľko bývame v jednej domácnosti. Dcéra začne vrieskať do nepríčetnosti hodí sa o zem a potom jej rozprávajú všetko možne aj nemožné len aby prestala alebo sa jej vyhrážajú strašením "príde mama a dostaneš" alebo ak sa s ňou zavriem v izbe aby sa ukludnila čo jeden čas zaberalo aj vtedy jej musia niečo rozprávať napriek tomu že som ich už neraz upozornila aby s ňou vtedy nekomunikovali.Chcela by som sa opýtať ako ďalej postupovať pretože doposiaľ pomáhalo že som s ňou odišla do izby a ona sa upokojila ale teraz keď som s ňou v izbe stále do nej hučia darmo povie aby s ňou v takej chvíli nekomunikovali.Ju to ako keby viac povzbudzovalo aby ešte viacej vyvádzala. Takýto záchvat nastáva vtedy ak ma poupratovať hračky alebo ak jej neurobím po vôli. Samozrejme babka za ňou poupratuje a povie že už sa nebude hrať keď nevie upratať ale všetko sa opakuje dennodenne. Môžte mi poradiť ako ďalej . Nemôžem povedať že nám nepomáhajú ale tento problém neviem vyriešiť aby som niekoho neurazila.

Dobry den, rada by som vas poprosila o radu pri vychove mojej takmer jeden a pol rocnej dcerky. Ide o to, ze je dost neposlusna, casto robi opak toho, co sa jej povie a mam taky pocit, ze je vyslovene nadsena, ked urobi nejaku lotrovinu. Reaguje zlostne na upozornenia zo strany dospelych a hoci sa snazim vela ju chvalit a povzbudzovat a motivovat k dobrym skutkom, neustale opakuje svoje nevhodne spravanie. Skusali sme to s pozitivnym vzorom, snazim sa doscielit , aby v ramci moznosti odstranila dosledok svojho konania, napr. po zamernom vyliati caju na stol si ho musi utriet, rozhadazne veci ulozit a pod... No nikdy to nejde bez jej hnevu ci ignoracie. Skusali sme i dohovaranie i prosenie i zvysenie hlasu i neustale opakovanie toho, ako sa ma a ako nema spravat...ale nic. Uz dostala i po prstoch, ale evidentne ju to nemrzi a hlavne to neposluchanie neprestalo, dokonca nam to isla oplatit. Nechcem v nej budovat agresivitu, tak vychovna po zadku nebude vhodna.Niekto povie, ze deti su nezbedne a netreba z toho robit tragediu, ze to casom prejde, ale mne sa zadm ze oproti inym detom je nasa dcerka zlostnejsia a vybusnejsia a dozadovacnejsia. Snazim sa jej dostatocne venovat, zahrnat ju laskou, objatim a podobne, ale jej neposluchanie a jedovanie sa by som rada zmenila. Viem, ze je asi tazke vo vseobecnosti radit, ale budem vam povdacna, ak mi poradite, kde robim chybu.Inak je nase dieta bystre, vtipne, velmi komunikativne, zial pri nicom dlho nevydrzi a stale si vyzaduje pozornost.Vopred dakujem.