jedoš

Na moje deti zaberalo, keď som im povedala, že odchádzame vtedy a vtedy a kto bude v pyžame, pôjde v pyžame a kto bude len v pančuchách, pôjde len v pančuchách. Ale aj tak to nebolo celkom jednoduché a ako všetko, nefungovalo to vždy.

Skrátka vaše dieťa je v období, kedy bojuje zo všetkých síl na všetkých frontoch a to nie je pre rodiča ľahké. Je treba to ustáť, nechytiť sa na boj o moc, obrátiť na srandu aspoň časť tých malých každodenných bitiek, byť podľa potreby prísna, jednoznačná a láskavá zároveň a niekedy je úľavné sa jednoducho vzdať, ľahnúť si na zem so zvolaním "vzdávam sa! si najsilnejší bojovník široko-ďaleko!" (alebo niečo podobné).

Možno by ste sa s ním mohli dohodnúť, že si môže vybrať sám, čo si chce dnes obliecť (alebo vám to môže povedať a vy mu oblečenie pripravíte). Dohodnite sa tiež, že sa vám má potom ešte ukázať, aký je fešák. Môže tým získať pocit, že aspoň o niečom môže rozhodovať, že je v niečom kompetentný a to mu dodá sebadôveru. Jasné, že ak bude oblečený veľmi neprimerane, budete musieť vyjednávať, ale neriešte menšie "prehrešky" voči vášmu vkusu či vašej predstave o primeranom obliekaní (každú špinku, malý fliačik, vyťahané tričko a podobne).
Veľa zábavy!

Čo sa týka vášho 14-ročného syna: klamanie je len symptóm, prejav niečoho, čo je za tým. Skúste vyhľadať pomoc v pedagogicko- psychologickej poradni. A môžete tiež skúsiť hľadať odpoveď na otázku, čo mu asi tak bráni hovoriť s vami priamo a otvorene? Môže mať nejaké skúsenosti s vami ako rodičmi, kedy povedal pravdu a nedopadlo to pre neho dobre? V akých oblastiach sa vyhýba hovoriť pravdu (týka sa to školy, jeho osobného života...)? Je vo vašej rodine nepísané pravidlo, že všetci (teda aj vy rodičia) hovoria pravdu alebo je to len povinnosťou detí voči rodičom?
A váš najmladší syn: je ťažké posúdiť, ako veľmi je zlostný, či je to už niečo, čo treba riešiť za osobnej pomoci odborníka. Keďže píšete, že obe staršie deti boli pokojné, môže sa vám zdať aj stredne "divé" dieťa príliš zlostné a výbušné. Rozhodne mu ale nedovoľte, aby vás bil. Pomôžte mu bubnovaním, boxovaním a inými primeranými spôsobmi dostať jeho zlosť alebo aj len prebytok energie von. Učte ho, ako môže prejavovať zlosť bez toho, aby niekomu ubližoval. (Vo viacerých príspevkoch o primeraných spôsoboch vyjadrovania hnevu píšem, skúste si ich, prosím, vyhľadať.)

Ste dozaista šťastná, že máte také šikovné dieťa. Ako je vidieť, našťastie ani takýmto šikulkám sa nevyhýbajú bežné životné etapy, napríklad obdobie vzdoru. Našťastie preto, lebo toto je dôležité obdobie pre ďalší zdravý vývin dieťatka (koniec-koncov ako každé v útlom veku).
Písala som to už v mnohých príspevkoch, ako zaobchádzať s hnevom u našich malých jedošov. Ak budete mať čas, pohľadajte si aj tie (najmä v "starej" poradni).
V krátkosti: dôležité je, aby ste jej boli v tomto období oporou, čo ale neznamená, že jej máte pomáhať, keď to odmieta. Skôr mám na mysli, aby ste boli na blízku, keď sa jej nebude dariť, ponúkli jej pomoc, trpezlivo prijali, keď vašu pomoc odmietne, pomohli jej vyjadriť jej hnev (to je hrozné, keď sa človeku nedarí! ja to tiež neznášam, keď mi niečo nejde!...), podporili ju (ty to určite zvládneš, ešte to párkrát zopakuješ a pôjde ti to...) alebo skrátka len buďte nablízku. Pri hneve je dôležité učiť ho deti vyjadrovať tak, aby neubližovali sebe ani nikomu naokolo, ale aby ho mohli - napríklad aj tvorivo, vyjadriť.