Prváčik

Milá pani doktorka,obraciam sa na Vás,lebo si neviem rady s mojim prváčikom.Adamko sa narodil na čas s 41OO g.Ako malé bábätko bol veľmi pohyblivý.Mal necelé 3 mesiace,keď sa otočil bez pomoci na brucho.Nemal ani 11 mesiacov,keď začal sám chodiť.A keď mal rok,mal 12 zúbkov.Ako jeden a pol ročný vedel rozlíšiť viac farieb a 2 a pol ročný spoznal všetky písmená.Ja som ho nenútila.On javil o to záujem.Keď som ho odmietla,že on to ešte nepotrebuje vedieť,tak zúril a zahodil vystrihnuté písmenká.Takže ako 4 a pol ročný čítal vety.Dojčila som ho 3 roky a 3 mesiace.Je veľmi citlivý,má ma veľmi rád,ale neváži si ma.Neposlúcha ma,pritom ja mám nervy zo železa.Takže nedvíham hneď hlas.Nemá rád školu,hovorí o nej s hnusom,nemá rád spolužiakov. Učí sa dobre,ale je nepozorný.Musí vedieť o všetkom,čo sa cez hodinu deje a na každé šuchnutie sa otáča.Keď sa mu niečo nepodarí,je veľmi nervózny až agresívny.Keď ho po 1OO upomenutiach a prosbách vyhreším hlasnejšie,agresívne kopne do niečoho,hodí niečo na zem a až po veľmi hlasnom kriku konečne urobí čo má,ale pritom sa rozplače a hovorí že som zlá k nemu.Nechce sa učiť,nepamätá si,čo mal na obed v škole pred dvoma hodinami.Alebo skôr mám pocit,že nechce komunikovať.Nikdy ho nezbijem.Ani vtedy,keď náročky zničí voľačo.Veľmi rád pomáha doma,aj pri varení,rád vysáva,utiera prach,umyje riad,urobí mi jednoduchšiu večeru,vraj aby som sa neunavila,rád zabáva 11 mesačnú sestru.Chodili sme psychologičke,ale veľmi zriedkavé termíny nám dávala.Nič sa nezmenilo,ani nepozornosť,ani agresivita.Tento rok tam ani nemusíme viac ísť.Ona hovorila,že je všetko v poriadku.Ale ja tomu neverím,pretože deti sa takto nesprávajú.U nej bol úple iný.Porozprával jej o rodinke,o škole,pekne sa tam vykecal takpovediac,a doma išlo všetko po starom.Veľa mu dovolím,veľa vecí dostane mimo sviatkov,má bohatú desiatu,pekné šaty,vlastnú izbu,pekne zariadenú,viem byť tolerantná voči nemu ohľadom voľnosti.Ale neviem kde robím chybu.Prečo je agresívny,inokedy ma objíma,hladká.Prečo tak nenávidí školu,v družine je pomerne rád.Neposlúcha ma, ale má ma rád.Veľmi často ho chválim,poprosím ho o pomoc a aj pomôže.Ale niekedy sa bojím,lebo vie strašne protivne pozerať.Bojím sa,aby v budúcnosti nebol z neho taký človek,akého si spoločnosť nepraje.Čo mám robiť,sama riešiť?Ale ako.Z trestu si nič nerobí,ani z vyhrážok,ani zákazov..Podľa môjho názoru ma psychologička nebrala vážne.Narodením jeho sestričky sa všetko zhoršilo.Ale veľmi ju má rád.Stará sa o ňu.Poraďte mi prosím.Inak je veľmi živý,má rád futbal,rozprávky.Nepozerá divé rozprávky a o pol ôsmej je vždy v posteli.Ďakujem.

Dobry den,potrebujem radu.Mam prvacika a triedna ucitelka nam odporuca vysetrenie u psychologa.Ako nastupil do skoly tesil sa ,kazdy den rad isiel do skoly,posledny mesiac na nom aj vidim ze ho uz netesi tam ist.Ked sme boli u triednej na pohovore vravela ze pise krasne,v matematike je najlepsi v triede len ze spravanie je hrozne.Neposlucha aj 100x mu musi jedno povedat a ze je divy,ma podozrenie na hyperaktivitu alebo poruchu spravania.Doma tiez casto neposlucha ale zas to nie je nejake hrozne,vacsinou pomoze ratanie do 3,zas nepotrebujem aby bol ako cvicena opicka.Som z toho hotova,bojim sa ze sa mu skola uplne sprotivy a zanevrie aj na ucitelku.Je mi vsetko neprijemne ale samozrejme chcem pre neho len to najlepsie.Dakujem za radu.

Dobrý deň. Chcela by som sa Vás opýtať, či mám svoju 2 a pol ročnú dcérku odúčať používať najmä ľavú ručku. Moja mama tvrdí, že ju mám vždy upozorniť, aby používala druhú rúčku, teda tú pavú. Využíva aj pravú rúčku, ale viacej ľavú a zdá sa mi, že jej to ide lepšie s ľavou rúčkou. Niekedy sa vravievalo, že sa dieťa môže začať zajakávať ak ho budem preúčat na inú rúčku. Je to pravda? Nemá to ľavák, najmä prváčik, v škole ťažšie?Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň. Mám 14 ročného syna ktorého sme ako prváčika dali na plaveckú školu.Ako tretiak sa rozhodol že chce hrať hokej tak musel prestúpiť na druhú školu lebo to bola podmienka školy. Celé roky to fungovalo chodil na tréningy a zápasy bol spokojný škola ho baví teraz na začiatku ôsmeho ročníka ho nový pán tréner zaradil do posledného družstva s tým že sú tam najslabší hráči a prestal ho nasadzovať na zápasy.Syn je z toho veľmi smutný sedí doma nikam nechodí. Rozprávali sme sa aj z trénerom on sa vyjadril že má vychovať dobrých hráčov a má mať aj výsledky takže posledné družstvo je odpad.Pani riaditeľka zo školy nám pomôcť nemôže lebo nemôže zasahovať do trenérových veci hoci som argumentovala že je podľa mňa skoro odpísať dieťa pretože nenarástlo vysoké a silné.Syn zo školy nechce odísť a stále len dúfa že sa zlepší a pán tréner ho zaradí do zápasov aj keď dúfa zbytočne. Čo mám robiť škola nie je lacná pre nás záležitosť syn nechce aby sme šli ešte za trénerom a na neho sa pýtali mám ho dať po polroku na inú školu aj proti jeho vôli keď sa na to nemôžem pozerať ako sa trápi a každý týždeň je smutný a tichý pre zápas.

dobry den,prosim vas o radu..mame 7 roc syna prvacika,dala si ma zavolat ucitelka,lebo sa bije,bije spoluziakov,sustavne klame.vidi ho,ze robi zle a on aj napriek tomu klame a zapiera.nema dovod klamat,pretoze nebijeme,nekricime,snazime sa vsetko riesit rozhovorom a pokojne.poradte nam prosim ako najst nanho sposob,aby sme to klamanie podchytili v zarodku a aby prestal klamat a byt bitkarom,dakujem,mirka

Mam 7 rocneho syna, ktory zacal chodit do skoly - prvacik. Ja som slovenka a moj muz je azijskeho povodu. Moj syn sa podoba na mna, takze sa od deti lisi!!! V skole nastal problem!!! Deti na nho vykrikuju "cudzinec" (pritom hovori plynule v ich reci, nicim za nimi nezaostava, dokonca je v uceni dopredu, vie viacej, ako obycajny prvacik, od 3 rokov sa sam naucil citat po slovensky - hravali sme slovenske pismenkove pexeso a on si sam skladal slova z pismeniek...), po skole chodi do skolskeho klubu pesi asi 10 min. od skoly, vsetky deti (deta prvacence) maju spolu chodit do klubu, ale on chodi stale sam, aj v klube sa hrava sam...pretoze nikto sa s nim nechce hrat, lebo je cudzinec (sice tak len vyzera)! Doteraz som o tom vobec nevedela, ze ma takyto problem, aj do skoly si ma zavolali, lebo nie je kolektivny, ked maju deti vsetky spolu nieco robit, on sa nezapaja, vzdy je odstrceny...takze pan ucitel ma upozornoval na to, ze si nevie s nim rady, ze nespolupracuje... To vsetko som pochopila az dneska rano, ked ma zobudil so slovami, ze chce napisat listy pre vsetkych svojich spoluziakov! Ked som sa ho spytala, ze preco chce pisat tak vela listov, a co do nich napise, povedal, ze je to tajomstvo...tak som z neho dostala, ze to tajomstvo je, ze chce vacsine napisat, aby ho nevolali cudzincom "American"! A bolo to na svete! Zdoveril sa mi, ze vsade na nho vykrikuju, ze ked sa s nimi chce hrat, tak oni sa s cudzincom nechcu hrat a nechcu s nim ist spolu cestou do klubu atd..atd...ze preto ma vzdy doma nahneva, lebo na seba chce upozornit, a ked sa ukludnim po vybuchu hnevu a obcas i bitkou....tak ze sa o tom chcel vzdy so mnou porozpravat, len nikdy na to nie je cas! Ja pracujem do vecera 18.00 hod. moj manzel ho chodi vyzdvihnut o tristvrte na sest do klubu a potom idu pre mna do roboty...ked prideme vsetci domov, ideme sa osprchovat, najest veceru a hned spat...takze nikdy nebol cas...Rano znova rychlo sa poumyvat, pripravit do skoly a do roboty....a takto kazdy den! Ja som sa ho spytala, ze ked sa nezdoveril mne, preco sa neporozpraval so svojim panom ucitelom, ze ten by mu urcite pomohol, ale ze aj pan ucitel ma vzdy vela prace, po skonceni vyucovania vzdy ide do zborovne, takze sa nema cas s nim porozpravat...takze bol na to uplne sam!....je mi z toho uplne na nic, ja som si to az tak neuvedomovala, ze je to pre nho taky problem!!! Ale teraz uz viem, ze s tym, ze ma vzdy doma vytacal, ze nerobil to, co mu kazem..vlastne na seba upozornoval a chcel mi tym nieco naznacit...Dneska zobral ten dopis pre pana ucitela, a pise v nom, nech mu pomoze, ze vsetci sa mu posmievaju....tak uvidim, ako to bude pan ucitel riesit. Dufam, ze to s nami bude konzultovat...Neviem, ci nemam zobrat maleho k psychologovi, ktory by mu ten komplex, ze je cudzinec nejako vyhovoril, mozno stacime len my s muzom...neviem...Staci tento problem konzultovat s okolim (skola, klub) alebo mame zobrat maleho k psychologovi, aby mu tiez pomohol??? Poradte mi prosim???som z toho zufala a neviem, ako mam malemu vysvetlit, ze on je iny...