Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
dobry den,prosim vas o radu..mame 7 roc syna prvacika,dala si ma zavolat ucitelka,lebo sa bije,bije spoluziakov,sustavne klame.vidi ho,ze robi zle a on aj napriek tomu klame a zapiera.nema dovod klamat,pretoze nebijeme,nekricime,snazime sa vsetko riesit rozhovorom a pokojne.poradte nam prosim ako najst nanho sposob,aby sme to klamanie podchytili v zarodku a aby prestal klamat a byt bitkarom,dakujem,mirka
Takéto ťažkosti je najlepšie riešiť s odborníkom v pedagogicko - psychologickej poradni alebo na pracovisku klinickej psychológie priamo, osobne, pretože treba posúdiť, aký je problém, s čím súvisí, čo je za tým, čo sa deje.
Často deti s podobnými ťažkosťami majú problémy s pozornosťou a požiadavky, ktoré na ne kladie škola, nezvládajú plniť kvôli tomuto čiastočnému nedostatku. Často v nich "z prepracovanosti" vzniká či sa hromadí energia, ktorú potom uvoľňujú takýmto nežiadúcim spôsobom. Môže sa ale jednať aj o "zamotanejšiu" situáciu. A navyše, je možné, že aj prístup pani učiteľky má svoje nedostatky. Odborník v poradni po celkovom psychologickom, prípadne aj špeciálno - pedagogickom vyšetrení, doporučí opatrenia pre rodičov aj školu, môže (a mal by) konzultovať a koordinovať postup a opatrenia aj s pani učiteľkou.
Dobrý deň,
moja dcérka má 2,5 roka a niekedy chodí po špičkách. Najmä keď je bosá.
Chcem sa opýtať, či to je v norme alebo s tým treba niečo robiť.
Ďakujem
Ak je to len niekedy, je to normálna súčasť detského vývinu. Najmä v tomto veku deti skúšajú, čo ich telo dokáže, čo zvládne, odkiaľ pokiaľ sa s ním dá experimentovať. Skrátka ho spoznávajú.
Ak by však dieťa chodila po špičkách stále, je vhodné kontaktovať detského lekára.
Dobry den,
dcera ma 2r a jej otec ju doteraz este nevidel, teda vsetko doteraz bolo len na mne. nastavila som vychovu, rezim a vsetko ostatne a tak nam to obom vyhovuje a mam pozitivnu spatnu vazbu, ako to sama zvladam. nikto sa mi nemiesa do vychovy, respektuju to, o co sa snazim, aby z mojej dcery vyrastol - samostatny, rozumny clovek, nerozmaznany, nesebecky a pod.
Ked prisiel den prveho spolocneho stretnutia aj s jej otcom, vzal ju do narucia, objal - dcera ostala sokovana, plakala - ved je to pre nu cudzi clovek. Sprava sa, ako keby tie 2r neboli. On si riesi vychovu po svojom, kupuje jej veci a hracky, prezentuje svoju vychovu, co je proti tej mojej. ked mu nieco poviem, aby to respektoval, tak odpovie, ze on si moze robit co chce. je s nim tazka komunikacia, aj to bol dovod rozchodu, vsetko len podla neho je spravne. Podla mna na to nepriamo doplaca dcera a pre mna to tiez nie je jednoduche. Docitala som sa, ze take skusenosti pre dieta mozu viest k vzniku roznych psychoz a neuroz - v batolivom veku. Poradte mi prosim, co mam robit? nemyslim si, ze je to dobre pre dceru a tiez pre mna. No on sa teraz chce prezentovat ako ten naj otec.
Pre dieťa môže byť rozličný prístup rodičov mätúci, no ešte horšie dôsledky môže mať, ak sa rodičia predvádzajú jeden pred druhým, kto má lepší prístup k dieťaťu, ak opovrhujú tým, ako ten druhý rodič k spoločnému dieťaťu pristupuje, aký výchovný štýl používa...
Chápem, že sa môžete na neho hnevať, že vás nechal samotnú na výchovu vášho dieťaťa a teraz sa tvári, že sa nič nestalo. Ale to je medzi vami dvoma dospelými. To je konflikt, ktorý by ste nemali (ani jeden z vás) prenášať na dieťa súbojom o to, kto je lepší. Možno by vám dobre padlo, keby ste mu povedali otvorene, že to bolo náročné, že ste to zvládli, že by vám dobre padla jeho podpora a jeho účasť, že doteraz má zásluhu len na splodení dcéry a keby ste sa vy o ňu nestarala, asi by z nej dnes nebolo prospievajúce dieťa atď.
A o výchove dcéry by ste mali diskutovať, vysvetľovať si svoje stanoviská, svoje dôvody, prečo robíte to, čo robíte, prípadne hľadať spoločné postupy. Alebo, ako sa to nedá, rešpektovať rozdiely vo vašich prístupoch k dcére. (Hoci oboje je asi ťažké, ak ste sa nerozišli "v dobrom" a komunikácia medzi vami nie je dobrá.)
Dobrý večer. Chcela by som sa opýtat na moju dcérku. Má presne 14 mesiacov, od 13. mesiaca pekne sama chodí, teraz už doslova behá, štvornoží, sama sa v priestore bez problémov postaví, urobí drep bez toho aby spadla, zodvihne si čo potrebuje a postaví sa bez problémov, horšie je to z rečou, ked jej poviem napr. kde máš plyšového havka, hned ho vyhľadá a ukáže nan prstom a ked poviem prines ho, tak mi ho donesie, okrem toho aj iné veci,z toho usudzujem, že rozumie čo od nej chcem, vie ukázat kde má nožičku, kde má druhý človek alebo hračka noštek, očko, na sebe očko alebo noštek neukáže,ked nemá náladu, tak neukáže, ak ked sa postavím na hlavu,tlieska ručičkami, ukáže ako sa má - ked chce, ale nechce sa naučit dat papa na rozlúčku,na prechádzke ukazuje asi na všetko sama prstom, v knižke ukáže zvieratko ked má náladu, ukladá, prekladá si kocky, všetko vytahuje zo skrín, zaujímajú ju kábliky, plyšové hračky a podobné veci, čo sa týka rozprávania tak najčastejšie je to eee, aaa, aba, alebo si zacne slabikovat mamama, tatata, papapa, abababa, ked ona sama chce, ale ked jej poviem kde je tato, tak ukáže na tatina, ked nie je doma, tak ukáže na jeho fotku na stene, takže tomu slovu rozumie ale nepovie ho. Vlastne ked sa jej čosi pýtam, tak ukáže a pritom povie eee, alebo len ukáže. Jedine ked vidi psíka tak na neho kričí havo, havo.Nemá rada ked ju ktosi objíma, bozkáva, zblízka sa nerada díva do očí( dovolím si tvrdit, že to má svojom otcovi, ktorý sa nerád pri rozhovore díva do očí), inak očný kontakt dobrý.Je hrozne neposedná, stále behá hore dolu po byte, všetko ju baví len chvílku. Chcem sa spýtat, či je vývojo vporiadku alebo by mala už vediet viac, stále na nu hovorím, vela vecí už začína rozumiet ale reč je slabá, ešte sa chcem opýtat, ci je zlé, ked nechce niekomu zakývat na rozlúčku? Vopred dakujem za odpoved. S pozdravom Janosikova
Zdá sa, že vaša dcérka dobre prospieva, že zvláda dobre to, čo má. Rozvoju reči napomôžete tým, že budete s ňou hovoriť, popisovať jej to, čo robíte, čo sa chystáte robiť, ako to budete robiť/robíte, čo je okolo atď. Mnohé z toho zrejme aj robíte. Keď ona začne slabikovať, môžete sa k nej pridať a opakovať po nej alebo jej dávať iné možnosti - ak hovorí bababa, vy zopakujte jeden dva razy a prípadne dajte aj babeba alebo babuba..., skrátka sa hrajte so zvukmi. Ešte dlho bude situácia taká, že dieťa dokáže všeličo, AK CHCE, ak má práve na to náladu, chuť. Netreba ju do ničoho nútiť, tlačiť na ňu, všetko by mala byť hra a zábava, sranda, malo by to vo vás oboch vyvolávať pocit blízkosti, chuť v tom pokračovať, užívať si to spolu. (A k tomu patrí aj to kývanie na rozlúčku - ak nechce, nechce, je to batoľa.)
Mám 9 ročného syna. Zhruba pred dvoma mesiacmi sa u neho vyskytol problém, ktorý sa začal postupom času stupňovať. Bojí sa ísť z domu, lebo má neustále pocit, že potrebuje na záchod, resp. len čo vyjde z domu už má pocit, že súrne potrebuje na wc. Tento pocit je sprevádzaný s neustálym plačom a strachom z toho, že sa pociká alebo pokaká. Bojí sa ísť von čo i len na pár minút. Poraďte mi prosím čo robiť.
Situáciu treba riešiť s detským psychológom (osobne) alebo s detským psychiatrom.
Dobrý deň,
Mám 6 ročného syna, máva časté problémy s bruškom. Niekedy ho preženie , niekedy zvracia. Chodíme do gastroentrolog. amb., robili mu aj biopsiu čreva, nakoľko ja mám celiakiu. Jemu sa zatiaľ nepotvrdila. Keď chodil do škôlky mal obdobie, keď sa ráno roztriasol a prehnalo ho alebo vraca. Teraz sa mi stalo, že keď mal ísť sám spať do svojej izby, roztriasli sa mu kolená a zvracal. Chcela by som Vás poprosiť o radu ako mám ďalej postupovať a čo robiť. Ďakujem
Je to pravdepodobne založené na emocionálnej záťaži. Znamená to, že situácie, pri ktorých zvracia alebo ho preženie, sú pre neho emocionálne náročné a potrebuje pri nich pomoc či podporu alebo ešte nie je pripravený ich úplne hladko zvládnuť.
Ak teda má ísť spať do svojej izby sám, možno by mu pomohlo, keby mal otvorené dvere, svetlo na chodbe, keby ste mu prečítali nejakú rozprávku pred spaním... alebo keby si mohol vybrať, či bude spať s vami alebo sám... :))) Skúste spolu s ním hľadať, čo by ho podporilo, čo by potreboval, č by mu uľahčilo situáciu.
