odstavenie

Dobrý deň, pani doktorka, píšem vám , lebo som už naozaj zúfala. MLadšieho synčeka kojím uz rok aj 8 mesiacou, v podstate kojím už vyše tri roky , lebo mám medzi detmi malý vekový rozdiel takže sa mi mlieko neprestalo tvoriť ani keď som prestala staršieho kojiť. Som z toho už strašne vyčerpaná. Nervózna , pri každej príležitosti vybuchnem ale to nieje náš hlavný problém. Ako som písala , mladšieho kojím , v podstate ráno, na obed keď ide spať , keď sa mi zobudí a potom až večer pred spaním a v noci tak 2 krát, velmi málo papá aj to len riedke kaše a jogurty , chlebík odmieta a je na mnňa veľmi naviazaný , nemôžem ani odísť na wc, hneď plače tak že až sa pozvracia. Nemože ho ani nikto iný okrem mňa kočíkovať , nikto sa ho nemôže ani dotknúť hneď plače alebo dokonca aj udrie toho človeka čo sa ho snaži zobrať na ruky. Som z toho dosť neťastna , lebo za mesiac budeme mať s priateľm svadbu a neviem si ani predstaviťkto ho bude varovať. Obrad bude trvať len 20 minút ale to je pre neho moc dlhá doba keď som neni poblízku. Snažila som sa dávať aspoň kočíkovať svokre nech si trochu zvikne na iných ludí, ale aj tak pod chvílkou sa kukal kto ho tlačí a vždy sa rozplakal. Bojím sa že mu niako ublížim , ked sa ho budem snažit tak násilne odpútať odomna , viem že okolo druhého roku vrcholí vzťah dieťata k matke . Poradte mi čo mám robiť.

dobrý deň pani doktorka,
dcérka (10mesiacov) je plne kojená, odmieta príkrmy. priberať priberá, je spokojná, veľmi šikovná, ale mala napr. veľmi nízku hladinu železa (asi kvôli tomu, že okrem mlieka nechce nič). rozmýšľala som nad tým, že ak nezačne jesť do roka, tak by som ju nechala na pár dní babke, ja by som odišla. takže by som ju vlastne úplne odstavila. preto sa chcem spýtať, či by to pre ňu nebol veľký "šok", prípadne "trauma" ak to preženiem. že ma neuvidí niekoľko dní a zrazu nedostane prsník. ak by to na ňu mohlo mať negatívny dopad, tak to takto riešiť nebudem. ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň,
mám dvoch takmer 11 mesačných synov a problém s ich spánkom. Narodili sa po ukončenom 37 týždni plánovaným cisárskym ako 2,5 kg. Sú uplne v poriadku fyzicky i psychicky.Chlapci su plne kojení, už som im pomaly začala dávať aj fľašku pred doobedným alebo poobedným spaním.(pri ktorej ale nezaspia, len mliečko vypijú) Matúško sa budí v noci asi tak 3 - 4 x, Kubko, 8-10x. Chcu zaspavat len na prsniku, keď ich chcem utíšiť na rukách, spustia krik a zobudia jeden druhého, takže ten prsník je to najrýchlejšie a najtichšie riešenie. V podstate som aplikovala tento postup od ich narodenia, keďže manžel chcel spávať s nami a ja som chcela, aby sa vyspal keď sa to dá. Kým som vstávala tak 2,3 x ku každému, zdalo sa mi to únosné. Teraz už začínam byť unavená. Očakávala som viac spánku tým, ako budú rásť ale je to zdá sa mi omnoho horšie ako keď mali 5 mesiacov.Manžel ich utíšiť v noci nedokáže(vlastne ani cez deň), a ja som dosť nervózna aj z neho, keďže dáva na javo, ako mu to lezie na nervy.
Keď mali 7 mesiacov skúsili sme metódu redukovaného plaču, ale ani po 5 dňoch nenastalo zlepšenie, tak som to zhodnotila tak, že sú ešte možno nezrelí. Tých 5 dní, čo pri nich spal len muž a oni preplakali noci bolo pre mňa úplne peklo. Nie som veľmi schopná dlhodobo počúvať ich plač. Myslíte, že im táto metóda nemôže uškodiť? Mám to vzskúšať znova? Má to význam, keď sú deti s nami v spálni a nemáme možnosť ich vlastnej izbičky? Existuje aj nejaká iná možnosť ako dosiahnuť aby sa v noci nebudili? Myslíte že pomôže odstavenie? Alebo mám ešte počkať?
Ďakujem za pomoc a rady

Lucia

Dobry den, mam 15-mesacneho syna, ktoreho este rano, vecer a cez den raz pred obednym spanim kojim. Vobec by mi to neprekazalo, keby si syncek nezacal vyzadovat mliecko coraz castejsie cez den. Hocikedy sa ku mne zacne tulit a dvihat mi tricko. Ked mu odmietnem dat mliecko, tak sa zacne strasne rozculovat, vrieskat a kopat. Da sa sice odviest jeho pozornost niecim inym, ale stava sa to coraz castejsie a ja neviem, ci mu to mlieko mam dat alebo nie. Suvisi to s tym, ze chce byt blizko mna? Alebo je iba smadny? Momentalne je na mna velmi naviazany a ma problem s ostatnymi ludmi. Ani k tatkovi nechce ist a v noci ho nikto iny neutisi, iba ja. Nastastie sa nebudi casto. Vedeli by ste mi poradit, ci mu mlieko odmietat, alebo ho mam dojcit kedy chce a ci je to v tomto veku normalne? Pomaly by som ho uz chcela aj odstavit uplne, ale bojim sa, ako zareaguje... Co by ste mi poradili? Odstavit ho, alebo este vydrzat? Dakujem!

Dobrý deň, pani doktorka.
Chcem vam položit jednu otazku, co sa tyka mojho mladsieho syna. Uz mal dva roky a este stale je kojeny, to kojenie mi ani tak neprekaza, predsa len si pocas toho kojenia chvilku oddychnem. Pije mlieko 4 x denne , a v noci tak 3x , papa len jogurty a polievocku na obed ,sem tam banan a croissant. Od buduc. mesiaca nastupujem do prace a bude ho varovat svokra. Zacla som ho odstavovat snazim sa to kojenie zredukovat na rano a vecer a pocas kojenia. Je vsak velmi vzodrovity, najma ked ho uspavam. Zaspaval totiz na ciciku, no a teraz ked ho uspavam musim ho aj hodinu nosit na rukach tancovat s nim, on zas niako srdcervuco neplace, ale skor s jeduje zatina zuba aj peste, nakoniec zaspi , ale to az vtedy ked je naozaj vycerpany. Bojim sa vsak , ze som to zle nacasovala, predsa len ma len 2 rocky, a prechadza este aj obodbim vzdoru, a v 2 roku dietata vrcholi vztah dietata k matke od mala je na mna velmi naviazany prave kvoli tomu kojeniu, nemoze ho nikto zobrata ani na ruky, akurat so svokrou vydrzi ale to sa musi kukat na rozpravku alebo tak. Ked napr. sme vonku a ja sa vzdialim alebo behnem po nieco dovnutra hned ma hlada aplace. Bojim sa, ze mu tym odstavenim niako psychicky ublizim. Ale sama som uz z toho dost vycerpana, aj zubarka mi uz nariadila odstavenie lebo pridem o zuba a to mam len 24 rokov. Snazim sa byt neustupna , ked ho uspavam tak mu hovorim ako ho lubim, ale ciciky uz nemame. Prosim vas poradte mi , ci mu to niako psychicky neublizi. manzel mi vravi , ze som mala este pockat, kym sa neodstavi sam tak neviem, ale ja si myslim ze cim bude starsi , tym to bude horsie aj pre mna aj pre neho...

Dobrý večer,mám dcérku,ktorá má 2 roky a 4mesiace a je stále kojená. Mliečko papá na obed pred spaním,keď sa zobudí, potom večer keď zaspáva,v noci podľa toho akú má noc(keď nemá nejaké búrlivé sny tak prespí až do rána) a samozrejme ráno. V noci zaspávanie trvá min. 30 minút,v kuse prisatá na prsníku a čo mi začalo dosť vadiť, bolia ma už bradavky,a som z toho nervózna. Bojím sa,že dcérka to zo mňa cíti,pretože keď dlho zaspáva dostane aj po zadku. Už som sa jej párkrát povedala,že mliečko ma už bolí,nech skúsi zaspať bez mliečka, ale vždy neúspešne.Vie už všetko pekne povedať,tak mi povie,že mi ho pofúka a nebude bolieť,začne plakať,že ona ho chce a vždy sľubuje,že hneď zaspinká.A ja jej neviem odolať, bojím sa,že si bude myslieť,že ju mamina už nelúbi a preto jej nechce dať mliečko. Chceli by sme druhé bábätko,tým pádom ju chcem prestať kojiť, ale neviem čo to môže spraviť s jej psychikou. Ona je dosť také dievčatko,čo sa netúli veľmi (od malého bábätka bola taká). Keď tak tak väčšinou len so mnou, ostatným členom rodiny sa nedá veľmi objímať. Aj keď sa buchne a bolí ju niečo, tak ani ja ju nemôžem hladkať a pofúkať ju, poviem jej aspoň,že ju ľúbim ale ona začne vykrikovať,že ju neľúbim a že je zlá a pod. Tak sa bojím,akoby sa s tým vyrovnala.