rezim

Dobry den, mam dvojmesacnu dcerku a zatial nemame ziadny rezim dna. Dojcim ju ale ajj prikrmujem (koli grckaniu dostava zahusteny nutrilon). Chcem sa opytat:
1. od akeho veku je potrebne zaviest rezim, myslim tym: spinkanie, jedenie a podobne a aky by mal ten rezim zhruba byt.
2. od akeho veku je potrebne to dieta vychovavat, myslim tym nedovolit mu vsetko, zakazovat, chvalit ho (to robim uz aj teraz :-) nechat ho plakat (kedy si uz placom vie nieco vynucovat). Dakujem za odpovede a prajem pekny zvysok dna

Dobry den,
dcera ma 2r a jej otec ju doteraz este nevidel, teda vsetko doteraz bolo len na mne. nastavila som vychovu, rezim a vsetko ostatne a tak nam to obom vyhovuje a mam pozitivnu spatnu vazbu, ako to sama zvladam. nikto sa mi nemiesa do vychovy, respektuju to, o co sa snazim, aby z mojej dcery vyrastol - samostatny, rozumny clovek, nerozmaznany, nesebecky a pod.
Ked prisiel den prveho spolocneho stretnutia aj s jej otcom, vzal ju do narucia, objal - dcera ostala sokovana, plakala - ved je to pre nu cudzi clovek. Sprava sa, ako keby tie 2r neboli. On si riesi vychovu po svojom, kupuje jej veci a hracky, prezentuje svoju vychovu, co je proti tej mojej. ked mu nieco poviem, aby to respektoval, tak odpovie, ze on si moze robit co chce. je s nim tazka komunikacia, aj to bol dovod rozchodu, vsetko len podla neho je spravne. Podla mna na to nepriamo doplaca dcera a pre mna to tiez nie je jednoduche. Docitala som sa, ze take skusenosti pre dieta mozu viest k vzniku roznych psychoz a neuroz - v batolivom veku. Poradte mi prosim, co mam robit? nemyslim si, ze je to dobre pre dceru a tiez pre mna. No on sa teraz chce prezentovat ako ten naj otec.

Dobrý deň!

snažím sa o zavedenie pravidelného denného režimu u 7,5mesačného dieťaťa. uvedomujem si jeho potrebu pre psychiku dieťatka, preto ma zaujíma ako sa k tomu dopracovať čo najprirodzenejšou cestou.
kým som syna výlučne dojčila do 5 a pol mesiaca, rešpektovala som jeho fyziologické aj psychické potreby podľa toho ako si to on vyžadoval. dojčili sme podľa jeho potreby, spal, keď bol unavený, medzitým sme sa spolu hrávali, cvičili, chodili na prechádzky. tak si vytvoril svoj vlastný režim, ktorý bol viac menej pravidelný.
2 mesiace pekne papá príkrmy aj je dojčený. mali sme aj problémy s večerným zaspávaním, tie sa po čase ako tak upravili, teraz sa snažíme zaspávať medzi 8-9 hodinou.
teraz mi robí problém cez deň skĺbiť jeho potrebu spánku s jedením. spáva 2-3krát denne, dokopy asi 3hodiny. snažila som sa docieliť, aby zaspával približne v rovnakom čase,ale nie vždy sa to podarí, pretože nie vždy sa ráno v rovnakom čase zobudí, je unavený v roznom čase alebo len nemože zaspať(so spánkom máme už dlhšie problém). preto sa mu aj posúva čas jedenia. stáva sa, že desiatu má až okolo pol 12, obed o pol 3, a tak máme všetko posunuté. o pravidelnosti teda nemožeme hovoriť. neviem ako mám postupovať. keby som mu vynechala niektoré jedlo, mohlo by mu to chýbať, budiť ho, keď sa mi ho ťažko podarí uspať sa mi tiež nezdá ako dobrý nápad. nie som ani zástanca tvrdého denného režimu spania a papania vždy v rovnakú hodinu. chcela by som nájsť zlatú strednú cestu len neviem ako to mám docieliť. myslíte si, že je pravidelný režim taký nevyhnutný pre osobnosť dojčaťa za každú cenu alebo má synček ešte čas a mám počkať ako sa to vykryštalizuje samo?
za odpoveď Vám veľmi pekne ďakujem

Dobrý deň, neviem či budem vedieť môj dotaz formulovať tak ako to myslím, ale pokúsim sa:
Mám 4 ročného syna a dvojročného a máme permamentne problémy s jedením.
So starším synom nebol problém, kým neprišiel do obdobia vzdoru (myslím, že odvtedy sa to datuje). Na každé jedno jedlo povie nechcem nebudem nemám rád.
No a ten mladší, tak to je zase iná kapitola (náročnejšia). Narodil sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou v 39. tt. Kojila som ho rok aj 9 mesiacov. Stale je ta vaha nizsia ako jeho rovesnici, ale pediatri aj gastroenterologička vravia, že je to v poriadku, vzhľadom na porodnu hmotnosť. No a kde je problem? Ako sme zacali s prikrmami od 6 mesiaca bojujeme s kazdou lyzickou tuhej stravy. Ma dva roky, zuby na hryzenie v poriadku a akonahle ma v ustach tuhsiu stravu, pohryzie, ale vacsinou vypluje (maso, chlieb, zemiaky,....). Uz som zufala, uz neviem co by som im navarila, ponukla, aby to zjedli. A mladsi, ked vidi, ze starsi odstrci tanier, tak dojedol aj on. Myslim, ze to nie je zdravotny problem, ale psychicky. Netlacim na nich "neodides od stola, kym to nedojes" to som ani nikdy nerobila. Trva to rok a pol a uz si nevieme s manzelom rady. Prosim poradte mi.

dobry vecer, chcela by som vas poprosit o nazor na odlucenie 9 mesacnych deti od matky. Idemv decembri na laparosk.operaciu pruhu, a o moje dvojicky sa postara svokra, chce si ich zobrat na 10 dni k sebe domov (110 km daleko) a chce, aby sme pricestovali az na vianoce. Bojim sa, ze deti toto odlucenie mozu zle znasat, bojim sa aby na mna "nezabudli" a nenaviazalli sa velmi na babku. Ja osobne toto odlucenie znasam zle. Este sa obavam, ze sa im narusi denny rezim a ze ich stari rodicia rozmaaznaju, ved oni budu na nich dvaja, ale ja som doma len jedna.

Dobry den, moje 2 rocne dieta ma v zivote stale zmeny. Raz cestujeme za otcom do zahranicia raz sme na Slovensku. Co sa tyka reci menej rozprava. Byva taky zamysleny. Niekto mi povedal, ze je zablokovany. No to si nemyslim.
Tak ako s nocnikom, pokial ho tam neusadim, tak mu je jedno ze cika do plienky. Raz tak, raz tak. Tak ako s nasim zivotom. Potom niekedy je fasa.
Zacinam sa bat, aky to ma vplyv na dieta. Cestovanie obnasa vela stresu, nestalost, nema asi sajnu, kde ma domov.
Nieco som aj citala o vychove, snazim sa ako sa da, ale ked ho porovnam so Slovenskymi detmi je halavejsi a v novom prostredi utiahnutejsi. Niekedy chce pozerat len televizor.
Neviem, ci mu nechybaju deti, v cudzine sme sami aj tu sme sami. Chodievame iba von. Pocuval tri reci. Ludia, co to nechapu mi povedali ze som to nezvladla. Same narazky.
A nikto nepomaha.
Hlavne chcem vediet, aky ma vplyv takyto zivotny styl na dieta. Samozrejme to nemoze byt vecne, za chvilu pojdeme do skolky a sa ustalime. Alebo mam zlu vychovu? Neviem, snazim sa robit presne ako sa ma, denny rezim, spanok, hry, jedenie...