záchvat plaču

Dobrý deň, pani Mgr. Kašáková,

mám dcérku, ktorá má dva a pol roka, jej biolofický otec sa začal o ňu zaujímať v jej dvoch rokoch, mali sme súdne pojednávanie, kde bol vynesený rozsudok na základe posudku detského psychológa, kde sme mali presne vypracovný plán stretávok aby si dcérka na otca zvykla, Stretávali sme sa tri mesiace každý víkend všetci traja spolu a od októbra, keď už sa zdalo, že je s otcom rada sa s ním začala stretávať už bez mojej prítomnosti. Chodí k otcovi na jednu noc, ako to prebieha u neho neviem, ale keďže expartner vyženil dve deti asi vo veku dcérky, dcérka sa na detičky teší, ale pojem otec jej stále nič nehovorí. Prvé dva razy prebehli bez problémov, dcérka sa rozlúčila, zakývala mi a v pohode s ním nasadla do auta, tento víkend, keď pre ňu otec prišiel tak malá dostala záchvat plaču, celá sa triasla a kričala, že s otcom nechce ísť, on na ňu kričal a snažil sa ju násilím vytrhnúť z jej izbičky, pre mňa ako matku to bolo hrozné, nakoniec ju však nechal doma, ale povedal, že nabudúce si ju už vezme aj keby neviem čo, že dieťa má právo na oboch rodičov a on si to právo vydobije, že dieťa má vedieť kto je pán...no je to divný prístup. Nikdy som dcérke nič zlé o ňom nerozprávala, práve naopak, vždy keď má prísť, dcérku na to poriadne pripravím, hovorím jej ako ju tam všetci majú radi, ako sa na ňu tešia, že už ju detičky čakajú, ale bojím sa, že sa na budúce zase zopakuje scénár tohto víkendu. Prosím Vás ako ešte lepšie môžem dcérku pripraviť na príchod otca?..súdom sú tie stretávky nariadené, takže otec si to svoje právo na dieťa vydobije, on je tip, že ide aj cez mrtvoly, len nechcem aby to bolo s traumou pre malú. Aký postup zvoliť pri jeho príchode, nechať ju aj napriek plaču ísť, tak ako to robia mamičky prvý deň v škôlke?

vopred veľmi pekne ďakujem za odpoveď. prajem všetko dobré. Katka.

Dobry den, moj syn bude mat v aprili 3 roky a stale sa rozplace za kazdu hlupost. Potom chce, aby som ho omojkala a potom je vsetko OK. Ale v poslednom case zacina robit to, ze ked mu nahodou s niecim pohnem s hrackou alebo s niecim co si on na dane miesto polozi tak dostane zachvat placu. Aj vonku ked mu s niecim minimalne pomozem, napr. ho potlacim na motorke do kopca ked mu to ide tazko zacne plakat ako zmyslov zbaveny! Je to hrozne. Doteraz ked takto plakal tak som teda vymojkala, ale dnes ma tak nahneval lebo len co sme prisli domov spustil zase plac lebo si vymyslel, ze som mu pohla s autickom na sedacke a pritom som s nim bola vonku a doma nikto nebol. Uz som ho neomojkala, ale uz som vybuchla a vynadala mu, ze toto uz ozaj prehana. Potom chcel este asi 15 min, aby som ho hladkala, ale povedala som mu, ze som velmi smutna z jeho spravania a ze ma velmi nahneval. Potom. ked videl ze si ho nevsimam tak casom prestal. Som uz z toho na nervy, prestava nas posluchat a nejako to zda sa mi nezvladam. Na jesen sa nam narodi dalsie dieta a ja si neviem predstavit ako toto ja vsetko zvladnem. Je to len nejake obdobie v jeho vyvoji? Ako mam reagovat na jeho vystupy placu? Moj muz tvrdi, ze som ho rozmaznala ja lebo ze som ho stale mojkala vzdy ked chcel. Ja si zase myslim, ze prave toto je jedna z dolezitych veci pre dieta, citit, ze ho mama lubi.

dobrý deň

trápi ma správanie mojej dcéry ,ktorá je od malička velmi živá . Tak napr. niečo jej zakážeme a ona si to začne vydobíjať plačom a prosíkaním . Chodí za nami po byte a stále dookola to opakuje .Ja jej to ešte kludne vysvetlujem že prečo nie ,ale jej plač sa stupnuje až by som povedala ,že je to záchvat plaču ,ktorý trvá aj pol hodinu . Nepomáha ani krik ,ani ignorovanie ,ani vyhrážky s , varechou , ! Stále si chce presadiť svoje . Ked jej prikážem ,aby šla do svojej izby ,ukludniť sa, je to ešte horšie ,vyjde z izby niekolko krát a ja ju tam vrátim. Tam sa vyvrieska vyplače a potom sa z ničoho nič ukludní ,správa sa ako by sa nič nestalo !Ked sa jej pýtam ,že prečo to robí ,tak mi povie,že nevie . Opakuje sa to cca. každý druhý mesiac .

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o radu. Máme dievčatko,v marci bude mať tri roky. Teraz na Mikuláša sme sa rozhodli, že to využijeme na to, aby sa dcérka cumlíka zbavila. Pripravovala som ju na to, že vymeníme cumlík za sladkosti. celkom s tým súhlasila, (asi preto, lebo toho Mikuláša chcela vidieť). dali sme cumlík do čižmičky a ani nevieme kedy, nám ho Mikuláš zobral. Mikuláša sme síce pri tom nevideli, ale videli sme ho pri ďalších príležitostiach. Chcem povedať, že dcérka cumlík používala viac-menej na spanie, pýtala si ho niekedy aj cez deň, keď bola unavená, podráždená, alebo ho jednoducho chcela pocumľať. Ale zaspávala s ním stále, aj v noci sa občas zobudila a hľadala ho.Naučila sa sama pekne zaspávať vo svojej izbe, no ukážkovo. až teraz....
všetko sa úplne zmenilo. cez deň odmieta spať už dlhšie, ale viem, že ešte by jej to aspoň niekedy veľmi pomohlo zdriemnuť si. no teraz bez cumlíka ani náhodou nepôjde. a najhoršie je to večer a v noci. večer si pýta rozprávky, tak jej rozprávam, veľmi nepokojne, ale zaspí. prvé tri noci to v noci zvládla super, ani raz sa nezobudila (myslela som, že ju to aspoň neruší to neustále hľadanie cumľa, keď jej vypadne z pusy). no teraz, po TÝŽDNI!!! je to stále horšie. Predchádzajúcu noc sme boli u babky (25km od domu), v noci dostala taký záchvat plaču, že som sa fakt bála. hádzala so sebou, plakala, až pišťala, kopala ma a bila a kričala na dudu. ak by sme vtedy boli doma, asi jej ju v momente prinesiem. po veľmi dlhej chvíli (20min) sa ako-tak upokojila,začala som sa s ňou o tom rozprávať, že viem, že jej chýba, ale dá sa na to zvyknuť...a podobne.až nakoniec zaspala, no zas si aspoň popýtala rozprávku. veľmi som dúfala, že sa to nebude opakovať, ale zrejme nám tým dala najavo, aké to musí byť pre ňu strašné. cez deň si na cumlík už naozaj ani nespomenie. No ďalšiu noc, dnes, sa to zopakovalo. som z toho zúfalá, čo mám robiť? dnes to síce trvalo všetko o dosť kratšie, ale je mi hrozne z toho,ako sa musí vo vnútri trápiť. ona keď sa teraz v noci zobudí, tak vlastne nevie znova len tak zaspať. keď mala cumlík, dala som jej ho a v sekunde spala. Mám fakt vážnu chuť jej ho vrátiť, no štve ma to, že už prešiel týždeň, tak neviem,či by som neurobila chybu. mám pocit, že mladšie detičky (do dvoch rokov) to zvládajú lepšie, ona o tom už príliš filozofuje a myslím, že čím bude staršia, tým by to bolo horšie, viac si uvedomuje všetky súvislosti a tiež si myslím, že by bola len väčší "závislák" ..Po ďalšie, cumlík mala stále iba jeden (odmietala som jej kupovať viac, bolo jej to zbytočné), no ten jeden už len hryzla. je v hroznom stave, najprv som myslela, že jej ho nechám, kým sám neskončí, ale keďže drží už iba na vlásku (čo jej mimochodom nevadilo) tak sme sa rozhodli, že na Mikuláša....taktiež ju už tiež nie vždy upokojil, no viem, že v noci jej zas veľmi pomohol. začali sa jej z neho mierne kriviť zúbky, je to takmer nebadateľné, ale všimla som si, že predné horné dva jej akoby vystupujú dopredu. jednoducho - najvyšší čas sa zbaviť dudy. aj čo sa týka obdobia, tak všetko bolo OK, akurát trocha kašľala. Preto sa chcem opýtať, čo myslíte, ako mám ďalej postupovať? cez deň je to fajn, veľa sa jej venujem, akurát ten obedňajší spánok - len nedávno, s cumľom, vyspala aj dve hodiny, no ako píšem, často už aj odmietala spať. teraz zaspí okolo 22.00, dokonca už išla aj o 00.15. mám pocit, že sa zámerne vyhýba spánku, lebo je to pre ňu ťažké. ráno, len zakašle a už je hore, - 6.00, chodila spať od 21.00 až do rána 8.00-8.30 a ešte aj na obed na minimálne hodinu a pol. a keď sa skoro ráno zobudila, dala si dudu a spala ešte dve hodiny. tiež ma ľakajú tie jej nočné výstupy, fakt vyzerá ako pomätená (znie to hrozne, ale naozaj), preto sa bojím, či to nemôže na nej zanechať nejaké psychické stopy. môže odúčanie od cumľa sprevádzať také niečo? nie je to trocha veľa? keď sa v noci zobudí, nevníma ani, čo jej rozprávam, chcem ju upokojiť, aj bez slov, pohladkať, objať a dopadne to tak, že som celá zbitá. ona vyzerá, akoby ešte spala. Cumlík by som jej vrátiť nechcela, jednak že je v hroznom stave a keď jej kúpim nový, som úplne tam, kde som bola, jednak kvôli zúbkom, jednak kvôli historke o mikulášovi (keď už sme jej o tom toľko rozprávali). ale ak by to bolo pre ňu niečim nebezpečné, tak som ochotná jej kúpiť nový. ako by ste mi poradili? ako postupovať pri tých nočných výstupoch? mám sa o tom s ňou ešte rozprávať, alebo jej ho nepripomínať (čo sme robili,no asi tiež nebolo dobré, že sme sa všetci tvárili, že nevieme, čo je cumeľ, keď s ním fungovala tri roky). čo jej mám ešte povedať, keď slová: si už veľká, nepotrebuješ ....ju vôbec nezaujímajú. snažím sa ju veľa chváliť,ako to pekne zvláda, ale v noci mi ukáže, že to vlastne v skutočnosti zvláda len veľmi ťažko. mám to vydržať, alebo jej ho vrátiť? fakt neviem, čo by bolo pre ňu dobré, tak, aby sa jej nič nestalo.....veľmi pekne ďakujem za radu..

Mám 20 mesačnú dcérku ktorá v poslednej dobe z ničoho nič dostane záchvat plaču až tak vrieska a piští,keď má tento stav niečo si pýta dáme jej to a ona vrieska že to nechce.Robievala to hlavne pred spaním ale teraz to máva občas aj počas dňa,je na ňu vtedy hrozný pohľad a bojíme sa aby sa jej nič nestalo.Ďakujem za radu

Dobry den chcela by som Vas poprosit o radu ohladne mojej dcerky.V novembri bude mat 3 roky a uz par krat mi povedala ze skoci z okna al.dnes ze skoci do vody a to preto ze isla spat a nesla som jej citat knizku ale povedala som ze pridem len co nakrmim jej braceka /ma 6.mesicov/ pritom mala zachvat placu.Neviem ako reagovat predtym som sa jej snazila vysvetlit ze tak nesmie hovorit ze si ublizi,zomrie,ze by som plakala kebz sa jej nieco stalo ze by uz nebola.Inak je sikovna,mudra a aj braceka prijala podla mna velmi dobre /z coho som ja mala velke obavy/.Dakujem