cumlík - odúčanie

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o radu. Máme dievčatko,v marci bude mať tri roky. Teraz na Mikuláša sme sa rozhodli, že to využijeme na to, aby sa dcérka cumlíka zbavila. Pripravovala som ju na to, že vymeníme cumlík za sladkosti. celkom s tým súhlasila, (asi preto, lebo toho Mikuláša chcela vidieť). dali sme cumlík do čižmičky a ani nevieme kedy, nám ho Mikuláš zobral. Mikuláša sme síce pri tom nevideli, ale videli sme ho pri ďalších príležitostiach. Chcem povedať, že dcérka cumlík používala viac-menej na spanie, pýtala si ho niekedy aj cez deň, keď bola unavená, podráždená, alebo ho jednoducho chcela pocumľať. Ale zaspávala s ním stále, aj v noci sa občas zobudila a hľadala ho.Naučila sa sama pekne zaspávať vo svojej izbe, no ukážkovo. až teraz....
všetko sa úplne zmenilo. cez deň odmieta spať už dlhšie, ale viem, že ešte by jej to aspoň niekedy veľmi pomohlo zdriemnuť si. no teraz bez cumlíka ani náhodou nepôjde. a najhoršie je to večer a v noci. večer si pýta rozprávky, tak jej rozprávam, veľmi nepokojne, ale zaspí. prvé tri noci to v noci zvládla super, ani raz sa nezobudila (myslela som, že ju to aspoň neruší to neustále hľadanie cumľa, keď jej vypadne z pusy). no teraz, po TÝŽDNI!!! je to stále horšie. Predchádzajúcu noc sme boli u babky (25km od domu), v noci dostala taký záchvat plaču, že som sa fakt bála. hádzala so sebou, plakala, až pišťala, kopala ma a bila a kričala na dudu. ak by sme vtedy boli doma, asi jej ju v momente prinesiem. po veľmi dlhej chvíli (20min) sa ako-tak upokojila,začala som sa s ňou o tom rozprávať, že viem, že jej chýba, ale dá sa na to zvyknuť...a podobne.až nakoniec zaspala, no zas si aspoň popýtala rozprávku. veľmi som dúfala, že sa to nebude opakovať, ale zrejme nám tým dala najavo, aké to musí byť pre ňu strašné. cez deň si na cumlík už naozaj ani nespomenie. No ďalšiu noc, dnes, sa to zopakovalo. som z toho zúfalá, čo mám robiť? dnes to síce trvalo všetko o dosť kratšie, ale je mi hrozne z toho,ako sa musí vo vnútri trápiť. ona keď sa teraz v noci zobudí, tak vlastne nevie znova len tak zaspať. keď mala cumlík, dala som jej ho a v sekunde spala. Mám fakt vážnu chuť jej ho vrátiť, no štve ma to, že už prešiel týždeň, tak neviem,či by som neurobila chybu. mám pocit, že mladšie detičky (do dvoch rokov) to zvládajú lepšie, ona o tom už príliš filozofuje a myslím, že čím bude staršia, tým by to bolo horšie, viac si uvedomuje všetky súvislosti a tiež si myslím, že by bola len väčší "závislák" ..Po ďalšie, cumlík mala stále iba jeden (odmietala som jej kupovať viac, bolo jej to zbytočné), no ten jeden už len hryzla. je v hroznom stave, najprv som myslela, že jej ho nechám, kým sám neskončí, ale keďže drží už iba na vlásku (čo jej mimochodom nevadilo) tak sme sa rozhodli, že na Mikuláša....taktiež ju už tiež nie vždy upokojil, no viem, že v noci jej zas veľmi pomohol. začali sa jej z neho mierne kriviť zúbky, je to takmer nebadateľné, ale všimla som si, že predné horné dva jej akoby vystupujú dopredu. jednoducho - najvyšší čas sa zbaviť dudy. aj čo sa týka obdobia, tak všetko bolo OK, akurát trocha kašľala. Preto sa chcem opýtať, čo myslíte, ako mám ďalej postupovať? cez deň je to fajn, veľa sa jej venujem, akurát ten obedňajší spánok - len nedávno, s cumľom, vyspala aj dve hodiny, no ako píšem, často už aj odmietala spať. teraz zaspí okolo 22.00, dokonca už išla aj o 00.15. mám pocit, že sa zámerne vyhýba spánku, lebo je to pre ňu ťažké. ráno, len zakašle a už je hore, - 6.00, chodila spať od 21.00 až do rána 8.00-8.30 a ešte aj na obed na minimálne hodinu a pol. a keď sa skoro ráno zobudila, dala si dudu a spala ešte dve hodiny. tiež ma ľakajú tie jej nočné výstupy, fakt vyzerá ako pomätená (znie to hrozne, ale naozaj), preto sa bojím, či to nemôže na nej zanechať nejaké psychické stopy. môže odúčanie od cumľa sprevádzať také niečo? nie je to trocha veľa? keď sa v noci zobudí, nevníma ani, čo jej rozprávam, chcem ju upokojiť, aj bez slov, pohladkať, objať a dopadne to tak, že som celá zbitá. ona vyzerá, akoby ešte spala. Cumlík by som jej vrátiť nechcela, jednak že je v hroznom stave a keď jej kúpim nový, som úplne tam, kde som bola, jednak kvôli zúbkom, jednak kvôli historke o mikulášovi (keď už sme jej o tom toľko rozprávali). ale ak by to bolo pre ňu niečim nebezpečné, tak som ochotná jej kúpiť nový. ako by ste mi poradili? ako postupovať pri tých nočných výstupoch? mám sa o tom s ňou ešte rozprávať, alebo jej ho nepripomínať (čo sme robili,no asi tiež nebolo dobré, že sme sa všetci tvárili, že nevieme, čo je cumeľ, keď s ním fungovala tri roky). čo jej mám ešte povedať, keď slová: si už veľká, nepotrebuješ ....ju vôbec nezaujímajú. snažím sa ju veľa chváliť,ako to pekne zvláda, ale v noci mi ukáže, že to vlastne v skutočnosti zvláda len veľmi ťažko. mám to vydržať, alebo jej ho vrátiť? fakt neviem, čo by bolo pre ňu dobré, tak, aby sa jej nič nestalo.....veľmi pekne ďakujem za radu..