vnímanie smrti

dobrý deň

Chcela by som sa na Vás obrátiť s osobnou skúsenosťou a rada si prečítam Váš pohľad na vec.
Spomínam si na obdobie mojich 4-5 rokov, kedy som sa dosť intenzívne trápila otázkami o smrti. Kam odišiel môj príbuzný, kde teraz spí a čo to znamená, že sa už nikdy nevráti, ...dlhú dobu mi to nešlo z hlavy a prechádzala som hlbšie do problému. Aj ja zomriem? a kde budem? Už sa nikdy nevrátim na tento svet? Čo znamená nikdy? Čo znamená nič? Nikdy je hrozné slovo. J to nechcem, prečo som tento svet musela spoznať, keď to musím opustiť?
Mala som len 4-5 rokov. Prechádzala ma úzkosť, beznádej a strach až som istou dobou dostávala kŕče do lýtok. Mama o tom nevedela, lebo som sa jej to hanbila povedať. Trvalo to dlho, asi až do 16-17rokov, kým som sa dostala v rámci môjho povolania(zdravotná sestra) ku smrti ako takej a videla som ju častejšie a častejšie a vyrovnala som sa s tým !

Na všetko by som rada zabudla, ale v poslednej dobe sa k tomu vraciam kôli mojej 3,5 ročnej dcére. Zrazu ma zasypáva podobnými otázkami. Vraví:"Mamina, že Ty nikdy nezomrieš, ty nesmieš zomrieť! v lete musíme postaviť bazen !" a ja niekedy neviem ako jej mám odpovedať, keď vidím ten strach v jej očiach.
Rozprávala som jej o rodinných vzťahoch, kto je babka a prababka a tak. A ona sa opýtala, či aj ja budem babka.Keď som povedala, že áno, tak sa veľmi úzkostivo rozplakala až sa zadýchavala, že ja nemôžem byť babka, lebo potom zomriem.
Mám obavy, že bude prechádzať podobným trápením. Určite si ju vypočujem, ale úprimne neviem ako sa v tých situáciách zachovať.
A je vôbec možné, že prechádzala presne tým istým čo ja?

ďakujem za odpoveď, s pozdravom Monika