Pediatrická poradňa MUDr. Kataríny Legrand

Pediatrická poradňa MUDr. Kataríny Legrand
403 otázok

Na vaše otázky odpovedá MUDr. Katarína Legrand, alias OkiDoki, pediatrička  a mama dvoch dcér. Je autorkou úspešnej knihy Pediatra pre zvedavých rodičov.   

 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

Sponzor poradne: Pediatrická poradňa MUDr. Kataríny Legrand
  • Prve kroky

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý den, Píšem Vám ohladom mojej dcerky ma 13 mesacov a ma strach z chôdze. Ked ju drzim za rucky tak kraca jak nic doslova uteka ale ako nahle ju pustim urobi 2 az 3 kroky sama a ked si to uvedomi zastane a hlada ruky aby sa drzala a takisto ked je opreta chrptom o gauc a volam ju k sebe tak sa boji a hľada mi ruky aby sa chytila.
    Je to normalne že sa boji ? Ako mam jej pomoct od toho Strachur.
    Ďakujeme za odpoved :)

    Odpovedá: MUDr. Katarína Legrant

    Dobrý deň! Predovšetkým s ňou netreba chodiť za ruky. Deti majú veľa štvrtnožkovať, aby si spevnili chrbtové a brušné svaly. A keď sa sami odvážia na stoj v priestore a následne na prvé kroky, vtedy sú na to pripravené. Samostatná chôdza má prísť do 18 mesiaca. Okolo prvého roka sa deti pokúšajú stáť. Ešte vôbec nemusí skúšať prvé kroky. Takže, z môjho pohľadu, nič nemusíte robiť. Len jej dajte čas a neponúkajte jej Vaše ruky - škodíte svojmu chrbtu a ona to nepotrebuje. Keď bude jej chrbát dosť silný na samostatú chôdzu, odváži sa k nej. S pozdravom doki Katka

Podobné otázky

  • Nechce chodiť

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň Pani lekárka,
    obraciam sa na Vás o radu. Malá má 15 mesiacov (o 3 týždne ideme na poradňu a očkovanie). Ide o to, že nechce chodiť ani robiť kroky popri nábytku. Vie sa postaviť ku gauču, taktiež v postielke a ohrádke..len ona akoby sa skôr bláznila a ,,hopsala" ako by robila kroky, keď chcem aby chodila po podlahe a ja ju držím za boky, alebo jej dám tlačiť chodítko, tak sa zosunie na zem a odmieta kráčať. Bývala v pavúku a v ňom doslova lietala, ale pavúky už nepoužíva. Taktiež na meno reaguje len keď nie je ničím zaujatá (keď sa hrá, pozerá niečo, tak nereaguje). Čo sa týka hier, ako je vhadzovanie guličiek do otvorov, tak to nechce robiť, ona radšej sa hrá s gulkami, alebo ich rozhadzuje. Opakovať nechce, sem-tam spraví ťap-ťap a niekedy dá pá-pá, ale len keď chce ona. Pár krát si opakovala niečo z pesničiek (ia-ia-o...), blaboce nonstop, ale ešte nerozpráva. Zúbky jej idú neskôr ako ostatným detičkám (ide jej teraz 3). Pravidelne jej dávam vitamín D aj probiotiká. Mliečko už asi 3 mesiace odmieta úplne, podla pediatričky je to v poriadku, pokial papá mliečne výrobky a ona papá všetko. Mám strach, či je všetko v poriadku. Viem, že robím chybu a porovnávam ju s ostatnými, ale už stresujem. A vždy keď mám obavy (keď bola malinká prestala ,,pásť koníky na určitú dobu), tak pediatrička to neriešila. Časom sa prišlo na to, že ona razom rýchlo začala rásť a aj teraz v porovnaní s inými je väčšia.
    Ďakujem za každú radu.

    Odpovedá: MUDr. Katarína Legrant

    Prajem pekný deň! Čo sa týka chôdze, úplne najpodstatnejšie je, či 4-nožkuje. Ak švornožkuje a štvornožkuje veľa, to je veľmi dôležité a zásadné. Taktiež je dôležité, akým spsobom sa dvíha k opore - malo by to byť tzv. cez rytiera - čiže cez nástup na jednu nohu na kolene. A mala by to vedieť cez obe nohy. Ak netušíte o čom píšem, bude určite skvelé zadovážiť si knižku "Rozvíjej se děťátko" od Evy Kiedroňovej a tam je krásne vysvetlený celý psycho-motorický vývoj, ako má postupovať, kedy a, čo, ako rodičia môžme a, čo nemáme robiť. Napríklad chodítko - typu pavúk je nevhodné práve skrz správny vývoj chôdze. Ani nie je dôvod dieťaťu nejakým spôsobom pomáhať. Každopádne dieťa môže urobiť prvé kroky v 18. mesiacoch a je to stále v poriadku. Čo je najdôležitejšie je 4-nožkovanie a správne dvíhanie sa popri opore. Ostatné má čas, príde to postupne. Čo sa týka reagovania/nereagovania - ťažko sa k tomu vyjadruje, ak neviem, akú činnosť práve vykonáva, keď neodpovedá. Deti vedia byť veľmi sústredené aj pri hre, preto sa ich niekedy treba dotknúť a vtedy na ne prehovoriť. Ak by pozerala dáku obrazovku - tieto nie sú pre deti vhodné do 2 rokov vôbec a zároveň, ak už dieťa sleduje niečo na obrazovke, je zväčša hypnotizované - takže sa nečudujem, ak nereaguje. Z hľadiska vývoja reči, je podstatné rozprávať sa s dieťaťom zrozumiteľne, správne vyslovovať a veľa spolu čítať - ideálne knižky vhodné pre jej vek - Kubko sa učí rozprávať, Nina ide spinkať, Hugo a jeho stratený šál, či iné. To, že nepije mlieko, nevadí, ak papá mliečne výrobky. A porovnávať určite netreba, ani si nič vyčítať. Môžte sa vzdelávať, čítať odbornú literatúru ohľadom vývoja detí, a tak sa posúvať ďalej. Akby ste mala ešte nejaké otázky bola by možno vhodnejšia videokonzultácia, aby sme si vedeli viac povedať, položiť doplňujúce otázky, a tak:
    https://services.bookio.com/oki-doki/widget
    S pozdravom doki Katka

  • Strach zo samostatnej chôdze

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobry vecer, chcela by som sa s vami poradit ohladne mojej dcerky. Bude mat o 2 tyzdne 14 mesiacov. Ked mala 13 mesiacov pokusala sa samostatne chodit. Jeden den sme isli na ihrisko a tiez chodila a ked sme prisli domov uz nechcela samostatne ist ( bala sa). Od tej doby chodime tak ze ju drzim zo zadu za nohavice a tak. Samostatne pôjde len ak je niekto oproti a naspät. Sama nepôjde boji sa. Neviem ci to mam nejako riesit alebo naopak neriesit to a cakat.
    Dakujem vam za odpoved a za vas cas

    Odpovedá: MUDr. Katarína Legrant

    Prajem pekný deň! Osobne by som jej vôbec nepomáhala. Nech chodí len tam, kde sa cíti komfortne a, keď má na to odvahu. Doma sa snažte, aby bol priestor bezpečný, aby neboli príliš ostré rohy nábytkov, aby mala priestor padať a padať relatívne bezpečne. Deti sa musia naučiť aj padať, lebo to tiež prispieva k ich istote pri samostnanej chôdzi - že vedia, ako spadnúť. Nemáte sa s chôdzou, kam ponáhľať. Do 18 mesiacov je stále norma na prvé kroky. A ona ich už urobila, len mala nejakú zlú skúsenosť, tak je teraz opatrná. Netreba na ňu robiť tlak, len jej ponúkať bezpečné prostredie na voľný pohyb a dôverovať jej, že ona si to svoje tempo určí a určí si ho veľmi správne. Netreba ju vôbec pridŕžať - zvládne to sama, keď na to bude pripravená ;) S pozdravom doki Katka