Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
87 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • 2,5 ročné dieťa bije mamu

    , Autor: Mojka

    Dobrý večer, poprosila by som radu ako zvládať našu 2,5 ročnú dcéru. Ako dosiahla vek 2 rokov má neovládateľné záchvaty hnevu. Ak jej niečo nedáme, nedovolíme, jednoducho nie je podľa jej želania, nastane záchvat, rev, plač, bitka, najmä bije mňa, po tvári, štipe má, hryzie. Zvykne sa aj hodiť o zem, kričí, kope, hryzie si kožu na zápästí. Na manžela si to nedovolí, jeho neudrie, ani nehryzie. Záchvaty máva aj vonku, ak má napríklad obsadenú hojdačku alebo nechce ísť domov. Inak je na iné deti vonku priateľská, vie sa zahrať. Prosím o radu, či je to len obdobie alebo to treba poriešiť so špecialistom.
    Ďakujem vopred za odpoveď.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    to čo popisujete mi sedí s obdobím vzdoru. Obdobie vzdoru je bežná súčasť detského vývinu, jeho intenzita a prejavy môžu závisieť od temperamentu a osobnostnej výbavy dieťaťa. Reakcie okolia môžu prejavy mierniť, ale to neznamená, že sa nebudú vyskytovať. Intenzívnejšie prejavy nesúhlasu sú tiež bežné pri osobách, s ktorými sú deti častejšie, pretože u nich majú väčší pocit bezpečia a istoty.
    Vašou úlohou je dieťaťu dávať zmysluplné a opodstatnené hranice. Prejavy nesúhlasu sú úplne v poriadku, ale neznamenajú, že sa hranice majú meniť/ posúvať. Taktiež to neznamená, že prejavy hnevu nemáme kultivovať, avšak tu je namieste trpezlivosť (nepôjde to rýchlo). Je prirodzené, že keď reagujeme na hnev aj u nás sa spustí reakcia hnevu. Ak sa dá, je dobré upokojiť seba a reagovať viac z neutrálu ako z hnevu. Môže pomôcť, keď si poviete, že táto situácia je možnosť ako moje dieťa naučiť spracovávať frustráciu.
    Skúsim Vám dať pár námetov ako pri nesúhlase postupovať.
    - Skúste sa vžiť do dieťaťa, čo si naozaj želá. A najskôr reagovať na toto prianie. („Veľmi by si teraz chcela ísť na svoju obľúbenú hojdačku.“ „Hneváš sa na mňa, lebo som ti povedala, že nesmieš....“)
    - Ak je to treba pomenujte hranicu. („Teraz sa hojdá dievčatko.“/ „Hojdačky na ihrisku sú pre všetkých, striedame sa tu.“ „Ľudia nie sú na búchanie/ hryzenie.“) Myslím, že je vhodnejšie formulovať hranice neutrálne a bez hodnotenia (napr. „Dobré dievčatká nebúchajú.“ – z takéhoto tvrdenia si dieťa môže zobrať, že ho považujete za zlé a nie to, že búchanie nie je ok).
    - Navrhnite náhradnú možnosť. („Môžeme tu spolu počkať, kým sa hojdačka uvoľní alebo môžeš ísť zatiaľ na preliezku.“ „Môžeš kopať, búchať a hrýzť do vankúša.“ – niekedy pomôže toto deťom aj ukázať a aj keď hryzie samu seba.) Najlepšie nápady na náhradné možnosti získate vtedy ak presne pochopíte, čo dieťa nahnevalo, čo predchádzalo hnevu a aké bolo prianie dieťaťa.
    - Keď je treba môžete pomenovať a vykonať dôsledky správania. S týmto krokom treba byť trpezlivý a v prípade možností vykonať dôsledky až po minimálne 3 pokusoch pomenovávania prianí/ pocitov a poskytovania náhradných možností. („Keď sa rozhodneš prestať (tu doplňte konkrétny prejav správania), vyberáš si, že ostávame na ihrisku. Keď sa rozhodneš pokračovať (tu doplňte konkrétny prejav správania), vyberáš si, že ideme domov.“)
    - V prípade silného prejavu hnevu je vhodnejšie pomenovávanie hraníc a dávanie možností vynechať a vrátiť sa k ním až po upokojení, resp. inokedy. Emócie môžete tíšiť ich pomenovávaním, objasňovaním („teraz je Ti nepríjemne, lebo si to veľmi chcela“) a blízkosťou.
    Prajem Vám veľa trpezlivosti. Ak by ste mali pocit, že už to je na Vás príliš, môžete kontaktovať psychológa. A nezabúdajte sa postarať o seba, pretože obdobie vzdoru môže byť naozaj vyčerpávajúce.
    Vypracovala: Mgr. Marta Lazíková Merešová,