Speváčka Dáša Mamba Šarközyová: Druhé dieťa neplánujeme
"Napriek tomu, že Tony je 200-percentný, myslím si, že jedno dieťa nám stačí. Chcem, aby bol Manolo šťastný a chceme mu dať všetko, čo môžeme. Teraz je to veľmi fajn a nechceme to meniť."
Krásna energická žena, speváčka, ktorá aktuálne hviezdi na Novej scéne v muzikáli Bodyguard. Dáška so svojím partnerom Tonym (pozn. redakcie tanečník a herec Tony Porucha) vychovávajú syna Manola. Ich cesta k synovi nebola jednoduchá a jeho príchod na svet sprevádzali problémy. Napriek tomu z tejto sympatickej rodiny srší veľká životná energia a vďačnosť za to, že spolu môžu zažívať všetko krásne aj ťažké, čo život prináša.
Tieto dni žijete aj svojím splneným snom. Spievať Whitney Houston v muzikáli Bodyguard na Novej scéne – to je ponuka, ktorá sa neodmieta...
Áno, je to, poviem úprimne, splnenie môjho celoživotného sna. Keď som sa dozvedela o konkurze, išla som a podarilo sa. To nebola ponuka, ktorú som dostala priamo, ale prihlásila som sa na konkurz a využila šancu na splnenie svojho sna. A teraz ho prežívam so všetkým, čo k tomu patrí. Je to tá najkrajšia hlavná postava, akú som kedy mala, hrať pred vypredaným divadlom je neskutočný pocit. Je to najkrajší moment mojej kariéry.
Aký to bol pocit, opäť spievať pre veľké publikum? Vníma mamu ako muzikálovú hviezdu už aj Manolo?
Ten standing, keď sa diváci postavia – to je obrovská sila a energia, láska od divákov ma vždy dojíma a vážim si to. A Manolo? Ja som maminka a Tony je tatinko. To je naša „robotka“ – divadlo už dôverne pozná, ľúbia ho tam, má tam svoje kamarátky, chodí s nami veľmi rád, aj keď je to výnimočné, že ho berieme do práce. Ale keď nás vidí v televízii v seriáloch, nevníma to nejako špeciálne, niekedy sa na nás ani nechce pozerať. Čo nás však prekvapilo, už pozná niektoré pesničky z Bodyguarda. Dosť som sa čudovala, že také malé dieťa sa tak rýchlo naučí spievať texty. Boli sme v šoku, keď si z jednej jedinej skúšky odniesol v hlave text, ktorý si pospevoval a teraz, keď tam bol už niekoľkokrát, si nahlas vyspevuje, že je Kráľovná noc a podobne. Sme prekvapení, ale aj potešení, že ho to tak baví.
S Tonym ste partnermi dlhé roky. Pôsobíte ako pár, ktorý si zo života ťažkú hlavu nerobí a viac sa ním bavíte, ako trápite. Ale, keď nastanú tie ťažšie dni, aký je váš recept na úsmev doma?
To sme radi, že takto pôsobíme, ale nebudem klamať, aj my máme ťažké chvíle. Snažíme sa všetko zvládať spolu a s nadhľadom. Keď má jeden z náš ťažšie dni, ten druhý mu chce pripomenúť to pekné a podržať ho. Párkrát sa stalo, že sme obaja boli takí vyhorení a obúchaní životnými situáciami, keď nemal kto ťahať toho druhého, ale potiahli sme sa spoločne. Ako sa hovorí, v šťastnom manželstve si treba uvedomiť, že sú dve ruky a keby bojovala pravá s ľavou, tak by nič nevyriešili, musia sa držať spolu, aby to zvládli.
Tony si vás nosí doslova na chrbte, nechal si vytetovať vašu podobizeň v naozaj štedrej veľkosti, ktorú ponúka telo tanečníka... To je gesto, ktoré asi každú ženu dostane do kolien.
Stále to spracúvam. Robíme si žarty, že je to väčší dôkaz lásky ako svadba, lebo ťažšie sa zbavíte takéhoto odtlačku. Bavili sme sa o tom dlho, Tony mi stále predhadzoval, že by ma mal rád vytetovanú a roky mi to hovoril, rozmýšľal... Prezradím, že už som zvečnená na jeho tele, tuším pod rebrom, ako taká postavička a tuto si naozaj uletel na celý chrbát. Je to milé, vážim si to a som šťastná a keby som nemala tak rada krásu ženského tela, neváhala by som dať si Tonyho vytetovať tiež. Od prvého dňa sme vedeli, že chceme zvyšok svojich životov prežiť spolu, takže otázka, či je toto chyba, je pre nás nezmyselná. Milujeme sa a chceme spolu žiť. Sme tu jeden pre druhého.
Čo priniesol syn do vášho vzťahu?
Úplne úprimne povedané, dieťa je veľkou skúškou. Naše dieťa bolo vyplakané a vymodlené, doslova vytúžené. Ale, zrazu je tu niekto tretí, je menej času na rozvíjanie vzťahu alebo samého seba a pokiaľ vzťah nemá pevné základy, môže to byť problém a často to pármi otrasie. Ale mať dieťa je zároveň aj najkrajšie. Nevieme si predstaviť a ani si nepamätáme život pred Manolom. Je tu s nami, je v našom živote. Je tu rodina, zmysel, sme kompletní. Život pred Manolkom akoby nebol. Dieťa nám donieslo trpezlivosť a prekopalo hodnoty. Tony a Mamba si na svoje top miesto dali Manola a Mambu a Manola a Tonyho a je to krásne, aj keď náročné. Už to nie je len o nás dvoch, ale aj o synovi, ktorému chceme dať to najkrajšie z nás.
Vôbec sa netajíte tým, že pôrod nebol pre vás príjemným zážitkom. Dokonca sa aj po pôrode objavili komplikácie, ktoré vás vrátili na chvíľu opäť do nemocnice. Hovorí sa, že mama potom zabudne, že zostane len to dobré, ale niektoré traumy zostávajú. Ako ste spracovali svoj pôrod vy?
Ja si aj skoro po 4 rokoch pamätám svoj pôrod. Nedá sa zabudnúť. Je to najťažší zážitok môjho života a Tony to vníma ešte horšie, lebo mohol o mňa prísť. Pre mňa nebolo jednoduché, že ma deväť dní po pôrode opäť zašívali pod úplnou narkózou, potom hojenie v šestonedelí... To bolo veľmi ťažké obdobie. Už keď vidíte, že personálu nie je všetko jedno, je to hrozný zážitok. Je veľmi dôležité mať po svojom boku muža, ktorý vás psychicky podrží, postará sa. Šestonedelie je náročné obdobie pre ženu, necíti sa najlepšie a najkrajšie a vtedy je doslova žiaduce, aby mala podporu od muža. Mne sa jej dostalo a aj tak to nebolo jednoduché.
Aj pôrod a obdobie po ňom bolo veľmi ťaživé a necítim potrebu si to zopakovať. Byť rodičom je celkovo náročné. Napriek tomu, že Tony je 200-percentný, myslím si, že jedno dieťa nám stačí. Chcem, aby bol Manolo šťastný a chceme mu dať všetko, čo môžeme. Teraz je to veľmi fajn a nechceme to meniť. Takto sme šťastní.
Poznačilo to aj ďalšie mesiace so synom?
Manolo bol bezproblémový, dobrý, my sme bojovali skôr so mnou – zdravotné i psychické problémy, spracovanie toho všetkého, čo som zažila. Manolo bol a je absolútne úžasný.
Mária Podhradská (Čačíková): Mamy v nás nechávajú silné odkazy
Ste akčný typ a do formy ste sa dostávali tvrdou drinou. Telo každej ženy je iné a každým dieťaťom sa mení, ale chceme sa cítiť dobre vo svojej koži. Máte tip, možno „zlepšovák“, čo pomohlo vám?
Už som videla aj také mamy, ktoré tri týždne po pôrode vyzerali lepšie ako pred tehotenstvom. Ale ja, bohužiaľ, nie som ten typ. Mám postavu, ktorej hovoria krv a mlieko a bojujem s tým odjakživa, musím sa intenzívne hýbať, nič iné u mňa nezaberá. Tréningy, kardio a silové cvičenie. Sú dievčatá, ktoré prejdú 10-tisíc krokov denne s kočíkom a sú vo forme, ale ja si to musím odmakať. Som gurmán, takže si nedokážem odopierať jedlo, u mňa zaberá naozaj jedine pohyb.
Pôsobíte veľmi energicky, veselo, vždy pripravená vyskočiť a ísť, ale kedy ste tak naozaj unavená? Tak unavená, že všetky „chcem a musím“ idú bokom a necháte sa len unášať?
Ja som veľmi emotívny typ – alebo som v eufórii, alebo som v leveli mínus. Medzitým akoby nič nebolo. Ale keď sa cítim vypálená, ľahnem si a spím. Som spáč, nemám problém si popoludní ľahnúť a dobiť baterky. Milujem spať a Tony mi to, našťastie, dopraje. Chápe tieto moje potreby. Vyslovene vyčerpanosť, alebo aj iný problém, ktorý ma vyčerpáva, riešim spánkom. Keď sa zobudím, sú naložené veci jednoduchšie ako predtým, keď som išla spať. Keď nevládzem veľmi a padám na nos, je to dovolenka, čo sa ale nie vždy podarí, či už z finančných alebo časových dôvodov... Ale spať môžem stále.
Aké bude vaše leto? Manolo je scestovaný, beriete ho na dovolenky so sebou, zvláda presuny dobre?
Od začiatku tohto roka máme veľa práce, vyšiel muzikál, v divadle trávime veľa času, do toho naša firma, vystúpenia, seriály, zrazu sa nám to nakopilo a poodsúvali sme aj prerábku domčeka. Leto nebude dovolenkové. Budeme prerábať a rekonštruovať, aby sme konečne mohli byť v domčeku. Uvidíme, nechcem predbiehať, kým nebude dom dorobený, na dovolenku nepôjdeme. Plány sme museli zmeniť.
S Manolom sme boli prvýkrát „vonku“ keď mal dva a pol roka, skôr sme sa báli , ani počas tehotenstva som necestovala do zahraničia. Minulý rok sme mali viac rozcestovaní, trošku sme si kompenzovali dovolenky, na ktorých sme neboli možno aj šesť rokov.
Moderátor Tomáš Juríček: Ako rodina dokážeme nemožné
Keď sa na vás ľudia dívajú, hovoria si – táto rodina ma drive – sršíte životom. Čo je esenciou vašej rodiny, čo je tým korením, ktoré dáva chuť bežným dňom?
Najhlavnejšou esenciou je pojašenosť a bláznivosť, sme večné deti. Držíme sa za ruky, bozkávame, objímame, udržiavame plamienok lásky. Vzťah je kvetinka, ktorú ak prestanete polievať, uschne. Aj keď máme náročné obdobia a zabúdame na tieto maličkosti, ktoré držia vzťah, pripomenieme si vzájomne túto „dohodu“– že sa máme objať, dať si pusu. Že sme tu my dvaja a ostatné je až potom – práca, termíny a všetko, čo nás naháňa. Najdôležitejšie je, aby partneri na seba nezabúdali. Ďalšia vec je fakt, že dieťa nie je samozrejmosť. Preto trávime veľa času spolu a keď Manola vyberieme zo škôlky, venujeme sa mu. Chceme, aby cítil a vedel, že sme tu pre neho. Že my traja sme najdôležitejší.
Ďakujem za rozhovor, nech vašej rodinke život prinesie ešte veľa láskavých dní.
Fotogaléria