Moderátorka Soňa Skoncová: Keď prežívame náročné lekcie života, uvedomujeme si, kto skutočne sme
|
21. apríl 2022
foto: Katarina Šlesar
Byť Soňou vo svete, ktorý sa sem-tam snaží zo mňa urobiť všetko, len nie Soňu, je občas náročné. Skutočný život, ktorý je odmenou za autenticitu, je však nádherný. Nehovoriac o ročnom šťastí, ktoré držím v náručí.
Soničke sa narodil syn po devätnástich rokoch vzťahu. Spolu s partnerom ustáli odlúčenie, ktoré priniesla práca v modelingu a po rokoch vo svete sa usadili v rodných Bojniciach. Dnes žijú aj kvôli práci na striedačku v Bratislave a „doma“. Soňa je mama, ktorá sa nehanbí za slzy a priznáva, že dni s dieťatkom sú aj náročné a plné nových otázok.
Soňa, celý život ste sa ako modelka aj ako tvár z televíznej obrazovky konfrontovali s tlakom na to, ako vyzeráte, koľko vážite, čo by ste mali či museli na sebe vylepšiť. No u vás nastal veľký zlom vo vnímaní vlastného tela práve v tehotenstve...
Sú dni, keď si myslím, že moje telo je nesúmerné, niečo je malé, iné veľké, niečo krivé alebo príliš rovné, tmavé, svetlé… Poznáte to? Snažím sa opakovať si: „Buď skutočná, Soňa!” Autenticita je najkrajším darom, ktorý si môžem venovať. Veď každý z nás vo vnútri túži byť sám sebou, veriť v silu a zdravie svojho tela, prijať jeho veľkosť, proporcie i vek. Počas tehotenstva som bola v nemom úžase, čo moje telo dokáže a uvedomovala som si jeho krásu viac ako inokedy v živote. 
Byť Soňou vo svete, ktorý sa sem-tam snaží zo mňa urobiť všetko, len nie Soňu, je občas náročné. Skutočný život, ktorý je odmenou za autenticitu, je však nádherný. Nehovoriac o ročnom šťastí, ktoré držím v náručí.
Prečítajte si tiež:
Kristína Peláková: To najdôležitejšie je bezpodmienečná láska k dieťaťu
Báli ste sa pôrodu?
Pôrodu som sa nebála, ale rešpekt z nového a nepoznaného bol na mieste. Túžba po stretnutí s malým človiečikom ma vedela upokojiť. Predstavovala som si, ako ho držím v náručí, hladím, láskam a môžem vám s istotou povedať, že realita bola mnohonásobne odlišná od mojich snov. Našťastie, v tom pozitívnom, lebo Robkov príchod na svet bol najkrajším a najsilnejším momentom môjho života.
Robko oslávil nedávno 1. rok a zdá sa, že ste vďaka synovi prešli naozaj veľkou zmenou myslenia...
Človek by mal k zmenám v živote pristupovať s odvahou a trpezlivosťou. Po devätnástich rokoch sa z nás stala rodina, sme doma štyria vrátane nášho psíka a život je zrazu intenzívnejší. S príchodom syna Robka je moje srdce naplnené láskou, hlbokou a nezištnou. Som vďačná za zázrak života, ktorý prežívame. Jeden múdry človek raz vyslovil: „Cestovateľ, neexistuje žiadna dopredu vyšliapaná cesta, cesta musí byť tvorená za pochodu.” Materstvo je nádherná cesta, na ktorej občas zablúdim, zakopnem, spadnem, ale vždy sa postavím a idem ďalej. Poháňa ma totiž nezlomná sila zvaná materinská láska.
Aké to je byť mamou syna? Prekvapil vás Robko v niečom, „vykutral“ z vás to, o čom ste doteraz netušili?
Robko je živé dieťatko plné energie a ja milujem tie jeho šibalské očká. Priznávam, že prerušovaný spánok, o ktorom som napísala nie jeden post na instagrame, mi dal zabrať. Dnes už spíme (klop, klop), a preto všetky Robkove šibalstvá sú s láskou odpustené. O deťoch sa hovorí, že dni s nimi sú dlhé, ale roky krátke... že keď odídu, tak sa konečne vyspíme, doma bude poriadok a naše potreby budú naplnené. Prázdno však ostane v našom srdci, lebo spoločným chvíľam sa nevyrovná ani hodina jogy, vyleštené príbory či dvanásťhodinový neprerušovaný spánok...
Prečítajte si tiež:
Andrea Kiráľová Somorovská: Synov som dojčila deväť rokov
Bolo hneď jasné, že syn meno ponesie po tatovi?
Tehotenstvo bolo pre mňa krásnym obdobím a ja nikdy nezabudnem, ako sme si užívali každú novú správu o dieťatku, aj tú, že budeme mať syna. Musím vám povedať, že dovtedy som mala pripravené len dievčenské mená, tak sme malého volali rôznymi prezývkami, ale Robko junior nám prišlo tak prirodzené, že mu to ostalo.
Syn prišiel do vášho vzťahu po 19 rokoch spoločného života. Dá sa povedať, že ste si materstvo „odkladali“ na neskôr?
Vždy sme žili tak, ako sme to obaja cítili, cestovali sme po svete, tešili sa z nových príležitostí, zbierali cenné skúsenosti a užívali si jeden druhého. Postupne sme vybudovali našu firmu I love KUKU, priali sme si zariadiť spoločný domov, kým k nám zavíta bocian a s vďačnosťou a slzami v očiach si hovorím: Podarilo sa.
Dlhoročné vzťahy prechádzajú rôznymi vlnami a ustáť ich je náročné, no na druhej strane posilňujúce. Čo prinieslo dieťatko do vašich životov?
Náš vzťah prechádza novou etapou – sme rodičia a rodičovstvo je obdobím zmien, výziev a spoznávania nepoznaného. Náš život sa obrátil hore nohami. Vstávame s východom slnka, aktivity prispôsobujeme synčekovi a večer padáme unavení do postele, ale SPOLU – to je na tomto období najkrajšie.
Otvorene ste priznali, že šestonedelie nebolo pre vás práve najľahším obdobím. Novopečené mamy veľmi citlivo vnímajú svoje vlastné pocity – „Je správne, že sa necítim úplne šťastne, veď mám zdravé dieťa, mám právo sa sťažovať?“ S čím ste bojovali vy?
Poďme, prosím, zbúrať mýtus, že toto obdobie plné zmien, výziev a vzájomného spoznávania sa, je najkrajšími chvíľami v živote rodiča. Krása tohto obdobia tkvie v prvenstvách: prvýkrát vo vašom náručí, prvý pohľad na spiace bábätko, prvý úsmev... Okrem nezabudnuteľných okamihov sa každý rodič stretne aj s problémami a neočakávanými situáciami. Robko nám po večery preplakal, sem-tam sa ozvalo bruško a začiatky dojčenia by neboli bez mojej snahy a odhodlania tak krásnym a dojemným aktom. Nebudem vám dávať konkrétne rady, ako sme to zvládli, lebo každé dieťatko je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup, každá z nás je iná a možností je milión.
Chcem vám však povedať, že to, čo som vedela ovplyvniť, napriek tomu, že búrka hormónov neraz spustila lejaky sĺz, bol môj prístup k problémom. Opakovala som si, že práve v čase, keď prežívame náročné lekcie života, si najviac uvedomujeme, kto skutočne sme a zistíme, akí sme silní a odolní. Prídeme na to, že máme v sebe odvahu a schopnosť zvládnuť dokonca aj tie najťažšie životné zápasy. Ešte dodám, že zmeny prichádzajúce spolu s únavou a vyčerpaním, vplyvom hormónov a tlakom okolia som ustála aj za pomoci môjho Robina, rodiny a priateľov. Je dôležité vedieť požiadať o pomoc.
Byť rodičom je nielen veľká radosť, je to tiež privilégium, ktoré prináša obrovskú zodpovednosť. Priznám sa, že nie každú situáciu zvládam s pokojom Angličana, ale bez mihnutia oka vyslovím, že boli, sú aj budú šťastnejšie dni s bábätkom ako prvých šesť týždňov.
Patríte k mamám, ktoré verejne podporujú dojčenie. Nedávno ste priznali, že po 11 mesiacoch ste rozhodli Robka od materského mlieka odstaviť. Mamy naozaj nepotrebujú obhajovať svoje rozhodnutia. Prečo ste ho vy zverejnili?
Tlak spoločnosti vyvolávajúci pocity viny matiek ohľadom dojčenia zažívam na vlastnej koži. Prihováram sa mojim sledovateľom, aby sme si uvedomili, že dojčenie, fľaša, odsávanie, kombinácia – všetko by malo priniesť dieťatku pocit sýtosti a matke spokojnosť s rozhodnutím, že robí to najlepšie, čo v danom momente dokáže. Psychické zdravie je rovnako dôležité ako fyzické, nezabúdajme na to. Veď všetci máme rovnaký cieľ cesty, aby sa naše deti v zdraví nahlas smiali, boli spontánne, učili sa, vyhľadávali dobrodružstvo a vychutnávali si život. Prečo si na tejto ceste neprejavíme viac empatie, súcitu a pochopenia? Každý deň nám materstvo ponúka mnoho podnetov na rozvíjanie týchto „superschopností”. Právo každej matky – lepšie povedané každého človeka na tejto planéte, by malo byť: možnosť voľby.
Roky ste sa živili modelingom a cestovali po svete, žili ste v Los Angeles. Mnohí si vás pamätáme aj z odovzdávania Oscarov. Znie to ako vysnívaný život pre mnohé dievčatá, ale sama ste sa vyjadrili, že modeling je len pre silné povahy. Vieme si ružovo predstaviť benefity, ale opýtam sa, čo vám modeling vzal?
Dnes už viem, že modeling mi nič nevzal. Je však pravda, že som žila odlišný život ako moji rovesníci. V mladom veku som cestovala, učila sa nové jazyky a spoznávala odlišné kultúry. Fakt, že som sa mnohokrát ocitla v nehostinných podmienkach, ma primäl k väčšej vďačnosti za to, čo máme doma. Často mi bolo smutno za rodinou, ale vďaka tomu zo mňa vyrástla životaschopná žena, ktorá sa vie o seba postarať. Porovnávanie sa, súdenie a neustály strach, čo si o mne druhí pomyslia, ma priviedol až k úplnej ignorácii – nie je to jedno? Aj tak si budú myslieť, čo chcú! Pre mňa vždy bolo dôležité veriť svojim najhlbším hodnotám, byť zdravá, kreatívna, veselá a spokojná.
Ak by ste stáli – teraz už aj ako mama – pri dievčatách, ktoré dychtivo behajú z jedného kastingu na druhý a túžia byť za každú cenu hviezdami, čo by ste im pošepkali do ucha?
Každý deň žime svoj život s radosťou a vďačnosťou. Nie sme len telá prezentujúce sa na fotkách, sme láskyplní ľudia, ktorí milujú život, svoj život, svoje pravé ja s nedokonalosťami, ktoré sú na nás dokonalé. Moji milí, nedovoľme, aby svet modelingu, sociálnych sietí či akýkoľvek iný svet bol producentom našich životov.
Roky ste žili striedavo ako modelka v zahraničí a napokon ste zakotvili s rodinou v Bojniciach, striedavo v Bratislave. Je pre výchovu detí z vášho pohľadu jednoduchší život v menšom meste alebo práve naopak?
S mestom Bojnice budem navždy spätá, lebo som sa tam narodila. Milujem náš domov, rodinu a prechádzky okolo Bojnického zámku. Bratislava nám ponúka viac možností, či už z pracovného hľadiska, záujmov a v neposlednom rade aj aktivít s Robkom.
Dievča z malého mesta, ktoré zažilo posmech kvôli svojmu výzoru, išlo do veľkého sveta, aby zahviezdilo aj na červenom koberci, dnes šťastná mama syna a charizmatická milovaná žena. Žijete krásny život, Soňa... Čo je jeho hlavnou ingredienciou?
Rozhodla som sa venovať toľko času svojho života, koľko to len pôjde, robením úžasných vecí, ktoré mi prinášajú radosť a zmysluplnosť, pretože vďaka tomu sa cítim živá a plná energie.
„Keď prežívame náročné lekcie života, najviac si uvedomujeme, kto skutočne sme a zistíme, akí sme silní a odolní.“
Fotogaléria