Kristína Peláková: To najdôležitejšie je bezpodmienečná láska k dieťaťu
Zaujímala som sa o to, aký pôrod mali ženy, s ktorými som v úzkom rodinnom, alebo kamarátskom kontakte a každá to mala inak. Môj pôrod bol našťastie bez komplikácií a aj keď bol pre mňa vyčerpávajúci a bolestivý, napokon ostali len tie pekné pocity a obrazy na to, keď som malého prvýkrát uvidela.
Krehká dievčenská Kristína je už 9 mesiacov mamou Radka. Tehotenstvo dlho skrývala a mnohých prekvapila správa o narodení synčeka, na ktorého sa s manželom, Mariánom Kavuličom, tešili. „Vraví sa, že príroda to zariadila tak, aby si ženy nepamätali traumatizujúce zážitky... Aj ja to tak cítim, nezažila som traumu, iba naozaj veľké a dovtedy nepoznané bolesti,“ hovorí Kristína o pôrode a jedným dychom dodáva, že vo chvíli, ako mala Radka v náručí, bolesť prehlušil zázračný pocit.
Kristínka, ako sa máte? Ako prežívate tieto dni?
Ďakujem, mám sa dobre aj celkom rýchlo. V podstate odkedy sa narodil Radko, tak naplno žijem materstvom. Prežili sme pekné Vianočné sviatky, privítanie Nového roka, no a dá sa povedať, že každý deň máme skoro podobný a viac-menej sa všetko točí okolo nášho syna.
Radoslava ste do rodiny privítali v máji, „zoznamovacie“ mesiace máte za sebou, čím aktuálne so synčekom žijete?
Ja mám pocit, že sa zoznamujeme neustále. Momentálne má Radko už 9 mesiacov a tak veľa sa u neho mení! Každým dňom rastie a už to nie je malé bábätko. Určite žijeme všetkým, čím žije dieťa v jeho veku, spánok, príkrmy, lozenie... Radko sa od narodenia javí ako veľmi energické dieťa, takže denný spánok je u nás taká najväčšia téma.
Ako ste sa s tým vysporiadali? Skúšali ste nejaké špeciálne metódy, postupy, alebo ste sa zmierili s faktom, že počas dňa si neoddýchnete?
Nám sa veľmi osvedčil nosič. Radko v ňom už ako novorodeniatko spal veľmi rád a dlho. Aktuálne, keďže ma už aj vyššiu váhu, ho používame menej, ako keď bol bábätko. Ale nosič je podľa mňa naozaj skvelá pomôcka. A pomáha aj čerstvý vzduch, teraz počas zimy si pospinká rád na prechádzkach v kočiari.
Prvorodené deti mamy len tak ľahko nedajú z rúk, ako je to u vás – necháte synčeka aj v starostlivosti niekoho iného z rodiny?
Väčšinu času sme s ním len my dvaja s Mariánom, ale nemám problém dať Radka do rúk mojej rodine alebo priateľom. Vždy je to však po nejakej chvíľke, keď navníma návštevu a vždy mu dávame vopred vedieť, keď si ho niekto ide vziať na ruky. Príde mi to veľmi pekné, keď mu to oznámime, čo sa bude diať, aj keď je ešte maličký.
Syn k vám zavítal po niekoľkých rokoch manželstva a aj keď je každé dieťa požehnaním, občas nastávajú ťažké chvíle, lebo režim rodiny a partnerov sa narodením dieťatka zmení...
Mám pocit, že mne to zmenilo úplne všetko. S Mariánom sme boli dlho zvyknutí na to, že sme iba dvaja a mali sme svoj ulietaný a pracovný režim umelcov, aj keď posledné obdobie sme mali viac pokoja kvôli pandémii. Vedela som, že bábätko si vyžaduje našu plnú pozornosť, ale u nás je to trosku iné v tom, že Radko spinká veľmi málo a krátko cez deň, čiže toho času len sami pre seba veľa nemáme. Tento spánok - nespánok ma prekvapil, keďže poznám kamarátky, ktorým bábätka pospia počas dňa aj 3- 4 hodiny. To my nepoznáme, ale zato v noci spinká tak, ako my, dospelí.
S Mariánom sa naozaj poznáte veľmi dlho a preskákali ste si už aj v pracovnej, ale i osobnej stránke za tie roky všeličo, nastal taký moment po narodení syna, kedy ste si povedali – tak po tejto stránke ťa nespoznávam?
Pri Mariánovi som od našich prvých chvíľ cítila, že bude veľmi dobrý otec. A tak to aj je:) Spoločne sme sa rozhodli byť rodičmi, takže som ani neočakávala hľadanie nejakých chýb. Pre nás oboch je to nový svet a myslím, že sa pri Radkovi učíme obaja každý deň. Skôr vidím to, aký je empaticky, starostlivý a vnímavý otec.
Akú emóciu si nesiete a uchovávate z pôrodu? Býva občas traumatizujúcim zážitkom, alebo naopak, ako to bolo u vás, pripravovali ste sa špeciálne...?
Zaujímala som sa o to, aký pôrod mali ženy, s ktorými som v úzkom rodinnom, alebo kamarátskom kontakte a každá to mala inak. Aj keď som si vypočula a prečítala predpôrodné rady, pretože v tom období sa nedalo kvôli pandémii navštíviť osobne žiaden kurz, uvedomila som si po mojom zážitku, že každá z nás ma svoje telo, svoj prah bolesti. Môj pôrod bol našťastie bez komplikácií a aj keď bol pre mňa vyčerpávajúci a bolestivý, napokon ostali len tie pekné pocity a obrazy na to, keď som malého prvýkrát uvidela. Vraví sa, že príroda to zariadila tak, aby si ženy nepamätali traumatizujúce zážitky, pretože by už nechceli rodiť. A aj to tak cítim, nezažila som traumu, iba naozaj veľké a dovtedy nepoznané bolesti. Keď mi dali Radka do náručia, tak si presne pamätám na ten pocit, ktorý mnou celou prešiel. Znovu som si uvedomila tu veľkolepú božiu silu, ktorá je tu s nami a aj v každom z nás.
Anna Jakab Rakovská: Dieťa vzťah preverí
Dnes sú mamy vystavené trošku väčšiemu tlaku z pohľadu toho, ako vychovávajú svoje dieťa, je veľa ciest, smerov. Ako ste sa v tom množstve odporúčaní zorientovali vy a čo ste si vybrali ako tú svoju cestu materstva?
Každá mamička chce určite pre svoje dieťa to najlepšie a asi väčšina z nás sme si prešli nejakou výchovou od našich rodičov, ktorá sa v nás uložila a veľa z toho, čo sme zažili, automaticky opakujeme. Nerada by som preto súdila, čo je lepšia alebo horšia cesta, smer. Ja osobne cítim, že to najdôležitejšie je bezpodmienečná láska k dieťaťu. A keď si predstavím bezpodmienečnú lásku, tak v nej určite nie sú typické výchovné spôsoby a postoje ako napríklad príkazy, zákazy, tresty.. atď. Ku mne sa nejako prirodzene časom dostávali zaujímavé videá a knihy, v ktorých som sa dozvedela aj o inom prístupe k deťom.
S Mariánom už niekoľko rokov radi sledujeme reláciu Jaroslava Duška, volá sa Duše K a práve u neho sme spoznali niekoľko rokov dozadu Naomi Aldort. Americkú terapeutku a rodinnú poradkyňu , ktorá vydala skvelú knihu „Vychovávame deti a rosteme s nimi“, tiež psychologičku Janu Nováčkovu, ktorej vyšla nedávno výborná kniha „Respektovat a být respektován“, ktorá hovorí o ceste k sebaúcte a zodpovednosti. Prečítala som ju počas tehotenstva a naozaj ma veľmi inšpirovala a objasnila veľa veci aj mne ako dospelej.
Sú to skvelé knihy, vďaka ktorým mnohé veci vidíme inou optikou.. Ktoré boli tie „Aha momenty“, u vás, pri ktorých ste si povedali: áno, toto som zažila, ale chcem robiť veci inak...
Tých uvedomení bolo veľmi veľa, ale najviac so mnou zarezonovalo, ako vie byť klasická forma výchovy nahradená prirodzeným vedením k rešpektu. Napríklad, často je nevedomky zaužívané odmeňovanie alebo trestanie, chválenie alebo karhanie, nerešpektovanie vlastného tempa a potreby dieťaťa atď. Napríklad aj pochopenie, že dieťa nič nerobí schválne… je tam naozaj toho viac. Tieto knihy dajú úplne iný, ale zároveň jednoduchý pohľad na vec.
Nedá mi neopýtať sa, uspávate Radoslava spevom?
Už keď bol v brušku, tak som mu spievala piesne z môjho albumu Snívanky. Najčastejšie to bola pieseň Dráčik, Bude sa ti snívať sen, Uspávanka. Aj som v tom pokračovala po jeho narodení, aktuálne Radkovi spievam stále cez deň, a k tomu si tancujeme. Mám to rada a on sa pri tom veľmi baví.
Rozcestovaná, vybookované termíny, zatvorená v štúdiu, koncerty, natáčania... toto všetko bude potrebné skĺbiť s úlohou mamy. Premýšľate o tom, aké to bude?
Áno, často nad tým premýšľam, ale ukáže to sám život, ako to pôjde a ako sa mi to bude celé skladať. Sama som v dobrom slova zmysle zvedavá. Ak už nebude pandémia a situácia pre koncerty bude priaznivá, mala by som začať prvým koncertom v marci, no a pomaličky sa budem vracať späť na pódia. Už sa veľmi teším na osobný kontakt s fanúšikmi.
Barbora Krajčírová: Dni na materskej mi neskutočne letia
Fotogaléria